PUNKGEN

Všetko sa malo odohrať úplne inak. Osud nám prial (ne)zobudiť sa ráno na parkovisku v Užhorode s 32 bodnými ranami od miestnych neonacistov alebo nám mali ukradnúť pasy a tým nás zatiahnúť do obchodu s bielym mäsom, ale nie, stále sa čosi pojebe a nikdy sa nám nemôže splniť žiaden sen. Poďme to vyjasniť pekne poporiadku, keďže toto vraj má byť report na koncert ESAZLESA v Košiciach. 10. a 11. mája sa mal v "exotickom" Užhorode konať Vein rivers fest, zostava sa nám zdala byť zaujímavá, vidina zážitkov na neovyklom mieste ešte viac, tak sme nevideli žiaden dôvod, prečo sedieť doma alebo pri pive a nevybrať sa radšej tam. Dlho pred festivalom lákam ľudí na naozajstné zážitky a aj napriek klasickým uisteniam "jasné, ja určite idem, zoberiem aj auto" odpadávajú ľudia ako prezreté hrušky a ostávame na túto štreku opäť len v počte 2 kusy. Ako sa vraví, bez peněz, do hospody nelez, bez auta na Ukrajinu, radši ani nepáchnu, rozhodli sme sa to kompenzovať aspoň výletom do Žiliny, kde mali vo štvrtok zahrať dvaja účinkujúci (GATTACA a REMEK) idúci na Vein rivers fest. Asi deň predtým prichádza záchrana v podobe Richarda zo Šiah, ktorý si zaumienil, že sa predsa z takej diaľky vyberie za schengen a hľadal ďalších podobných exotov do svojho auta. Vymenili sme si zopár mailov, s predmetom na Ukrajine nie je ani zďaleka všetko tak, ako u nás, po ktorých Rišo posúva cestu odjazdu o niekoľko hodín skôr a naobed nás vyzdvihuje na sídlisku. Cesta za krásneho počasia a pri popíjaní pív na vyrovnanie hladiny od včerajšieho večera s Dánmi pekne ubieha. Neďaleko hraníc zastavujeme v destinácii Sobrance, kde polovica výpravy dáva Šariš a druhá polovica si kupuje čučoriedky a vyrážame na hraničné galeje. Áut je pred nami dosť, hýbu sa po centimetroch aj to nás ešte predbehol jeden čurák v jednoizbovom byte na kolesách a s ŠPZtkou niečo 00007. Slnko pečie tak, že už viem, ako sa musia cítiť zemiaky vo fritéze. Na slovenskej strane žiadne problémy, nikto nič po vás nechce, čakáme teda na ukrajinskej strane. Tu sa to hýbe o dosť rýchlejšie, takže sa aj debata otáča na festival. Prichádzame k okienku a niekoho foter v maskáčoch na nás v jednom kuse niečo pokrikuje po ukrajinsky, Rišo behá s papiermi sem a tam, odstavujú nás na parkovisko, pripravujeme sa k prehliadke telesných dutín, ale prikáza foter v maskáčoch, že sa máme otočiť. Na opačnej strane nám vracajú pasy s dvoma pečiatkami, a to znamená, že sa nikam nejde. Je nám po ukrajinsky a rukami nohami vysvetlené, že nemáme splnomocnenie od vlastníka vozidla. Počítal som naozaj so všetkým, ale nie s takouto ... nebudem tu nadávať, internet je už aj tak plný sprostých stránok. Jasné, ideme predať kradnuté auto na Ukrajinu. Na slovenskom prechode stojíme ďalšiu hodinu, colník nás prehľadával, ako keby sme za tú hodinu, ktorú sme prestáli v bezcolnom priestore, stihli napchať kufor kokaínom z Kolumbie. Ale radí nám, aby sme auto odparkovali neďaleko hraníc a skúsili sa k niekomu napchať do auta. Iskrička ľudského prístupu pri hraní sa na vojakov. Berieme zopár osobných vecí a pcháme sa do dodávky k prekvapenej rodinke vracajúcej sa z nákupov z tej lepšej strany Európy. Máme šťastie, chytáme výmenu stráží na hranici, po pol hodine nehýbania sa to balíme, lúčime sa s ešte viac prekvapenou rodinkou a otáčame to vlastným autom smerom na Košice, kde chceme stihnúť aspoň ESAZLESA, ďalších účinkujúcich na tomto nešťastnom festivale. Rišo si to jebal celkom slušne, v Košiciach sme bez komplikácií asi o pol 9. Na koncerte sú len samé známe tváre a že ich tam bolo hojne, niektorí sa aj čudujú, čo robíme na tejto strane barikády alebo prečo nie sme radšej na SPS :D Domácich OBLITERATE sme síce nestihli, aj tak som z toho ich nového smerovania / vývoju akýsi nesvoj. Podstatná vec je, že stíhame ESAZLESA!!! Kruté hlučnejšie inštrumentálne intro, pri ktorom už na začiatku naskakovali zimomriavky naznačovalo, že to bude jazda. A tomu ver, že bola. Tri gitary s basou a úprimnými textami vytvorili atmosféru, ktorú ani nemožno popísať. Podľa mňa by ju nevedela zachytiť ani neviem aká drahá kamera. Plná Tabačka ľudí a všetci boli v úplnej extáze. Esa spravili pekný prierez zo všetkých troch dosiek, všetko známe pecky, dokonca došlo aj na moju obľúbenú "Průmerný děti historie" s najlepším textom, s akým kedy kapela mohla prísť. Zahralo sa aj čosi nové, čo som nepoznal, z chystanej novej dosky. Neľutujem žiadnu kvapku potu z celej spotenej hodiny strávenej pri muzike ESAZLESA. Po koncerte kecačky s tvárami, ktoré sme dlho nevideli, posádka zo Šiach sa potichu vytratila, poberáme sa ešte na pivo a hermelín a večer opäť naberá klasicky spád. Dobrodružstvo ako sa patrí. Prepáč, že si musel čítať toľko nezmyslov a nakoniec som napísal 3 riadky o koncerte ESAZLESA. Život niekedy nevýjde tak, ako chceš.
PS: Keď budem veľký, chcem byť colníkom.
PS2: Mohol by tu niekto aspoň v skratke napísať, ako to tam na Ukrajine vlastne vyzeralo.

#5249 daniel napí­sal/a: 20.05.2013 10:18:42

#5248 Kupko napí­sal/a: 20.05.2013 10:14:54

#5247 Sajmon napí­sal/a: 19.05.2013 16:12:04

#5245 zvXhc napí­sal/a: 17.05.2013 15:35:27

#5244 achmet napí­sal/a: 17.05.2013 09:33:13

#5243 drrrrro napí­sal/a: 17.05.2013 08:01:50

#5242 rikArdo napí­sal/a: 17.05.2013 07:06:15