PUNKGEN

Obscene extreme fest patrí rozhodne medzi pojmy na scéne. Tento rok bol pre tento festival výnimočný. Oslavoval 15 rokov svojej existencie a dočkal sa svojich prvých zahraničných verzií. Ako dopadli tie, sa môžete dočítať v mnohých rozhovoroch s Čurbym. Ako to vypadalo z môjho pohľadu na tomto, ktorý sa koná každoročne v Česku, sa dočítate v ďalších riadkoch. Snažil som sa byť čo najstručnejší, ale som starý mliagač a ak ti tento report príde dlhý alebo nudný, tak sorry.

Netreba sa špeciálne venovať atmosfére festivalu: tá je každoročne viac než výborná. Mech trávy, mnoho kvalitnej muziky z rôznych končín sveta, kopec medzinárodných kamošov, priateľov a známych zo scény, ktorých stretnete len tu a pozitívne naladení grind-freaks, túžiaci po zábave. Kvalitné a pestré vegetariánske / vegánske bistrá, ktoré tento rok poskytli hádam najširšiu ponuku jedál. A samozrejmosťou sú distrá preplnené LPčkami, CDčkami a merchom, kde by každý vedel rozhádzať aj tisícku eur – ja osobne som doniesol za fúrik platní. A samozrejme špecifická "OEF atmosféra", ktorú som už spomenul – tú cítiť všade a z každého. Pre toto mám tento festival rád a preto je to pre mňa každoročná dovolenková destinácia už po 7 rokov.

Riešiť tu veci, týkajúce sa finančnej stránky alebo politiky festivalu a rozbiehať diskusie, do akej miery je komerčný a podobné hlúposti, to nechám na samozvanú "grindcore police". Pre mňa osobne je úplne pochopiteľné a prirodzené, že ak niekto celý rok pracuje na nejakom projekte (ktorý mimochodom každý rok rastie a zveľaďuje sa), tak za túto prácu očakáva výsledok nielen osobný, ale aj finančný. Nehovoriac o tom, že ho v konečnom dôsledku tento festival živí. Preto nemám problém nakupovať jedlo či pitie v areáli festivalu, aj keď je drahšie, lebo tým podporím festival, ktorý mám rád a človeka, ktorý ho pre mňa každý rok pripraví. Je vecou každého, ako sa k tomu postaví. Mne je tu vždy dobre a chcem aby to tak ostalo! Žiadna veda.

Prejdime k muzike.

DEŇ I.
Klasicky vyrážame smer Trutnov už stredu ráno. Oproti minulým rokom ideme o čosi skôr, pretože tento rok sa prvý raz historicky hrá už stredu. Konkrétne sa jedná o Doom fest, ktorý celý OEF štartuje. Nálada v aute je skvelá, posádka (okrem mňa - šoféra) pije a po niekoľkohodinovom presune vystupuje celkom pripitá. Kým si opilci chystajú stany, ja vyzbrojený autom sa s úsmevom prizerám a po zahajovacom jointe, keďže vidím ich bezradnosť, pomáham. Konečne je všetko nachystané, ideme vyriešiť vstup, prebrať si marihuanu na celý festival, vyzbrojiť sa pivkom a obzerať prvé kapely. Festival otvárajú EVOKEN. Celkom nápaditá, pomalá muzika, kde sa kombinuje pomalý metal, stoner rock a sludge. Síce sa dívam, ale nejakú hlbšiu stopu to vo mne nezanechá. Ďalší ESOTERIC sú pre mňa menej záživní ako kapela pred nimi a utopení v zvukovej guli. Posledná kapela na dnes je HOODED MENACE. S nimi prichádza troška oživenia, set nie je taký statický, nevyhýba sa ani zmenám tempa a zaujímavým odbočkám. Určite najlepšia kapela dnešného dňa. Osobne síce proti doom-u nemám nič, ale myslím, že lepší nápad by bolo odpáliť fesťák nejakými svižnými thrashovými kapelami. Prípadne ak ostane tento koncept, určite by som najviac uvítal (a asi nebudem sám) EYEHATEGOD. Uvidíme ďalší rok.

