PUNKGEN

Nápad s hraním v metropole našich južných susedov prišiel zčistajasna a nečakane ako guľový blesk. Jedného dňa si brouzdám kapelníckym majspejsom a v tom vidím message, že na fesťáku v Budapešti odpadli kvôli zraneniu gitaristu Reproach a ehm, či by sme nedošli zahrať akože za nich. V tom momente už mám tvrdo v rozkroku a s nadšením volám ostatným. Doladzujú sa ešte dáke detaily a už je isté, že Boiling Point podniká inváziu do obľúbenej krajiny nášho bývalého pána primátora. Stretávame sa teda v osudné ráno o nejakej ôsmej na železničnej stanici (na prvom nástupišti máme skúšobňu) a len tak tak stíhame dobehnúť ovešaní činelmi, rytmičákmi, umelými penismi a gitarami na ICčko do Bratislavy. Cesta prebieha úplne v pohode a onedlho sme v BA. Tu nás čaká príjemná hodina a pol čakania na prestup a drkotania sa v kemre. Po hodine prichádza Vedro, náš notoricky známy merch guy a bedňák v jednom, (jediné jeho šťastie, že ani merch ani bedne nemáme) a zostava je kompletná. Cesta vlakom zase ok, zväčša si ju krátime jedením chleba z múky z pomletých panien a vymýšľaním čo najoriginálnejšieho merchandise pre kapely (neskromne musím povedať, že to vyhral môj robotnícky prešívák so zádovkou), k čomu nás vyprovokoval Fokulárov originálny trež outfit (štrikovaný sveter s veľkou nášivkou capitalist casualties). Vystupujeme na stanici a čakáme na nášho organizátora Attilu. Attila je menší postarší týpek, čo búcha v thrashových Crippled Fox a oldschool straight edge Motivation a takisto robí labely Honest For The Truth a Flipped Up records. Zaujímavé na ňom je, že podľa toho ako sa tvári nie je možné vyčítať akú má asi náladu, respektíve vyzerá stále nasratý a pritom má dobrú náladu:) Attila býva našťastie iba kúsok od stanice takže chvíľku cestujeme a už sme u neho doma a skladáme si veci. Ani sa nestihneme ohriať a odchádzame, pretože Attila ide pre aparát, a asi nechce aby jeho žena a malý syn mali možnosť vidieť takých primitívov. Počasie vonku naozaj pripomína všeličo len nie juh. Totálne fúka vietor a sneh jebe do xichtu. Vraj tu takto hnusne nebolo najmenej 15 rokov. Fajn. Na turizmus máme nejaké dve hodiny. Najskôr si dávame prechádzku mestom, ale kolektívnou dohodou dospievame k tomu, že by sa oplatilo nájsť nejaký raj konzumu a tam zapadnúť do tepla. Električkou prichádzame do šopingcentra, žiaľ názov si už nepamätám. Podľa inštrukcií by sa tam mala nachádzať aj vegánska reštaurácia. Na prvom poschodí je ich pokokot, ale bez väčších problémov Hummus Bar nachádzame. Ako názov napovedá orientujú sa na hummus, falafel a podobné veci. Pri obsluhe som chlapíka vyľakal angličtinou a tak radšej volá pôvabnú a navyše veľmi milú a ochotnú kolegyňu, s ktorej pomocou si každý úspešne objednáva. Keď sa ideme usadiť dokonca nám spoza pultu máva. Jeden nemenovaný člen výpravy (pozn. nie ja) sa platonicky zamiloval. Jedlo bolo super a navyše veľmi sýte, ani to nedokážem dať celé, tak zvyšok dojedá drtička odpadu Fokulár. Keď dojeme vyrážame opäť električkou k Attilovi pred barák. Ten ešte nie je doma tak mrzneme pred vchodom. Nohy mám jak cement. Attila konečne prichádza balíme veci a valíme do klubu. Tuzrákter klub vyzerá úplne super, všade sú rôzne maľby a pripomína to tam také squatterské prostredie. Vnútri ešte prakticky nikto nie je, okrem všade prítomnej zimy. Onedlho sa začína a odpaľujú to gyórsky Mind Your Step, s ktorými máme v pláne vydať split. Musím povedať, že zahrali veľmi dobre. Muzika je podľa môjho gusta, 80´s hardcore na 45 rpm. Dokonca jeden týpek ku koncu berie spevákovi mikrofón, začne s ním vrieskať a pobehovať a celé to končí poriadnou hromadou na pódiu. V mase tiel sa ocitám aj ja a Fokulár. Paráda! Druhí Dance or Die! produkujú poriadne chaotický bordel s dvomi gitarami a bubeníkom, čo mal činely v jednoapolmetrovej výške. V niektorých pasážach je to dosť slušné a pripomína mi to floridskú emoviolence školu. Ako tretí nastupujú mlaďasi Wasted Struggle. Muzika je v modernejšom štýle alá Rise and Fall a podobné, čo by sa samo o sebe celkom dalo, ale neuveriteľne to zráža nechutne vyzerajúci emotýpek za mikrofónom. Klub už sa napriek krutému počasiu celkom zapĺňa. Po nich idúci Think Again hrajú celkom fajn oldschool, ale nič svetoborné. Zaujímavosťou bolo, že za bicími sedelo útle dievča. Búchala