PUNKGEN

PHR
Začnem trocha neobvykle a rovno napíšem, že ak máte chuť investovať do platní, ktoré nikdy nestratia svoju cenu, ktoré sú navyše fakt krásne, ktorých obsahová stránka je niečo totálne originálne, nemajúce obdobu, tak prosím je tu UŽ JSME DOMA a ich parádne znovu vydané vinyly od Papagájúv hlasatel records a berte ich všetkými desiatimi, kým nebude neskoro.

UJD evidujem dlho. Veľmi dlho. Prvýkrát som na nich narazil vo filme Knoflikáři, z ktorého som si tie kratučké sekvencie skladieb a hlášok z filmu nahral z videa na kazetu, a mal ten krátky mixtape soundtrack ozaj rád. To, že niektoré z tých skladieb boli od UJD som sa dozvedel až neskôr (skladba "Hollywood" je jednoznačne zapamätateľná, do toho filmu padla jak riť na šerbeľ). Boli doby, kedy som o nich veľa počul, ale k nejakej kazete, či platni som sa nejak nevedel dlho nikde dopracovať. Potom som sa na to na čas vybodol, a boli doby, že som domácu tvorbu hodne ignoroval, až som sa v roku 2008 ocitol na služobnej ceste v Olomouci, a prechádzkou mestom som natrafil na plagát oznamujúci večerný koncert UJD kdesi na kolejích. No tak pri spoločnej večeri opúšťam reštauráciu za nechápavých pohľadov mojich hostiteľov, a vydávam sa hľadať miesto koncertu. Keďže Olomouc je super študentské mesto plné mladých ľudí, nachádzam to raz dva. Ich koncert to je vtedy pre mňa jedno úžasné prekvápko. Parádne pretechnizovaná muzika. Kľudne by som povedal, že aj s cca technickejším grindcorom (neviem čo by na to povedali chlapíci z kapely) koketujúca a neskutočne melodická alternatívna muzika. S očami jak reflektory a hubou až na podlahe odkiaľsi získavam plagát akcie a idem si do šatne po autogramy. Plagát mi potom niekoľko rokov zdobí môj skromný príbytok.

Ubehla nejaká tá doba a k prvému vinylu od UJD sa dostávam tiež zapamätateľne a to (zasa) v Olomouci na Zine feste, kde ich album "Uprostřed slov" mením s Pavlom (PHR!) za tri výtlačky prvého čísla Zintaer. Paradoxne spomínaný album nevyšiel u Pavla.

No a sme tu a teraz a ja mám milú povinnosť zrecenzovať dve platne UJD, a  to "Hollywood" a "Pohádky ze zapotřebí znovudeláni fortelné". Začnime "Hollywoodom". Album z roku 1993 (nahráne rok skôr). Keď som to počúval a díval sa na tú krásnu bielu platňu a modro ladený lesknúci sa obal (žiariaci novotou), keď som počul aký to má výborný zvuk, tak ani na chvíľu som z toho nemal nejaký retro, či nostalgický pocit. Znie mi to vcelku dosť súčasne a lepšie by možno bolo povedať, že nadčasovo. Je možné, že ak bol niekto v svojej dobe pečený varený napríklad v brnenskej alternatívnej scéne a zažil porevolučnú klubovo-festivalovú eufóriu, u neho môže hudba UJD vyvolávať sentimentálne nálady. Ja som tieto veci nezažil. V skorých 90kách som mal niečo okolo 10 rokov. Hovoriť o ich hudbe je vcelku brutal. Kto vie, ten vie. Kto nie, nech skúsi, neoľutuje. Jedno je jasné, že keby sa viac hráblo do strún a občas zavrieskalo, dalo by sa možno aj o grindcore hovoriť (powerviolence, kde priemerná dĺžka skladieb presahuje priemerné dĺžky PV albumov ... hneď prvá skladba má cez 7 minút!). Teda na svoje by si malo prísť aj širšie publikum tohto webu, ktoré sa nebojí pestrofarebných obalov, na ktorých nie sú odseknuté hlavy alebo odžízkovaný zombíci. Pretechnizované šialenstvo, ktoré ale baví počúvať (na rozdiel od všetkých možných progrockotín). Rytmicky ide o neskutočné našliapanú (nie nutne rýchlu) mašinu (napadá ma prirovnanie k šijaciemu stroju, ale to neevokuje to, aké to je presné a  variabilné zároveň). Krásne melodické (spev ppč!), pričom to všetko nie je vôbec jednoduché dešifrovať napoprvýkrát, ale časom prídete na to, že to všetko tam je perfektne poukrývané, a potom keď skladba vygraduje, tak UJD naservírujú takú porciu, že radosť. Skladby sú štruktúrované! Veľmi štruktúrované. Nie tak, že na konci neviete kde máte hlavu a kde riť, ale to počúvanie a uvedomovanie si toho, ako to graduje, je akože celkom riadny výlet. Skladateľsky je to podľa mňa fakt vysoká úroveň. Za všetky treba určite spomenúť minimálne skladby "Koroze", "Hollywood", ... veľmi ťažko sa tu vyberá. Každá skladba je vlastným príbehom a mikrosvetom. Textovo je to rovnako zaujímavé. Texty sú skôr možno osobnejšie a abstraktnejšie, skvelo pasujú k muzike a vlastne sa dá hovoriť aj o poézii. "Jdi tam, nevím kam, přines to, nevím co", si myslím, že je dobrý príklad (a to je len názov skladby), ktorý skvelo evokuje chaotičnosť, nie len hudby UJD. A to je vlastne posledná skladba tohto výnimočného albumu.