DEŇ II.
Po menšej včerajšej párty ma kamoš v aute budí už o pol ôsmej a je mi jasné, že už nezaspím. Budíme sa postupne všetci, nesleduje sranie – raňajky – druhé sranie. V raňajkovom stane odpaľujeme prvého jointa, dopukáme sa ako teľce, smejem sa cez slzy a pri pohľade na hodinky ešte viac – je akurát 9:11. Obscene extreme nine eleven! Hrať sa dnes začína až o druhej, takže sa ponevierame po areáli, kecám so známymi zhora zdola, riešim prvé nákupy, fajčím koľko vládzem, lebo som kvalitne vyzbrojený a celkovo sa poflakujem.

O druhej nastupuje prvá vec, SMASHING DUMPLINGS z Česka, označujúca svoj štýl ako gastrogrind a každý ich song sa volá po nejakom knedlíku. Ako otvárak fajn, celkom svižná muzika, ale ničím špeciálna. Taliani APE UNIT, hrajúci po nich sú o niečo pestrejší, dynamickejší, ale tiež to vo mne nenecháva hlbší odkaz. Zo začiatkom setu MORKHIMMEL sa, ako sa na temnú muziku patrí, začal lejak. Schovávam sa, sledujem priebeh spod stanu. Osobne ma ich set baví viac tu ako na Dubníku, kde som ich videl. Podpisuje sa pod to určite výborný zvuk a lejak, ktorý k tej muzike fakt pasoval. GRAVEYARD nevidím, vraciam sa na set PERFECITIZEN. Tí podávajú perfektní výkon. Technická a progresívna muzika plná zmien, breakov a netypických momentov, zahratá s maximálnym nasadením. Predstavujú novinku "Through" vydanú u Le imphantille collective. Ak ste vysadení na technický, precízny grind, táto česká trojica by vám rozhodne nemala ujsť! V technickej muzike sa pokračuje a nastupuje ANTIGAMA z Poľska. Na nich som sa tešil, pretože ich poznám už dlhšie, ale ich albumy som nikdy nepočúval. Teraz som mal konečne možnosť vidieť ich naživo a po ich sete môžem skonštatovať jediné: že to bola chyba, ktorú rozhodne napravím! Maximálna zohratosť, špičkové muzikantské výkony a šialený vokalista. A k tomu mimoriadne pestrá muzika. Ich technický a rozhodne ojedinelý grindcore, ktorému nikdy nechýbal moment prekvapenia, ma úplne dostal! CHAPEL OF DISEASE nevidím, USURPRESS počujem pri aute, ale nejako ma to v prvých minútach neoslovuje a tak radšej v kľude dávam panáky a dopĺňam zásoby magického tabaku. A teším sa na ďalšiu pecku: FUCK THE FACTS.

Týchto Kanaďanov milujem. Hľadám si dobré miesto v línii a netrpezlivo čakám. FUCK THE FACTS začínajú o pol 7 večer. Naplieskajú do nás svoj špecifický, špinavý, originálny grindcore. Playlist je poskladaný z EP-čiek "Unnamed" a "Misery", posledného albumu "Die miserable" až po novinku, francúzsky naspievanú EP "Amer". Intenzívny set, ktorý poháňa neotrelá, perfektne zohratá a hlavne originálna muzika, v ktorej dominuje krásna Meg so svojím vokálom, ktorý je taký veľký, ako ona maličká. FUCK THE FACTS predviedli perfektný set, ktorému sa nedá nič vytknúť. U mňa jedna z najlepších, ak nie najlepšia kapela festivalu!

FLESHLESS sú starou a rešpektovanou kapelou na deathovej scéne, ničmenej ich muzika mi nič nevraví. Brutal death ma prestal baviť niekedy v osemnástich a po takom sete, čo predviedli FUCK THE FACTS, ma to neoslovilo vôbec. Ale ľudia v kotli sa bavia a kapela rozhodne nachádza svoje publikum. Po menšom nákupe u Meg (F.T.F.) sa vraciam na set AHUMADO GRANUJO. Už som raz mal možnosť vidieť ich, ale vtedy nepredviedli bohviečo, teraz vymenili vokalistu a tak som bol zvedavý. AH sú považovaní za legendu na scéne, tak by mal tým pádom vypadať aj ten koncert. Ale nevypadal. Chalani boli nezohraní, robili kopec počuteľných chýb a aj tempa songov boli kolísavé. Vokalista síce zapadol bez problémov, mám ale pocit, že takto by ich muziku zahrala aj kapela, ktorá to cvičí mesiac. Takže z muzikantskej stránky opäť sklamanie. Atmosféra je však druhá vec. Kapela spúšťa prvé veci a kotol sa dáva do okamžitého pohybu. AH hrajú songy z dvoch posledných albumov. Celý OEF tancuje a baví sa. Atmosféra pod pódiom je skvelá, prebieha bavka v plnej paráde a ja to sledujem a v miernom odstupe sa aj ja kývam do rytmu. AH napriek zlému výkonu rozprúdili Obscene a potvrdili, že sú kapela, ktorá na tento festival patrí. Len treba popracovať na tom prevedení.

