PUNKGEN

Skoro ma porazilo, keď som sa dozvedel, že Patti Smith bude hrať na Pohode. Neobľubujem totiž takéto masovky. Mám rád koncerty kde je 30 alebo 300 ľudí. Ale nie 3000 a už vôbec nie 30 000. Ale človek si nevyberie, niektoré veľké mená už jednoducho nehrajú klubové koncerty.
A predsa! Dva dni pred slovenským koncertom Paťa Kováčová navštívi Prahu. Ešteže tam mám svoju tajnú spojku, ktorá chytro kúpila lístky (vypredané behom pár dní po oznámení koncertu) a už sme sa iba tešili...
V júli vybavím péenku a s bráchom už aj drtíme prašné cesty stopom do Prahy. Večer pivo, na druhý deň dáke tie platňové obchody a ďalšie pivo. A pre istotu si kupujem lístky na TRBNGR, nech sa pražská slučka nerozpojí. (Zase platí to isté, že som sa ich koncertu zriekol kvôli tomu že hrajú na Szigete, ale našťastie chlapci z Ladrogangu ich stiahli do klubu, hehe.)
Pred Divadlo Archa dorážame okolo siedmej, príjemné teplo letného podvečera si pokazíme najhnusnejším vriacim plechovkovým Staropramenom z čuráckeho podzemného marketu oproti klubu. Nedopitá šťanka ide do koša a my cez cestu do útrob svätostánku kultúry. Všade plno batôžkarskej stáreže a intelektuálne sa tváriacej mládeže. Ale mihol sa tam aj dáky ten pankáč visáč... Medzi šťastnými majiteľomi lístkov sa prepletajú nešťastníci s popísanými kartónmi, ktoré ohlasujú svetu, že by dáky ten lístok kúpili. Kde sú vyšťaní veksloši s voľnými lístkami, akých sme v Anglicku stretávali pred každým väčším koncertom? Asi sú na B.B.Kingovi v hokejovej aréne na Sparte.
Ideme dnu, dáme pivko a cigu v hučiacom vestibule, v sále sa to nesmie. Každý je vytešený, ja som pripitý po celodennom soskaní zlatého moku. Chytro do veľkej sály. Po nevalných skúsenostiach z Dinosaur Jr. odvrhávam akékoľvek myšlienky ísť na balkón. Raz a navždy: rokenrol neni opera. Všetci návštevníci si držia svoje miesta, dobreže nemajú rezerváciu na státie. Raz aj to určite bude, rozdelia plochu na státie ako šachovnicu a kúpite si lístok na F58, ach to bude doba. Potom ešte vymyslia stroj čo vás pri vstupe chytí a celého vás tam prenesie, aby predišli strkaniciam, alebo vám rovno dajú na krk obojky a keď nebudete stáť na svojom políčku, tak bude elektrošok. Ale nepredbiehajme, to už ja na koncerty chodiť nebudem.
Nájdeme si voľné miesto, tak aby sme aj čosi videli a čakáme. A aj sa dočkáme. Žiadna predkapela, ide sa rovno na hlavný chod. Všetko je to také civilizované. Zhasne sa, začne sa pískať, a ujkovia s tetkou výjdu von. A od prvej chvíle ma dostáva jej hlas. Zatváram oči a som kdesi úplne inde. Páči sa mi, že sú tam bubeník a gitarista z pôvodnej zostavy, cítiť, že tie piesne skladali a môžu si s nimi robiť čo chcú. Ďalší hráč je speváčkin syn, aj tam cítiť niečo viac. Ale môj hrdina sedí vzadu na stoličke, zošúverený ako hrozienko, s dlhými šedými vlasmi, ľahúčko prepletá prstami po hmatníku gitary - Tom Verlaine. Zakladateľ Neon Boys a Television a tiež starý spolupoeta Patti Smith. Speváčka sa nepredvádza, dáva do toho všetko, čo treba. Kto by mal chuť pozerať sa na 62-ročnú skáčúcu kozu. Samozrejme si nemôže odpustiť dáky ten prednes. Ináč sa koncert odvíja v podmanivej zaklínacej nálade, raz uspáva a kolíše, potom sa to všetko dvíha a mohutne nesie. Presne ako stará šamanka, čo vyzerá ako Joey Ramone s prsiami. Niekedy prechádzajú z jednej piesne do druhej. Tak začala aj Gloria, normálne sa mi zdá že aj starý vlk Lenny Kaye bol zaskočený.
Keďže v Prahe Patti nie je prvý krát, sme ušetrení "hitového" výberu pre široké masy a odznieva kde-čo. Pre mňa osobne "Ghost Dance", tak to bol totálny indiánsky tranz. Až na záver prídu obligátne "Because The Night" a "People Have The Power". Samozrejme že kapela je vydupaná, vytlieskaná, vypišťaná a vyhulákaná späť ma pódium. A z deklamovaného textu o Johnnym sa stane Horses horses horses horses... a to už majú všetkých naservírovaných a opečených na svojich rokenrolových griloch. Všetko to graduje a nechce sa mi veriť, keď počujem tóny Rock´n´Roll Nigger. Trielim dopredu pomedzi zombícky sa kymácajúcich páprdov a intošov a ziapem "Ouside of society"!!! na plné hrdlo. Patti si zoberie aj dáku starú gitaru a tá si to chuderka všetko nakoniec aj odserie. Ale tak, klobúk dolu, na konci to naozaj roztočila, teatrálne potrhala struny a išlo sa het.
Dobre, že už nič nepridávali. Takto to bolo úplne perfektné, trefné, živé, akurátne. Už ostávalo iba poriadne to zapiť. Tak to zakončujeme v akejsi hospode a mierne výpadky pamäte dokladujú skvelý večer.
Keby mi niekto vtedy, keď som si ako mladý pankáč lepil jej fotky na stenu a písal som o nej básne (hehe, veru jedna aj taká bola), povedal, že raz ju uvidím hrať naživo, tak by som sa strašne zasmial. A zároveň by som si v duchu sakramensky prial, aby to bola pravda. A raz by sa to možno splnilo. Boha jeho aj s legendami...

#1627 dáša @ napí­sal/a: 19.08.2009 15:07:21

#1626 denes napí­sal/a: 17.08.2009 15:42:41

#1625 dáša @ napí­sal/a: 17.08.2009 09:56:24

#1623 denes napí­sal/a: 15.08.2009 16:19:36

#1622 dáša @ napí­sal/a: 12.08.2009 09:42:50

#1613 juan napí­sal/a: 04.08.2009 10:06:40

#1598 denes napí­sal/a: 26.07.2009 15:17:57