PUNKGEN

Tento ročník Fluff festu je už desiaty a ja sa naň vyberám prvý krát. Vždy som si totiž našiel nejakú výhovorku prečo naň neisť. Tento rok to však vyzeralo s festivalmi, ktoré ma zaujali biedne a tak, že aspoň ten Fluff si v lete dám.

Dopravu sme vyriešili kombináciou bicykla a vlaku a tak v piatok okolo 15:30 už veselo staviame svoj stan. Kapely začali hrať už o 14tej, ale najprv sa treba zorientovať. Pomaly zisťujeme, že Slováci a Česi sú tu v menšine a prevládajú Nemci a Poliaci. O to potešiteľné je zistenie, že sú tu ľudia z okolia Žiaľ/Prievidza/Vyhne, menšia partia z Prešova a celkom slušná výprava z Bratislavy. Naopak nepríjemne sme prekvapení z ponúkaných služieb, keď stánok na pivo je len jeden a jeho cena je 30kč/1,5€! Len pre porovnanie – dolu v krčme mali Sviňany za 18, a na Pohode stálo pivo 1€. Rovnako sme zaskočení z ponuky jedál a opäť z úžasných festivalových prepočtov na euro. Na výber bola vegánska zmrzlina, vegánske palacinky, dva druhy vegaburgerov a v jednom stane mali varené jedlo a to všetko bolo zhromaždené v štyroch stánkoch. Korunu tomu dávala cena vareného jedla – 50kč alebo 3€. Zúfalé. To, že tam boli celý festival neskutočné rady je asi každému jasné. Po zistení stavu „organizácie“ nám bolo jasné, že všetky naše potreby budú uspokojené len návštevou niektorého supermarketu alebo pohostinstva. A tak aj bolo, za celý fesťák som si v areály kúpil až jedno pivo.

Z kapiel ako prvú vidím litovskú hardcore bandu Bora. Videl som ich už niekoľko rokov späť v Brne, ich stará split páska s poľskými Coalition je nenormálna a tak som bol na nich veľmi zvedavý. Úprimne, sklamali ma. Aj tým, že zo starých vecí nezahrali nič, ale ani nové veci ma vôbec neoslovili. No nič, prehrabávam sa distrami, ktorých je tu asi tak 30-40 a jedným uchom počúvam Ghostlimb. Veľmi dobre zahratý hardcore/crust. Odporúčam! Po nich sú na programe švédsky veteráni Outlast, a to už sa šikujem k pódiu. Hneď spúšťajú „Positive hardcore, positive youth“ a už to ide. Výborné vystúpenie, energia jak sviňa, ľudia pod pódiom dávajú mrte sing-a-longy so spevákom, ani by tam nemusel byť. Super, ale po dvadsiatich minútach mi stačí a idem preč. Takáto muzika sa nedá počúvať dlho nech je akákoľvek dobrá. Beatdown sXe hardcore Kingdom vypúšťam a mám v pláne sa vrátiť až o ôsmej na Analenu. V krčme sa však zdržiavame trošku dlhšie a napriek tomu, že k pódiu prichádzam asi 20:10 vidím už len prídavok. Hlavne, že na hlavnej bráne je časový rozpis kapiel, ktorý sa evidentne vôbec nedodržiaval. Analena však podľa ostatných nesklamala a predviedla porovnateľný koncert ako ten pred mesiacom v Oblude. Talianskych To kill veľmi nesledujem a radšej kecám s ľuďmi z Analeny. Niekde tu už začína úradovať prvá z troch fliaš borovičky, ktoré sme si prozreteľne priniesli a zvyšok večera sa už len pije. Tým pádom sa ignoruje karaoke, či čo to malo byť v party stane i bárjaké noize, čo ešte mali byť v druhom stane. Sme opití a ideme spať. Prší.