DESECRATION nevidím, pred stage sa vraciam niekedy v polke setu MALIGNANT TUMOUR. Kapela, ktorá hrala už toľko štýlov, až sa usadila v rock and rollovej polohe. Predvedú svoj štandard, mňa to nejak osobitne neberie, poznám v tomto smere pestrejšie kapely. Hrajú síce s radosťou, ale aj tak sa neviem zbaviť dojmu, že si na sebe moc zakladajú. Každopádne tento pocit sa mi potvrdí, keď si prečítam Leprovu recenziu (Death fist zine), kde je aj zaujímavá snímka ich "playlistu". Viac sa teším na kapelu po nich. Z Detroitu, USA sem dorazili NEGATIVE APPROACH, stará HC klasika. Zahrajú nadupaný set, old school hardcore sa rozlieha areálom. Kapela hrá bez pauzy, bez zbytočných kecov a s plným nasadením, napriek tomu, že gitarista je celý set otočný chrbtom publiku. Po POISION IDEA, D.R.I. ďalšia klasika, ktorá sa nevidí každý deň a som rád, že Čurby na OEF ťahá aj takéto kapely. Dúfam, že do budúcna plánuje aj ďalšie, zoznam by som vedel napísať asi aj na dve A4. Počas ich setu sa v pozadí pripravujú bicie pre Flo Mouniera, známeho magora a drevorubača z kanadských CRYPTOPSY, ktorí dnešný deň uzatvárajú zo strany kapiel. CRYPTOPSY nesledujem od strednej, takže nemám prehľad, ako vypadá ich novšia tvorba. Posledný album, ktorý som počul, bol "...and than you´ll beg", z ktorého bohužiaľ nehrali nič. Ich set bol poskladaný hlavne z nových vecí a piatich kúskov z ich starších albumov, ktoré jediné som poznal a na ktoré ma moc potešili. Spevák nezabudol asi sedem krát poznamenať, že nový album si vydali sami a že sú bez zmluvy. Až mi to pripadalo, že čakal, kto tam s nejakou zmluvou vybehne. Inak odohrali precízny a technický set, na ktorý sa dalo pozerať (hlavne ten Flo Mounier) a ktorý nenudil.

Hell show kukáme už z pivného stanu, kde je kľud na balenie a pivo. Večer sa pomaly uzatvára na pódiu, ale za chrbtom nám štartuje Müstache bar. Ostatne ako každý večer po odohratí poslednej kapely. Jedinečný projekt, karaoke spojené s holením hlavy a fúzov, v réžii dvoch Francúzov a s mimoriadne vtipnými jinglami. Proste bavka. Tento rok budú aj na Ffud feste, rozhodne odporúčam navštíviť, ak tam budete! Veľká sranda. Čo to popijeme, pofajčíme, pozrieme pár karaoke adeptov a ideme spať.

