PUNKGEN

Heavy metal vomit party
Píše sa rok 1997-98? Ja, čoby 17 - 18 ročný pubertiak sa prvýkrát dostávam do kontaktu vďaka Sojovi a Janovi (Pružina zine) s kapelami the PUBLIC, MENTALLY PARASITES, NONCONFORMIST, CHROMATIC ABSURDITY, MŔTVA BUDOUCNOST, HEARTLINE, CUL DE SAC, TESTIMONY atď atď ... (ktoré sa pre mňa stali zásadnými, zlomovými, veľmi obľúbenými a prevádzajú ma v mojom hlukovom trýznení dodnes) Týmto sa pre mňa otvára úplne iný punkový svet, aký som dovtedy registroval, plný skvelej muziky, rozumných názorov, postojov a nových priateľstiev, z  ktorých 99% funguje dodnes.

Prešlo skoro 20 rokov, moja zbierka platní sa rozšírila, môj hudobný rozptyl taktiež, no obľúbené a nezabudnuteľné kapely z puberty v mojom srdci, hlave, ušiach ostali a mňa viac než milo a ÚPRIMNE (zdôrazňujem úprimne, pre všetkých mudrlantov, čo si myslia, že moje recenzie sú vykonštruovaná polopravda, neobjektívne báje a nadržiavanie tej či onej kapele, pozdravujem vás a prajem zdravie, lásku a mier) potešilo keď som ukladal ihlu na tento zbrusu nový jednostranný dvanásťpalec.

Takisto ako pri ostatných nahrávkach the PUBLIC, ktoré vyšli na vinyle, alebo na kazetách som vopred presvedčený o kvalite tejto nahrávky. Nikdy ma nesklamali a ich nahrávky sa pre mňa stali kultom. Od prvého kontaktu s nimi v roku 97-98 vďaka kazetovému demu "Greed" hltám a žeriem všetko, čo vydajú a pred každou nahrávkou presne viem čo od nich čakať. O ničom inom nie sú ani tieto 4 skladby (3 nové a cover od ich druhej kapely SUPERAPES). Do extrému dohnaný "crossover" plný zmien, emócií, bárzjakých štýlov, špekulantstiev, serepetičiek, rozjebávačiek, ktoré z tejto kapely robia autentickú podobu toho, čo si ja predstavujem pod pojmom "crossover" či "extrémny hardcore" (už vidím tie poučky punkovej polície, čo je crossover a extrem HC). Počúvam tú LP-čku asi piatykrát po sebe a popritom mám vždy nutkanie zavrieť oči. Tam vidím Giňa s gitarou proklatě vysoko s hrubým vokálom, vrieskajúceho Horáka, a neúnavne trieskajúce Ozóna. Akoby som si tú fotku odfotil do pamäti v roku 1998-99 v Trebišove, keď som ich prvýkrát videl naživo. Obyčajní chlapci, bez hocijakého predpísaného hardcore imidžu, čo prišli a všetkým to najebali rovno do gebúľ. Tak ako to každému natrú aj s touto LPčkou, ktorá tento 2016 rok na československej scéne odštartovala a mám pocit, že latku nasadila tak vysoko, že podliezať ju bude asi každý zaradom. Je mi úplne jedno, či si niekto bude hovoriť a písať, že je to neobjektívne, že zas len chválim a neviem čo všetko. Je mi to úprimne jedno, radosť a energia, ktorú mi táto platňa dáva ma povznesie nad každou pičovinou, ktorá ma nepriamo posúva do role rozprávkara a bájkara.

Čo sa týka obalu, klasika, minimalizmus jak hovado na čo som u the PUBLIC za tie roky zvyknutý, zachraňuje to nášivka a sieťotlač na B strane vinylu, budíš. Texty fajn ako vždy, pár riadkov, podstata vysvetlená, není o čom.

Platňa venovaná nedávno zosnulému Filipovi Fuchsovi. Maximálny rešpekt aj za to. Myslím, že je zbytočné plytvať ďalšími slovami. Recenzia na novú LP od the PUBLIC by si kľudne vystačila aj s jednou vetou: LEGENDA JE SPÄŤ A VŠETKÝM VÁM TO NAJEBE! Buďte zdraví.

1. Nepriateľ ľudu
2. Kosti
3. Pach hliny
4. 12 hodín (SUPERAPES cover)

#6693 Wrbko napí­sal/a: 21.02.2016 12:08:40

#6677 erikajemoja napí­sal/a: 30.01.2016 23:30:14