PUNKGEN

PHR
Sakra, som to ja ale nevďačník! Túto dvojplatňu som dostal na recenziu ešte koncom roku 2018. Dnes je začiatok júna a ja sa len teraz púšťam do prvých riadkov. Kde sa teda stala chyba? Nepopieram. Keď sa mi do rúk dostane LP dávam si na tom viac záležať. Študujem obal, LP si reálne púšťam z tej staručkej Tesly čo mám doma v obyvačke. Vo výsledku to ešte porovnávam s bandcampom, aby sa nepovedalo. Hotová analýza čo? A k čomu to celé slúži? Je tu ešte niekto, kto dáva recenziám takú váhu, že si na základe nejakej tú dosku aj reálne kúpi? Myslím, že v súčasnosti ide skôr o pripomenutie sa poslucháčovi v štýle "som tu, daj mi šancu". Trh je presýtený a novinky málokedy utkvejú v pamäti. Strohá analýza rozboru veľdiela poslúži minimálne na poplácanie ega samotných muzikantov, či muzikantiek. Nikto neoponuje? Tak poďme trochu ne/pochlebovať!

Názov kapely je pre mňa totálna neznáma. Ževraj Poliaci. Kuknem v prvom rade bandcamp a tam na mňa vybehne popis: "´Re-evolve´ is a story of a romantic thinking about the world of peace, respect for human and animal life and earth liberation, meeting the brutality of metal, crust d-beat and harsh but atmospheric guitars". Emo dizbít? Prečo nie, keď sa ujal oicrust :-). Trochu som sa zo začiatku obával akejsi predvídateľnosti a nemohol som sa zbaviť zápachu hardcore/metal klišé. Stačí pozrieť názvy piesní, popis samotnej kapely ... Prvý dojem je prvý dojem neurobíš s tým nič. Nakoniec sa mi to z časti aj potvrdilo, ale k tomu sa ešte dostanem. Čo ma v prvom rade zarazilo, bola dĺžka jednotlivých songov. Od 5 do 8 min. V priemere však okolo 7. Jedno sa ale musí nechať. Nudiť sa nebudeš. Pasáže sa prekne striedajú a nátresky väčšinou striedajú post echo vybrnkávačky. Práve tieto pomalé post plochy sa mi zdajú z celej nahrávky najzaujímavejšie a určite chytia za srdce nejedného emo nadšenca. V rýchlych pasážach je to naopak obyčajný, vačšinou monotónny, pár akordový dizbít s ale celkom zaujímavými gitarovými vyhrávkami. Takže je to vlastne všetko v poriadku :-). Nedá mi to a musím vypichnúť najepickejší moment z celej tejto dvojdosky. V piesni "Holy hate" sa po cca 2 minút spustí nesmierne krásna pasáž, ktorá mi vytrela sluch neskutočným spôsobom. Vlastne každá pieseň je šikovne vyskladaná a má svoj xicht, ale aj napriek tomu sa mi to po X vypočutiach zdá trochu jednotvárne. Človek je zhýčkaný koncertami, kde celý set kapely sú v prepočte 2 skladby od týchto borcov. Tu ich máš naservírovaných 8. Viem si ale predstaviť, že keby borci skrátili minutáž na polovicu, bolo by to ešte o niečo zaujímavejšie (pozor, pozor, je to čisto môj dojem). S čím som sa stretol ale prvý krát je fakt, že obe LP sú zo 100% recyklovaných vinylov. A to si zaslúži veľký rešpekt!

Pri dopísavaní týchto posledných riadkov som jaksi prišiel na to, prečo som túto recku tak dlho odsúval. Pôsobí to na mňa (aj keď úplne iracionálne) až moc profi. Dokonalý zvuk, dokonale vyšperkované piesne, dokonalý obal (s odfláknutým bookletom). Necítim z toho vôbec tú špinu potrebnú pre takýto druh muziky. Ale ako som už naznačil vyššie, sto ľudí ... :-)

PS: Kým som sa dokopal k napísaniu tejto recky, tak borci už vydali aj nový album.

orphanagenamedearth.bandcamp.com

1. Piss on your parade
2. Holy hate
3. Insanity
4. Charity everywhere
5. Romance is in the eye of the seeker
6. Pity this kind
7. Orphanage named earth
8. Monuments of tomorrow