DEŇ III.
Ďalší deň. Som hodinu zobudený, vysratý, zuby umyté, ale rozbitý ako baganča. Balím brko, fajkám a popíjam raňajšiu kofolku. Dnes to odpaňujú slovensko-českí CONTROLLED EXISTENCE. Zahrajú svieži set, ktorý rozhodne prebral ranných zombies, mňa minimálne. Zvuk mali dobrý a celkovo ich set bol pre mňa asi najlepším, aký som ich videl zahrať. Po nich stage obsadia rakúski SIX-SCORE, ktorí sú u mňa jedno z najväčších prekvapení festu. Nekompromisný grindcore nášup zahraný v trojici, ktorý si to valí od prvej do poslednej sekundy. Pestré, dotiahnuté a výborné. Okamžite po sete s nimi mením LP za grass. HIBAKUSHA je na domácej scéne pojem, mňa ich set nudil. Odchádzam sa hrabať platňami, nejaké kupujem a odnášam do auta. Tam ma vystihne začiatok setu čínskych CAVE HAVE ROD, ale z diaľky ma to vôbec neoslovuje a pripadá mi to ako horšia kopírka GRONIBARD. Každopádne majú môj rešpekt, že to s grindom ťahajú v takej neslobodnej krajine. Mladíci RATBOMB z Francúzska, to je už kus iná káva. Rýchly a nadupaný grindcore, presne, na aký sme zvyknutí z týchto končín. Je to dynamické, našlapané, má to svieže nápady a baví ma to. Nasleduje OBLIVIONIZED z Londýna, technický grindcore zahraný v trojici, ktorý je pútavý a nápaditý, ale pre mňa osobne málo špecifický. Ich set však mal odozvu a rozhodne si urobili dobré meno. Väčší náklad nasleduje po nich, opäť z Francúzska – DEPARTMENT OF CORRECTION. Takisto trojica, ktorá predviedla total chaos grind v tom najlepšom. Šialené zmeny tempa, choré uvrieskané vokály a ničivá dynamika ich muziky rozsekala všetko naokolo. Výborná kapela, totálny rozjeb! COLDWAR som mimo, vraciam sa na STRONG INTENTION. Ich set ma dostáva takisto. Pestrý mix hardcore a grindcore prvkov, netypický kričaný vokál a zaujímavé nápady a postupy. Chlapík, ktorý stojí za touto kapelkou je mimoriadny sympaťák a po sete s ním barterovo mením čerstvé splitko práve s D.O.C. a dve EPčky.

Odchádzam sa zregenerovať do auta a načerpať nejakú silu, vynechávam dve deathové kapely (NATRON a CREPITATION) a idem späť na GRUESOME STUFF RELISH. Goregrind v štýle IMPETIGO je síce celkom zábavný, ale nijako extra originálny. Po nich idú SEVERANCE, texas death metal. Akurát som odpálil brko a kapela ma baví, striedajú slamy aj kvalitné náklepy a celé to má nápady, hlavu a pätu. Síce si také niečo doma nepustím, naživo to bolo fajn. Som však nedočkavý na set CAPTAIN CLEANOFF. Rozjebali to v Lučenci a tu to samozrejme rozjebali ešte viacej! Výdatne do nás natrieskali svoj austrálsky grindcore v plnej paráde. Gig som si užil pekne dole pod pódiom, kde sa celý set odohrávala skvelá bavka. Bol to ma-sa-ker! HOUR OF PENANCE išli po nich, ich som videl pred BRUJERIA v Košiciach a tak som vedel, že sa môžem ísť dať do kľudu do kempu a vrátiť sa fresh na ďalšiu bombu: GADGET. Tí sa Obscenom prehnali ako hurikán. Keď hrali, dvíhal sa aj prach zo zeme! Neskutočne rýchly najebaný švédsky grindcore, ktorý zdevastoval všetko naokolo. Zahrali veci hlavne z "Funeral march" a zo splitka s PHOBIA. Po tom výprasku som ostal dole chvíľu stáť so spustenou hubou, než som si uvedomil, čo sa stalo a že je po tom. GADGET boli totálna spúšť! Štafetu preberá COLDWORKER, o ktorých viem len to, že tam pôsobí Anders Jacobson (bubeník NASUM). Počas setu padne, akoby len tak mimochodom, zmienka, že je to ich posledný koncert – a tak to aj vypadá. Muzika síce v pohode, ale chýbala tomu energia a šťava. Pripadali mi, že hrajú tak "polo-povinne". Iná kapusta boli ale po nich BIRDFLESH. Tí to rozjebali nasadením a neskutočnou živelnosťou v kombinácii s ich povestným thrashgrindom. Okamžite rozpumpovali celý areál a nastalo peklo. Songy sa striedali a atmosféra hustla. Pod pódiom sa moshovalo o život a BIRDFLESH vyberali jednu pecku za druhou. Keď už som myslel, že sa to nedá vystupňovať, vytiahli song "Coffinfucker" a všetko nabralo vyššie obrátky. Prebehli všetkými albumami, nepozabudli na svoje povestné parody-songy a povyberali pre nás samé bomby. Maskovaní retardi nezastavili, ani na chvíľu nepoľavili a všetkých spoľahlivo prefackali po ksichte. Táto kapela sa netají tým, že im ide v prvom rade o zábavu z extrémnej muziky. To, čo predviedli na OEF a čo dokázali spraviť s tými ľuďmi pred sebou, je jasným dôkazom, že málokto to vie rozbaliť tak, ako oni.

