PUNKGEN

Totalitarianism still continues
Adrik mi takmer rok sľuboval toto splitko, nech ho zrecenzujem. Stále mi ho nie a nie poslať. Nakoniec to urobil až teraz, keď ROSA PARKS stihla vydať ďalšie splitko s TENDENCIE. No je toto normálne? A nie, vôbec to nie je tak, že mi ho poslal už pred rokom, istú dobu som nič nerobil, potom sa mi párkrát podarilo si rozpísanú recenziu vymazať z počítača, potom som znova na to kašľal napriek tomu, že som si to púšťal viackrát atď. atď. No, alebo to tak možno aj bolo ... ale to je jedno, nie? Hlavne, že už recenzia je ... No ...
Začnem s ROSA PARKS. "Nepromluví" je informačná vec. Melodickú pasáž v strednom tempe vystrieda zrýchlenie, aby následne nastúpila pomalá pasáž, plná informácií o tom, ako devastujeme životné prostredie, čím, samozrejme, pomaly devastujeme samých seba, no domorodcov devastujeme okamžite. Téma rúbania dažďových pralesov, podvodu na indiánskych kmeňoch a uprednostňovania svetského bohatstva pred tým duchovným je téma, ktorú by mohol kdekto označiť za cliché. To by ale najprv musel poprieť jej aktuálnosť a pridať dôvody, prečo o tom nespievať pokojne aj za tisíc rokov, ak sa ľudstvo z tohto šialenstva ešte stále nespätá.
"Žena - objekt" začína basovou linkou a pokračuje melodickou gitarovou brnkačkou, čo potom prerastie v pogo. Opäť sa tu vlastne vystrieda pomalé, stredné a rýchle tempo. Tento text sa mi páči najviac zo všetkých troch. Je silný. Poukazuje na to, ako žena, napriek spoločenskému pokroku v tejto problematike, stále musí čeliť požiadavkám vyplývajúcim zo stereotypov, ktoré spoločnosť od ženy automaticky očakáva bez toho, aby sa niekto spýtal jej, konkrétnej ženy, či chce tieto stereotypy nasledovať.
"Unifikované série" je šlapanica. V úvode zaznie rottenovský smiech a v závere zasa chorus, ktorý sa ťažko dostáva z hlavy: "Skus být tím, čím se cítíš". A v týchto slovách je vlastne zhrnuté celé posolstvo válu. Ak by takýto punk hrali v rádiách, tak nejaký kokotko v kancli by určite povedal, že toto je hit, to sa môže púšťať.
ALIUSTERRA trošku pritvrdzuje. Válom "Zapomeňte" sa valí ťaživý riff, v niektorých taktoch zdôrazňovaný saxofónom. Tu je text trošku lyrickejší a osobnejší. Vyprázdňujeme sa, stávajú sa z nás nádoby, ktoré potom môže niekto naplniť čímkoľvek. Zaslúžime si zánik a na našich troskách si potom autor postaví svoj vlastný svet.
"Ona" začína akýmsi introm, ktoré zmizne vo fade oute. No potom sa vynorí v plnej zbroji ako pesnička. Stredné tempo, výrazný ženský vokál, nepríjemná a nervózna melódia. Neviem kto je tá Ona, ale tento text je napísaný tak, že vyvoláva živé predstavy. Dievča, ktoré vďaka krutosti sveta nemôže zažiariť. Opäť lyrickejší text s temnejším nádychom.
Toto splitko je vydarený kúsok. Kapely, ktoré sa na ňom stretli, k sebe pasujú dokonalo. Obal je iba zisk. Čiernobiela grafika jak lusk. Keď ho rozložíš, máš plagát, no obe strany sú tak výborne poriešené, že z toho vzniká dilema, ktorú stranu si dať na stenu. A hlavne, posolstvo. Toto splitko má posolstvo. Je treba niečo viac?

rosapunx.bandcamp.com
aliusterra.bandcamp.com

1. ROSA PARKS - Nepromluví
2. ROSA PARKS - Žena - objekt
3. ROSA PARKS - Unifikované série

1. ALIUSTERRA - Zapomeňte
2. ALIUSTERRA - Ona