23.2.2009 SUPERSUCKERS; Bratislava, Randal
Autor: Dáša | Počet videní: 1236
![]()
O koncerte sa dozvedám od Smetiaka pár dní pred. Dátum blbý - pondelok. Miesto
blbé - Blava. Ale ináč všetko fajn, toto si predsa nesmiem nechať ujsť.
Poobede nastupujem v Žiline do slovakistan téževé, máme dáke to meškanie, sneží
ako v Kanade, nik sa nediví. Cesta mi ubehla ani neviem ako, dokonca som nepožíval
žiadne pochybné tekutiny, iba som sa poriadne začítal do životopisu Johnnyho
Casha. Vystupujem na stanici. Blava - grc. Kopy mokrého špinavého snehu, prší,
všade kaluže. Rozhodnutie vydať sa pešo do mesta ľutujem po pár metroch. Ale
som tvrdohlavý a naberám si vodu do topánok každým krokom. Zakúpim tabak a víno
až hen z Čile a popíjajúc už zase skáčem cez kaluže. Blížim sa k Randalu, ani
živáčka, ani mrtváčka. Ukryjem víno do snehu pred biletármi a keď vkročím dnu,
vidím že dnu nie je nikto. Ani tí biletári. V prvom bare traja ľudia. Do sály
sa dá vojsť. Na pódiu rozložené aparáty a pri vstupe distro - nikým nestrážené.
Keby som chcel už som mohol mať doma komplet diskografiu, dáke tie tričká a
plagáty z celého sveta. V druhom bare ľudí žalostne málo. Debata s Jurom o
organizátorovi, ktorý ani nedošiel a o kapele, ktorá je dakde na nákupoch.
Idem radšej von. Som Smetiakom, Lokšom a Matúšom stiahneme vínko a dzivoké
traviny. Po Blave vraj ani jeden plagát. Nuž asi to bude súkromná párty.
Nahrnieme sa dnu a pri odľahlom stole v útrobách sa nalievame v pokoji ďalej.
Pribudne ešte Paldo Kľemo a Matúšova frajerka. A to bude pre tento večer asi
tak všetko. Myslím tým ale celý klub. Keď sa začalo vyberať vstupné, tak tí, čo
v bare boli, odišli. Platiacich divákov - osem. Máme super tajné informácie, že
deň predtým v Prahe bolo 12. Ci boha, tak sme skoro dobehli Prahu... V sále sa
motá akýsi bradatý zbojník, niet pochýb, že to bude jeden zo superciciakov.
Ostatní sa ešte skrývajú. Po deviatej bez predkapely (veď načo) sa ozvú zo sály
akési zvuky. Napochodujeme my aj kapela. Srandičky srandičky, ale trpkosť tejto
mizernej účasti sa nedá len tak zakryť. Nuž, treba piť. Okrem našej partie je
tu ešte asi 10 ľudí, takže ako to počítam aj s kapelou, tak dokopy 20.
Supersuckers trošku pokonverzujú, rozoberú situáciu, udrú do strún. A
vyvalí sa supercountry. Posledný album sa nesie presne v tomto duchu. Je to
country, ale neokukané, parádne melódie, texty mi už začínajú robiť problém
vďaka premnohým červeným strikom. Bavíme sa jak na sedliackej tancovačke, vidly
hore, slama za goliermi, stetsony vo vzduchu a prach na čižmách. Nikdy, naozaj
nikdy! by som nepovedal, že ma country bude takto baviť. Zbojník mastí na
elektroakustickej base, v strede fúzkatý spevák s oprášenou gitarkou a naľavo
Luděk Sobota v mladších rokoch s gitarkou, na ktorej neustále strúha jedno
geniálne sólo za druhým, ale furt. Len tak preberá prstami akoby nič a z
reprákov sa rynú arizonské púštne vetry. Po polhodinke to utnú, lebo viac
tohto supercountry by neuniesol ani Johnny Cash, pukol by závisťou ako im to
dobre ide. Zbojník berie do rúk elektrickú gitaru v tvare...hehe, hm,
anjelských krídel, to nie, skorej antickej lýry. Spevák si vešia na krk basu
a pokračuje sa. Ale tentokrát v celkom inom duchu. Toto je super turbo
rock´n´roll, namastený satanovými slinami, poháňaný truckerskou pálenkou,
vyberaný z tých najlepších kukučích hniezd. Kde na to tí chlapi chodia? Jeden
hit za druhým. A každá pieseň iná. Rock´n´rollové hymny. A to som sa ešte
nezmienil o prevedení. Luděk Sobota mastí ako najatý pekne ďalej, ale keď si
Zbojník Bradáčik vyloží nohu na monitor a spustí na tej svojej, tak padáme na
rice, šeci do jedného. Mne od údivu vypadne krígeľ plný červeného striku,
rozletí sa po parkete, ale dupeme ďalej a drtíme sklo na márne prachové kúsky.
Sliny nám fŕkajú od úst. Spevák sa do toho opiera a Lemmymu už pomaly tikajú
hodinky, pri všetkej úcte. Bubeník si strihne dáke to sólo, nech sa vie, že aj
on vie. Boha, tak takúto kapelu som ešte asi nezažil. Keď hrajú total najväčšiu
hymnu "Pretty Fucked Up", tak ziapeme až nám ide mandle urvať. Medzi každou
pesničkou samozrejme hučíme za 50tich, čo aj amíci ocenia...hehe. A potom
koniec. Ja som teda odrovnaný. Supersucker sú naozaj najlepšia rock´n´rollová
kapela na svete, ako to o sebe neskormne tvrdia. Vo svete vypredávajú sály,
u nás prd. Do rici aj so slabou organizáciu, propagáciou, a neviem čím ešte.
Keď sa to všetko spočíta, tak si myslím, že táto kapela bola na Slovensku iba
raz, bohužiaľ. Som síce rád, že som sa toho zúčastnil, ale sere ma, že tu
nebolo ďalších 200 ľudí, aby to zažili tiež. Po koncerte už len bohapusto
zapíjame najväčší zážitok a najlepšiu súkromnú párty na svete. Potom nočákom
na Mlyny, kde ďalej zapíjame, a ja sa potom brodím špinavým snehom na Dlhé
Diely, kde celý mokrý a spokojný skladám hlavu u kamošov. V Blave asi platí
dáka blbá nepriama úmera, že čím lepšia kapela, tým menej ľudí, alebo čo.
Boha neviem, keby sem prišli Social Distortion, tak by došlo koľko, 5 ľudí?