Po nich nastupuje headliner festivalu, NAPALM DEATH. Legendy a prafotri grindcore. Ohľadne tejto kapely sa vedú diskusie, či sú ešte stále "dosť grindcore", či nie sú komerčná kapela a "falsegrind" a podobné pičoviny. Môžem všetkým odkázať len jedno: je to smiešne! Očakávať od kapely, ktorá hrá 30 rokov, je jedným za najvýznamnejších míľnikov v rámci extrémnej muziky, vydáva kvalitný album každý rok a pol a odohrá ročne cca 200 koncertov, aby si doma strihali booklety a prespávali po koncerte v spacáku na dlážke, je podľa môjho názoru dosť mimo. Napriek tomu, že N.D. majú svoje postavenie, sú to (a to vravím na základe osobných skúseností a na základe skúseností mojich priateľov) stále pohodoví ľudia, ktorých baví ich muzika a práca v jednom. Tento rok v rámci OEF sa spojili s Obscene prod. a vyprodukovali sériu tričiek, z ktorých kompletný výťažok z predaja išiel na dobročinné lekárske účely. Áno, majú to šťastie, že ako jedných z mála ich uživí grindcore. Po toľkých rokoch, albumoch a tvrdej práci je to pre mňa úplne legitímne a pochopiteľné. Kto obetuje 30 rokov života hudbe a vydáva albumy zásadné pre jej vývoj, si zaslúži, aby ho tá hudba uživila! Späť k muzike. N.D. zahrajú to, čo očakávam: kvalitný vysokootáčkový grindcore rozjeb. Zahrajú samozrejme veci z novinky "Utilitarian", prebehnú pár songami predošlé albumy a samozrejme nemôžu chýbať klasiky ako "Suffer the children", "You suffer", "Deceiver", "Siege of power", "From enslavement to obliteration", "Nazi punks fuck off", "The kill", či hádam tá najväčšia "Scum". Kotol vrie, moshuje sa na maximum a kapela si celý set užíva. Z backstagu vytiahnu aj Čurbyho, ktorí si s nimi zahuláka jeden song. Barney je ako utrhnutý z reťaze, šialene pobehuje po pódiu a každú pauzu využije, aby mohol prehovoriť pár slovami k publiku. Podávajú špičkový výkon, ako som na nich zvyknutý a takisto pomenia playlist a zaznie pár vecí, ktoré naživo nehrali pár rokov. V skratke povedané: videl som ich asi už 13 krát (úplne vážne) a zakaždým odchádzam vytrieskaný a maximálne spokojný. Inak tomu nebolo ani na OEF. NAPALM DEATH každým setom dokazujú, že to nie sú žiadni zasratí pozéri, majú stále čo povedať (ako hudobne tak osobne) a náležite im patrí titul prafotrov scény, bez ktorých by vypadala rozhodne inak. Bodka.

GRAVE idú po nich, chcel som ich síce vidieť, ale nakoniec volím auto a pri ňom si dávame do tela jointy a panáky, lebo zvyšok osádky sa chce hlavne posilniť na ďalší headline, ANAAL NATHRAKH. Tí sa mi celkom páčia, aj keď ich muziku vôbec nepočúvam. Na OEF ale podľa vlastných slov vybrali "just grindcore songs, not heavy metal bullshit" a tak to aj vypadá. Najebané a devastačné songy, bubeník psychopat. Zvyšok, ktorý má však A.N. napočúvaný, tvrdí, že to trpí zlým a nevyváženým zvukom, lebo nepočujú hlavné melodické linky. Mne je to úprimne jedno, bolo to celkom fajn. Videl som ich druhý krát, ale tento krát ma bavili viac. Po nich prichádza na stage dvojica CHRIST DENIED, ktorých set je celkom smiešny. Obidvaja týpci (gitara + vokál) stoja nehybne pred mikrofónom, na sebe slnečné o jednej v noci a hrajú obyčajný deathgrind so smiešnymi vokálmi. Príde nám to komické, nasledujú vtipy typu, že sú slepí a myslia si že hrajú cez deň apod. Celé divné. Švajčiari MUMAKIL to roztočili zanedlho po nich do úplne iných rozmerov. Extrémny grindcore s chaotickými prvkami a neskutočne hurikánovými sypačkami vydoloval posledné zvyšky energie. Set poskladali zo songov z "Behold the failure", pridali tri veci z výborného debutu a predstavili veci z novinky "Flies will starve". Neskutočný výkon, ktorý bol ideálne načasovaný na nočné hodiny, aby ma nakopol. MUMAKIL zahrali ako páni a potvrdili svoj status jednej z najzaujímavejších grindcore kapiel na našom kontinente. Rakúski deatheri PARENTAL ADVISORY po nich boli klasickí, obyčajní a večer zakončili talianski grinderi JESUS AIN´T IN POLAND, ktorí na neskorú hodinu celkom šlapali, ale nejako moc ma to nápadmi a prevedením neoslovilo. Navyše im set stopli o niečo predčasne, keďže sa meškalo a tak som neváhal a odobral som sa s klipkajúcimi očami búvať.

