PUNKGEN

Bod varu a hnilé rite na východe? Prečo nie? A navyše na narodeninovej párty sme ozaj ešte nehrali. Zraz o pol jednej, nahádzať veci do dodávky a let..s fucking go! Cestou obdivujeme prírodu, honíme si navzájom, trepeme hlúposti, no veď klasika. Zastavujeme nachvíľu na Liptovskej Mare, kde ukazujem chalanom, ktoré jachty mi patria. Slnko praží o život a cesta sa zdá už nekonečná. Za Prešovom volá Minečko Adrikovi aby nás navigoval do Kolosea. Samozrejme to úplne doplietol a povedal, že ideme po diaľnici z Trenčína. Pre mňa najlepšia hláška výletu. O pár minút úspešne dorážame ku miestu konania a Adrik sa opýtal na cestu, pričom nás Miňo zase raz šokoval svojimi elementárnymi matematickými nedostatkami, pretože cesta od jednej do piatej podľa jeho názoru trvá tri hodiny. Cestovanie je kurva, človek nikdy nevie aké časové pásmo prekročí. Vyhladnutí jak psi dostávame super fazuľovú polievku a po jedle vyrážame obdivovať krásy košického centra. Dóm sv. Alžbety je naozaj super! Začiatok koncertu sa blíži a prvý to odpalujeme my. Musím povedať, že zvuk bol naozaj super aj keď sme hrali tento krát bez basy. Žilina fukktown roadies spolu s pár otrlými Košičanmi robia rozličné skopičiny, čo chvíľa ležím na zemi, plávam vo vzduchu, dokonca sa na nás pri hraní coveru Minor Threat prvý krát strhlo aj kolečko. Prítomné dámy to nevydržali a spúšťajú neuveriteľné spontánne striekanie vaginálneho sekrétu všade naokolo. Nevadí, utierame sa a hráme ďalej. Jedno z našich naj vystúpení! Druhí to odpaľujú Flame still burns prebratí z kryogenického spánku. Určite si ich už niekedy videl naživo. Veľmi rýchly pozitívny oldschool bez nudných mosh pasáži, vybrnkávačiek a neviem akých pičovín. To sa v dnešnej dobe cení. Opäť sa strháva celkom slušná zverina. Radosť pozerať. No a nakoniec to jednoznačne najnihilistickejšie, mocní Rotten äss. Ľudia sú už celkom unavení, ale aspoň pokývkavajú hlavami do disruptovského crust prasopalu. Po načerpávaní trošky energie hulvátska zábava pokračuje, vo vzduchu sa okrem speváka ocitá aj basák a gitarista. Ako čerešnička na torte cover Doom špeciálne pre oslávenca. Refrén "Police Bastard" spieva snáď každý, tuším som započul aj čašníčku a upratovačku. Len úplná naivka by si mohla myslieť, že s koncom koncertu končí aj zábava. Ako sa na východ patrí postupne odpadávajú ľudia do alkoholického delíria a ostávajú len tí najotrlejší, alebo tí čo nepijú haha. Adrik prekvapuje sexy oblečkom pozostávajúcim z montérkovej blúzy a slipov. Jednostaj sa toporím! Okolo nejakej druhej sa ide na kutě do bytu, ktorý je v rámci klubu. Izba v ktorej spím má to najmodernejšie zariadenie aké len mohli byty mať v roku 1950. Sú tam veľké kachle, starý telefón, tesla rádio. Ako keby ste spali v múzeu. Spal som asi hodinu dokopy, ale ráno sa cítim prekvapivo svieži a najväčšiu potechu mi spôsobujú ohnivou vodou zdevastované ksichty alkoholickej časti našej výpravy. Dojedáme zbytky fazuľovice a odchádzame hľadať košický betónový skatepark. Samozrejme Murphyho zákony fungujú dokonale a po tom, čo presvištíme polkou Košíc s hrôzou zisťujeme, že park na Ťahanovciach kurva vôbec nie je ten, ktorý sme mali na mysli. Tak nič, nasadať a hľadáme, pýtame sa okoloidúcich (tá tetka, ktorá vravela „rovno, rovno, rovno, ale ozaj rovno“ bola fest divná) a blúdime ďalej. Keď už sme to chceli pomaly vzdať Kubík si všimol, že športový areál je zakreslený v mapke. Alláh Akbár. Vystupujeme s dodáfky, platíme skurvené dve eurá vstup a užívame si s Fokulárom rádiusy a šikminy. Jeden člen posádky trepal so sebou bajk, ale nepojazdil si, lebo bajky tam boli zakázané. Nechcem byť škodoradostný ale takéto veci zahrejú pri srdiečku hahaha. Pojazd trval tak hoďku a pol a hor sa domov... ..Cesta je celkom fajn, zaspávam a v Tatrách ma budí nepríjemné hemženie sa v črevách. Victim of Fazuľovica. Zastavujeme pri Popradskom Tescu a na záchode trávim slušný čas a ostatní si zatiaľ nakupujú jedenie. Z bezpečnostných dôvodov pokračujem v cestovaní nalačno. Pred Ružomberkom chytáme kolóny a mňa opäť trápi hemženie. Mojim zúfalým prosbám je vyhovené a przním ďalšie Tesco záchody. Boh žehnaj supermarketom. Ukazuje sa, že nie som jediný s tráviacimi ťažkosťami, tá polievka na druhý deň už asi nebola moc košér. Od Ružomberku je cesta jedna súvislá nekonečná kolóna a tak si cestu spríjemňujeme kývaním a hulákaním po babách. O nejakej pol deviatej vypadávam smradľavý z dodávky. Košice Hell!....

#1618 Adrik @ napí­sal/a: 11.08.2009 18:05:55