PUNKGEN

Century media
Neviem, či je potrebné EHG nejak špeciálne predstavovať. Táto kapela je čistý kult. Temnotou nasatý sludge, v ktorom sa zrkadlí ich tamojšie prostredie, mentalita, drogové peklo, strata a odcudzenie a vlastne všetko zlé, čo ti ten život vie hodiť pred nohy. Trip zvaný uvedomovanie sa. Pri nich je to vlastne jednoduché. Buď si na ich muzike závislý, alebo ťa nikdy poriadne neosloví. Akonáhle sa stotožníš s touto kapelou a atmosférou, ktorá na teba dýcha z ich nahrávok, budeš sa do toho ponárať opäť a opäť. Túto LP som si zaopatril už pred rokom na OEF, ale až teraz mi pripadá vhodná doba napísať k nej pár riadkov. Všetko je usadené, všetko je vstrebané. Je tam odstup a dostatočný bod nasiaknutia.

EHG nikdy oficiálne neprestali existovať, ale pauzovali neskutočne dlho. Táto platňa je prvý dlhohrajúci počin po 14 rokoch. Kurva dlhá doba. Výpočet vecí, ktoré za to môžu, je rôznorodý, od drogy po hurikánom zničené osobné majetky. A smrť. Zakladajúci člen, bubeník Joey LaCaze stihol ešte po reunione nahrať sedempalec a bicie na tento album, ale v auguste 2013 umiera. Vydanie tak spomalilo aj hľadanie vhodnej náhrady a vychádza to až v máji 2014. Joeymu je venovaný celý album a fotka je v pôvodnej zostave. Táto zmena možno ovplyvnila dodatočný sound aj feeling albumu, ale nič sa nemení. EYEHATEGOD sú naspäť, a v neskutočnej sile.

Rozjazd je zaujímavý, EHG hneď štartujú so songom s ich poňatím hardcore/punku, ktorý neskôr ponoria do svojej temnoty. Pohlcovanie začína. Masívne gitary plne nápadov a postupov driapu dušu na kúsky. Je v nich všetko. Rytmika ťaží a ťahá k zemi, pritom to robí sviežo a neskutočne svojsky. Tie ich bubenícke postupy a kombinatorika sú pre mňa legendárne. Aj Joeyho bicie dávajú tejto kapele neskutočný ksicht. Táto LP je krásnym epitafom svojho stvoriteľa. Mikove texty so špecifickým freneticko-psychopatickým charakterom dotvárajú obraz psychického balansu, s ktorým zápasíme denne a ani to možno nevieme. Napriek tomu mám pocit že EHG našli akýsi kľud. Vek asi len pridal na možnosti vsakovať inšpiráciu zo života a pritom sa z toho nezblázniť. Cítim z tohto albumu vyrovnanosť. Také uzmierenie sa. Kým pri starších albumoch mám pocit, že kapela chcela nájsť nejaké odpovede, či hudobné alebo svoje ľudské, tu je vyzretá forma ľudskej výpovede. Už nepátra. Je zmierená a pripravená čeliť tomu najtemnejšiemu, čo ti život dá pred nohy. A hudobne a zvukovo je to vo vrcholnej forme so všetkým, čo na tejto kapele tak milujeme. Neskutočná nahrávka, ktorú budeš vstrebávať dookola a dookola po celý zvyšok života.

EYEHATEGOD čakali s novým albumom ukrutne dlho. Vybrali si svoj čas. Novým albumom ale rozhodne vyplnili všetky diery, ktoré po sebe za tie roky nechali. Album je výborný. Viac ako výborný. Skvelý. Zachytil ich v tak veľmi potrebnom momente, že ten odstup tam proste akokeby musel byť. Inak by to bol iný vesmír. A v ňom by nebola táto nahrávka. Nemá cenu viac agitovať. Proste jeden z najlepších albumov za posledné roky. Ber alebo nechaj tak.

eyehategod.bandcamp.com

1. Agitation! Propaganda!
2. Trying to crack the hard dollar
3. Parish motel sickness
4. Quitter´s offensive
5. Nobody told me
6. Worthless rescue
7. Framed to the wall
8. Robitussin and rejection
9. Flags and cities bound
10. Medicine noose
11. The age of bootcamp

#6522 Twg napí­sal/a: 30.09.2015 08:10:21