DEŇ IV.
Posledný hrací deň štartujú BETON, ktorých si rozhodne nechcem nechať ujsť. O desiatej ráno som už čerstvý pod pódiom a jediný slovenský zástupca na OEF to práve rozbaľuje. Je ráno, ľudí ešte pomenej a tak priebeh sledujem pekne z prvej rady. Temný d-beat v ich podaní šlape ako stroj, všetci hrajú s chuťou, len Lichtle ma nejaké problémy s aparátom. Tie sa ale operatívne doriešia a BETON nás za svojich 20 minút stihnú výdatne prebrať. Výborný set, škoda že vychytili taký hrací čas, ale rozhodne najlepší štart posledného dňa plného hluku! FEAR OF EXTINCTION z Prahy sú tiež, podobne ako spomenutá HIBAKUSHA, na domácej scéne pojem, ale ich set ma ako u nich tiež neberie. WARFUCK je iná kapusta. Tu môžem zopakovať slová z reportu na ich gig v LC: intenzívnejšiu dvojčlennú kapelu som ešte nevidel! Títo Francúzi to naložili nekompromisne, Nico skákal a pobehoval s gitarou až kam ho kábel pustil, popritom stíhal hrať, kričať, pľuť a robiť grimasy. Zobrali si celý stage, celý Obscene a požuli a vypľuli ho. Devastačný grindcore s netypickými nápadmi, ktorému nechýba nič, ani tretí člen. Perfektný set! DISTRESS nevidím, aj keď počujem. Neznie to zle, ale som proste zakecaný, zatúlaný a tak neriešim, INFECTED FLESH detto. Pred stage sa vraciam na MAKABERT FYND. Švédsky HC/crust sa tlačí pekne od podlahy, pod pódiom evidujem prvé väčšie pohyby. Táto kapela ma rozhodne baví. Je to živelné, nadupané a má to gule a drive. HORSEBASTARD z Anglicka, hrajúci fastcore/powerviolence s poriadnymi sypačkami predvedú tiež svižný a energický set, viac ma ale dostáva do kolien INFANTICIDE. Švédsky grindcore v duchu toho najlepšieho, čo táto scéna plodí. Ultra rýchle tempo, silná muzikalita, dobré nápady, perfektný feeling a sound a typická severská melodika v tom. Predtým bolo toto meno pre mňa neznáme, určite to však v skorej dobe napravím. Ich set boli nekompromisný rozjeb! Ďalšou exotickou akvizíciou boli noisový SETE STAR SEPT z Japonska, ktorých bolo možné vidieť aj v Žiari, kde im na tourku robil zastávku Rišo. Tam som ich nevidel, tu mi však prišli na tom veľkom stagei troška stratený a ich výkonu chýbala, aspoň mne, intenzita. Možno to bol len dôsledok toho, že predošlí INFANTICIDE to tam prevetrali na maximum. Koncert celkom fajn, ale výrazne to na mňa nezapôsobilo.