"Pohádky ze zapotřebí znovuudelání fortelné" je veľmi jednoducho povedané fortelné znovuudělání albumu "Pohádky ze zapotřebí" z roku 1995, čo ako zisťujem z bookletu po nespokojnosti s výsledkom nahrávania, ktorému proste nepriali okolnosti, sa kapela za podpory svojich podporovateľov rozhodla nielen materiál znova nahrať, ale aj dať skladbám nový šat v roku 2011 a vyšlo to na CD v roku 2012. Teraz viete čo ma láka? Zaobstarať si aj pôvodné pohádky (vinyl vyšiel u NNNW). Takže čo nás tu čaká. Rozhodne zase výborne našliapnutú muziku. Stále je to UJD, to bez všetkého je počuť na kilometre, je tam úplne všetko. Melódiami i štruktúrami to prekypuje a ja vlastne tu a teraz narážam kapánek na problém čím túto recenziu odlíšiť, či ozvláštniť od recenzie na "Hollywood". No tak ozvláštniť to môžem napríklad tým, čím je zvláštna táto platňa. No zdalo by sa, že skladby budú inšpirované známymi rozprávkami, či rozprávkovými postavičkami, ale až na skladbu "Vodník", či možno aj "Kouzelník", to vôbec nie je také jednoduché. Skladby sú to, a to nie len hudobne, ale aj textovo viac než dosť zaujímavé. Hudobne je to mám pocit o trocha iné ako "Hollywood". Ťažšie o tom hovoriť, lebo nie som expert. Cítiť tu rozdiel, ako keby skladby z "Hollywood" boli také trocha viac zasnívané či čo. Niektoré melódie z Pohádek mi prídu trocha až priveľmi prešpekulované. To je ale stále také akože viac sa mi páči modrý obal ako zelený, teda že subjektívne to hodnotím (a možno, že aj trocha krivdím, práve počúvam skladbu "Tání", úplný majstrovský kus). Rozhodne ale aj tak mám pocit, že skladby sú poväčšinou spevavejšie a o trocha menej experimentálne do štruktúry, ale komplikovanosť im stále nechýba. Súčasťou platne, je okrem ozaj pestrého bookletu (zaujímavé na UJD sú aj jednotné grafické prevedenia všetkého čo vydali pod taktovkou, ehm štetcom Martina Velíška, ktorého uvádzajú ako riadneho člena kapely hrajúceho na štětce a barvy, fakt rešpekt!) je aj plán a pravidlá zvláštnej stolovej hry. No proste skvelo nevšedné dielo. Nemám čo asi viac dodať! Asi len, že si to idem znova pustiť. Úplne som tomu prepadol.
Pozdravujem týmto kapelu UŽ JSME DOMA i Pavla PHR. Nech sa vám darí!!!

uzjsmedoma.cz

1. Koroze
2. Poslepu
3. Jassica
4. Zvonek
5. Hollywood
6. Vlažná a šedivá
7. Polykat
8. Cajdák
9. Belveder
10. Jdi tam, nevím kam, přines to, nevím co

1. Tadyna
2. Ránoc
3. Bílá hůl
4. Znovu
5. Vodník
6. Hlína
7. Todobot
8. Ažpak
9. Tání
10. Kouzelník
11. Málokdo
12. Kůželína

#7311 drrgo napí­sal/a: 03.02.2018 20:50:18