celkom fajn akurát by to chcelo trocha silnejšie. Po Think Again nastupujú Crippled Fox a to sa kurevsky teším lebo z nahrávok ma to úplne nakopáva. Na pódiu sa objavujú okrem basáka samí postarší chlapíci, pričom 37 roční gitarista dnes odohráva svoj posledný koncert. Postihnuté líšky valia úplne parádny thrash v štýle What Happens Next?, hodne sa mi páčil stále usmiaty spevák stvárajúci rôzne skopičiny, kotrmelce atď. Skvelá kapela, skvelé vystúpenie. Lepeselóny, ktorí boli na programe po Crippled Fox sa nedostali kvôli závejom do mesta a tak sa len jemne mení zostava, Attila odchádza spoza bicích k mikrofónu a woaláááá Motivation začína drtiť. Motivation hrajú štýl, ktorý sa u nás zrovna veľkej popularite neteší, ale v Maďarsku má slušnú tradíciu a zázemie, a to je priamočiary sxe oldschool hardcore. Vystúpenie má neuveriteľnú energiu, Attila pobehuje sem a tam a zborové refrény s ním spieva kade kto. Pre mňa osobne najlepšia kapela fesťáku. Ak máte radi kapely v štýle Outlast, Time X, Final Exit alebo starín ako Uniform Choice, Chain of Strength a podobne, Motivation by vás mohli baviť. Po nich to máme rozbaliť my. Zabudol som spomenúť jednu podstatnú skutočnosť a tou je neuveriteľná rýchlosť s akou sa dokázali kapely na vystúpenie nastaviť. Každej to trvalo možno päť minút, preto keď sa Miňovi nedarí naladiť kejtru Attila už pribieha a súri nás. Nakoniec sa všetko úspešne vyrieši a môžeme začať. Aj keď som myslel, že po Motivation snáď každý pôjde domov alebo na nás budú pozerať s 5 metrovým odstupom opak je pravdou. Hneď ako to odpálime maďari sa začínajú o dušu zabávať, robia kolečká, rôzne srandovné tančeky a iné skopičiny a dokonca som sa aj dočkal tej bájnej maďarskej hromady. Dievčatá sa nenechávajú zahanbiť a hádžu po nás zvlhnuté nohavičky. Na kavery Infest a Minor Threat najväčsie peklo a singalongy. Určite musím spomenúť malého chalaniska, čo mi počas Infestu neustále bral mikrofón, ale namiesto textu len imitoval zvuky medveďa v ruji hahah. Ak poznáte Infest tak viete, že tak nejak aj ten vokál pôvodne má znieť:) Prvý krát odohrávame náš nový song „Thrash The Railroads“ a balíme to aj napriek prosbám o prídavok. Holt už nič nemáme. Po nás idú ešte New Dead Project hrajúci melodický hc/punk, ktorý ma absolútne nebavil a na koniec to najlepšie, metaloví miestni veteráni Bandanas oblečení vo vreciach z odpadkov. Táto kapela sa zvučila snáď hodinu a popri tom ešte stihli chlastať pivo a fajčiť. Dať ich na koniec bola taktická voľba. Hudba bola miestami celkom slušná, ale kvôli nenormálnej dĺžke vystúpenia a prijebanému imidžu som sa modlil nech už končia. Moje modlitby sa plnia a Bandanas idú konečne do piče. Po koncerte ešte kecáme s ľuďmi, meníme demáče a hor sa k Attilovi domov. Nakladáme veci do auta jeho sympatickej manželke a ideme peškom domov. Pred spaním ešte dostávame najesť. Chalani jedia cestoviny, v ktorých je ale mlieko a tak mi Attilova žena ešte o pol tretej ráno (!!!!!) varí samostatne jedlo. Dostávam skvelú ryžu s brokolicou, šalát s dressingom a falafel a k tomu sójovú napodobeninu mozarelly. Od rozkoše zamdlievam. Tak takéto čosi som ešte nezažil. Po výdatnom jedle sa ukladáme do spacákov a Fokulár s Vedrom mi celú noc hladkajú intímne partie. Tomu vravím servis. Ráno skoro vstávame, dostávame skvelé raňajky, cesťák v plnej výške a dokonca aj nejaké jedlo a pitie na cestu. Attila je Organizátor s veľkým O. Ešte nás odprevádza na vlak a lúčime sa. Kvôli jebnutému počasiu stojíme v Budapešti a nakoniec meškáme dve a pol hodiny. Vo vlaku je napriek tomu celkom dobrá nálada, furt sa ujebávame a praktikujeme anal fisting a tak. Prípoj v Bratislave nám uchádza možno o dve minúty ale chlapci z Boiling Point sa len tak zdeptať nenechajú. Ďalšie dve hodiny v Bratislave a konečne na vlak domov. Ako správni pankáči si nekupujeme miestenky a z prvého miesta nás vyhadzujú. Nakoniec končíme úplne na konci vlaku v oldschoolovom vozni, kde sa ani nekúri. Pripomína to tak trochu cestu ruských väzňov do Gulagu a premenovávame sa na Freezing Point. Do Žiliny prichádzame skrehnutý na kosť, rýchlo do skúšobne a na trolejbus a po asi jedenástich hodinách cestovania sme doma. Toto bol kurevsky dobrý výlet. Maďarsko má rozhodne slušnú scénu, len o nej moc nevieme asi kvôli jazykovej bariére.