Ďalší death DEPRESSION vynechávam, ale set portugalských SIMBIOSE sledujem od začiatku. Od podlahy zahraný crust je fajný, energický, ale ničím nevybočujú z rady iných im podobných kapiel. Kto má však rád svižný punkový crust, mohol by im dať šancu. MUCUPURULENT je mi podľa mena známe, evidujem túto kapelu, tak zo zvedavosti ostávam, ale ich goregrind ma nudí. Stokrát zahraté, stokrát počuté. SUBLIME CADAVERIC DECOMPOSITION bojkotujem, mám na túto kapelu špecifické spomienky (jeden spoločný koncert a následné spanie na chate), na základe ktorých ich mám, okrem speváka, zafixovaných ako jednu bandu nepodarencov. Viac ma zaujíma ENTRAILS MASSACRE, v ktorej obstaráva vokály veterán Danilo (tiež WOJCZECH, KEITZER). Zahrajú plnohodnotný set, kde nie je núdza o kvalitné a rýchle pecky. Jeden song strieda druhý a kapela hrá intenzívne a ako o dušu. Výdatný grindcore námrd! Pódium po nich obsadzujú švédski MASSGRAV. Takto má vypadať devastačný rock and roll dnešnej doby! Po pár tónoch to začína pod nimi vrieť, ľudia sa bláznia ako o život a hc crust and roll s kopou plieskačiek nás trhá na kusy. Hrajú sa hlavne veci z novinky "Still the kings". Jeden z najintenzívnejších setov na festivale a rozhodne najlepšia vec zo škatuľky (aj keď pre MASSGRAV dosť nepresnej) crust, čo tam tento rok bola! Sell your hole for rock and roll!

WORMED, death zo Španielska vynechávam a poflakujem sa. Po nich ide ďalší gore headline, COCK AND BALL TORTURE. Tí zahrajú svoj štandard, ich set má veľkú odozvu v publiku, ktoré intenzívne šantí. Viac sa pozerám na ľudí, ako sa bavia, než na samotnú kapelu, kde ani nie je moc na čo pozerať. Ich muzika mi príde rovnaká, ťažiaca dookola z toho istého. Ani sa nedivím, že už roky nič nenahrali, lebo ak by aj nahrali, bolo by to ako kopec iných vecí, ktoré už vydali. Celkovo teda muzikálne fádne, ale ako vravím, väčšia bavka je sledovať ľudí. Tam bolo na čo pozerať. Vidím tam kopec masiek, banány, kokoty, lopty, milión farieb, nafukovačiek a familiárnych tvári. Proste Obscene extreme. Zvedavejší som na koncert HAEMORRHAGE. Ich nahrávky nesledujem, počul som len dve, no videl som ich na OEF v roku 2010, kedy sme hrali aj my. Vtedy zahrali strašne zle, až tak, že som nechcel veriť, že toto je tá legenda scény. Bolo to cele kostrbaté, rozhádzané, neposadené, nekompaktné a pomalé. Celé zle. Takže som bol v očakávaní, ako to dopadne tento krát. Ostal som milo prekvapený. Kapela šlapala jak hodinky, bez chýb, prešľapov. Zohratý a ucelený výkon a show, ktorá v každom musela rozprúdiť krv. Inými slovami, ako keby to bola iná kapela, než ktorú som videl predtým. Neskôr som sa dozvedel, že vymenili bubeníka, takže za tou pozitívnou zmenou bude najskôr výmena motora kapely. Výborný set, plnohodnotná a pekelná show! HAEMORRHAGE si u mňa totálne napravili reputáciu. Ideme na pálenku a brká do kempu, flákame sa po areáli a stretávame Niklasa a Elisa z the ARSON PROJECT, ktorí mi okamžite dopĺňajú pivo a berú nás na ďalšie panáky vodky. KRISIUN tým pádom nevidím, lebo slopem. Ideme všetci pozrieť do kotla na set ABORTED, kde už som celkom napitý. Odpaľujem smrtonosné brko. ABORTED hrajú ako páni, totálne do nás jebú nekompromisné klepačky a nájeby, všade kopa bláznivých ľudí v pohybe a svetlá rôznych farieb. Medzi tým najebaný / dofajčený ja a najebaní Švédi. Ukazujeme si blackmetalové paroháče, hulákame, objímame sa a dávame kolektívny friendly mosh, aby z nás vyprchala vodka. Jeden z najpsychadelickejších zážitkov celého festivalu! Nasleduje ďalšia klasika – RATOS DE PORAO. Tí sa s tým neserú a svoj hc/punku/crossover do nás šúpu s intenzitou buldozéra. Nachádzam si ideálne miestečko pod pódiom, kde dobre vidím, ale mám aj pľac ešte zo seba vytancovať alkoholové pozostatky. Nedávajú nám oddych, osádzajú jeden song za ďalším a ich set sa preženie tak rýchlo, že si ani nestihnem uvedomiť, že je už po ňom. Niet sa čomu diviť, že táto kapela sa môže označiť slovom kultová. Pivničné brazílske krysy zahrali tak, ako ich poznáme z nahrávok: intenzívne, rýchlo a bez zbytočných kecov!