Prší aj väčšinu soboty. No čo sa dá robiť v taký deň? Piť. Lenže ja som mal evidentne začať neskôr, čo už. V sobotu som zvedavý na pár kapiel, ako napr. Dakhma. Hrajú v párty stane o 16tej. Vydržal som len pár songov. Divný bordelový zvuk ma vyhnal, čakal som niečo iné a toto mi v ich podaní vôbec nesadlo. Ich demo som počul viackrát a vedel som do čoho idem, ale to čo predviedli som nezvládal počúvať. Preto mal oveľa viac mrzí, že som nestihol Together, oldschool hardcore z Portugalska, ktorých na poslednú chvíľu dopísali pred Dakhmu. Počul som ich len spred stanu a to bola veľká chyba, potom ako som počul ich cd som bol veľmi nasratý, že som sa nenatlačil dopredu. Túto kapelu vrelo doporučujem. Burial ignorujem pri stane a pijem borovičku. Nemám na to chuť, ale neznie to zle. Vraciam sa na Celeste, post-hardcore/sludge z Francúzska. Znie to hodne brutálne, ale po chvíli aj dosť monotónne a tak idem pozrieť do párty stanu na Outrage. Stíham len posledný song, ale konečne vidím poriadne sa baviacich ľudí, žiaden macho mosh a Outrage hrá parádny hardcore moderného strihu. Zas som niečo dobré zmeškal. Zann počúvam z úctyhodnej vzdialenosti, neznie to zle, ale nemám chuť sa tlačiť vpredu. Ďalej kapela, ktorú som chcel vidieť – Fall of efrafa. Pre mňa to malo všetko, čo som chcel – energiu i temnotu. Paráda. Ostatným sa to veľmi nepáčilo, ale ja som si to užil. Môže to byť aj pokročilou hladinou alkoholu v mojej krvi. To sa však výrazne podpísalo na posledných dvoch kapelách Victims a Trial, s ktorým si pamätám minimum a idem spať. Jeden z posledných momentov je vykrikovanie „My sme sa sem prišli najebať“ s ľuďmi okolo Signa Sinistra. Potom už len tma.

V nedeľu ráno si svoje sobotné počínanie dosť vyčítam, ale je tu ešte posledný deň festivalu a teda aj možnosť ešte čo-to napraviť. Vyčasilo a celý deň krásne svieti slnko. Prvú kapelu v ten deň vidím As we fight, metal/hardcore z Dánska. Je okolo pol štvrtej, ale ľudia sa už bavia – nejaký stagediving, zdvíhačky, mosh a kolečká, ale zatiaľ len tak decent. Mňa to tiež celkom baví, ale dávam si pozor na čas, lebo v párty stane má hrať La prosperite. Vidím takmer celé ich vystúpenie a som rád, že som si ich nenechal ujsť. Pražáci hrajú výborné emo staršieho strihu. V zostave sú aj s trúbkou, alebo čo to bolo a nejaké songy s nimi hral aj Marek z ex-T11. Veľmi dobré vystúpenie. Hneď ako skončili sa presúvam pred hlavné pódium na amerických Shipwreck A.D.. Celkom lopatový mosh, ale napriek tomu sa mi to celkom pozdáva a kývam si do rytmu. Podľa rozpisu sa v párty stane majú chystať izraelský Mondo gecko a to je kapela, ktorú som určite chcel vidieť. Robia zvukovku a hovoria, že začnú asi o 15 minút. Tak ideme na borovičku. Po ceste stretávame speváka MG, ktorý ide naspať do stanu a medzi sebou sa slovensky rozprávame, že či je to on a či ho ponúkneme borovičkou. Pri slove borovička sa otáča, tak ho pozývame, ale on odmieta, že za chvíľu idú hrať a tak sa posilníme len my. Ich koncert je parádny, jednoznačne jeden najlepších na festivale. Ich mix trashu, crossoveru a hardcore/punku bol krutý a bol aj patrične ocenený najväčším bordelom aký som v tom stane videl. Niekde v polke setu si spevák pýta borovičku a tak po ňu bežím do stanu. Kapela ju na pódiu zvesela pije a spevák ešte vysvetľuje niečo divákom, že čo je to borovička. Solídna šialenosť. Na konci setu sa objavujú vo vzduchu gitarista i basák a niekto z ľudí v priebehu pesničky schmatol aj bubeníka a hodil na ľudí. Čistý zverinec. Fakt super. Po koncerte ešte pred našim stanom chvíľu kecáme a popíjame borovičku s M11 a gitaristom MG. Veľmi fajn. Ďalšou kapelou, ktorú chcem vidieť je nemecký moderný oldschool Tackleberry. Ich posledný album má šťavu, tak som bol zvedavý na živé vystúpenie, ale nakoniec som odchádzal trochu sklamaný. Chýbal tomu nejaký osobnejší prístup, proste len prišli, zahrali a odišli, v podstate bez medzier medzi pesničkami. No nič. Ratos de porao počujem len z diaľky a nejak na to nemám náladu, radšej sa bavím s Davidom zo Stolen Lives, ktorý sa stará o pódium a tak bolo možné sa dozvedieť nejaké drby o tom, ako sa tie kapely správajú:). Je tu záver festivalu a posledná kapela Have heart. Túto kapelu som nejak veľmi nesledoval a ich muzika ma nijak zvlášť nenadchla, ale na Fluffe sa mi to páčilo. Na pódiu milión ľudí a poriadna tlačenka pod pódiom. Výborný záver festivalu. Ešte v stane diskotéka, kde som dorazil posledné zvyšky energie a koniec. Ráno domov. Nakoniec sme to zhrnuli tak, že o rok sa vidíme zas. Bola síce kopa nedostatkov, ale dalo sa s nimi celkom dobre vysporiadať. Nabudúce akurát zobrať viac peňazí na dosky a bude to fajn. Hehe.