EXHUMED sa minulý rok na Obscene nedostali, tento rok to vydalo a aj keď túto kapelu a jej nahrávky nesledujem, bolo sa na čo pozerať. Keď som ich minulý rok videl hrať na spoločnom tourku s ROTTEN SOUND a MAGRUDERGRIND, výrazne ma to neoslovilo. Tento krát ma to bavilo viacej, ich show mala väčšiu dynamiku, spád a pripadala mi celkovo živšia, aj hudbou. Songy sa mi nezlievali a EXHUMED hrali s viditeľnou chuťou. Spestrením bola figúrka ktorá sa raz za čas objavila na pódiu a pílila motorovkou, grcala na ľudí či oživovala gitaristu. Síce ich tvorba ide mimo mňa, tento set ma bavil. AGATHOCLES je pojem, ktorý nikdy nesklame. Ich mincecore, ako sa sami označujú, rozhýbal ľudí pod pódiom a táto belgická legenda prešla vo svojom vystúpení novšími aj staršími vecami. Síce nepatria medzi technickejšie či najrýchlejšie kapely, ich koncerty sú zárukou grindcore výprasku. Fajný, energický set. HOLOCAUSTO CANNIBAL hrajú typický death/grind, ktorý ma nijako špeciálne nezaujal, skôr naopak. Kanadskí WAKE ma z tejto letargie preberajú. Nasypaný grindcore, ktorý má v tejto nočnej hodine nabije ďalšou energiou, je netypický, svojský a precízne podaný. Nahrávky tejto kapely u mňa určite dostanú priestor. Posledným hlukovým komandom sú brazílski CÄTÄRRO. Kapela si napriek neskorému času svoj set naplno užíva a ich fastcore dáva do pohybu posledných vytrvalcov. Spevák medzi songami niečo vypráva, ale neviem, či je to jeho zlá angličtina alebo môj stav, že mu nič nerozumiem. Stretávam Denu, kamoša z Chorvátska a dávame posledné brko. Po dvadsiatich minútach je po všetkom, kapela končí a Obscene sa blíži k svojmu nevyhnutnému koncu. Okrem vytrvalca Olivera zvyšok mojej posádky išiel spať po EXHUMED (niektorí začali už počas setu, haha) a tak sa idem naposledy doraziť do Müstach bar-u a potom sladký spánok.

DEŇ V.
Budíme sa, balíme sa a čaká nás dlhá cesta domov. Tá sa prerušuje po pár kilometroch, kedy sa jeden člen potykuje v aute do deravej igelitky. Stoptime, kamoš sa pri ceste prezlieka a jeho holá riť zdraví všetkých grindfreaks, ktorí idú z Trutnov smerom na Hradec. Poriadi tyku v aute a ide sa ďalej. Domov dochádzam až kolo ôsmej, lebo po ceste musím posádku rozviesť do NR, BB a VK. Som uťahaný a zničený, ale moje myšlienky sa točia len okolo toho, kedy sa na stránke opäť spustia hodinky a bude sa odpočítavať štart ďalšieho ročníka. Na tento som čakal celý rok a teraz budem celý rok čakať na ten ďalší. Bolo to intenzívne, ale skvelé – ostatne ako každý jeden ročník, ktorý som zažil! Čurby, díky za tú najlepšiu každoročnú dovolenku!!!

#5457 fog napí­sal/a: 05.09.2013 14:53:22

#5384 zlosyn napí­sal/a: 02.08.2013 18:29:31

#5380 fog napí­sal/a: 30.07.2013 13:08:25

#5372 zlosyn napí­sal/a: 24.07.2013 23:19:30

#5371 Jarda napí­sal/a: 24.07.2013 22:57:08

#5367 Sajmon napí­sal/a: 23.07.2013 12:12:44

#5364 mxt napí­sal/a: 22.07.2013 21:11:17