PUNKGEN

Dog lovers
Milovníci psov sa po trištvrte roku opäť ozvali s novým štekotom. Bola len otázka času, kedy výjde debutný vinyl individualistu Ctiba a nenapá ma nik lepší, kto by sa toho v Čechách ujal s väčším nadšením ako Dog lovers. A čo to je to Ctib? Človiečik, ktorý sa v českej scéne pohybuje bezmála 20 rokov a ktorého môžeš poznať z kapiel TELEFON, VÝBOR VEREJNÝHO BLAHA, COMPLICITE CANDIDE, UŠTKNI a mnoho ďalších, ale myslím si, že týmto zoznamom len nosím drevo do lesa. Ostatní spoluhráči zrejme nestíhali hltať ďalšie a ďalšie hudobné a textové nápady alebo je to len oddych od alkoholických radovánok kolegov umelcov, a tak vzal do ruky španielku a začal vystupovať sólo. Ale aj to už isto viete. Hral už aj u nás. Každá z týchto kapiel bola žánrovo niekde inde a samozrejme možno nie všetky boli každému po chuti. A to dá rozum, že aj jeho sólo tvorba bude niekde úplne inde, aj keď možno nie ... Niekde som čítal prirovnanie k Dášovi. Aj keď s ním Ctib odohral nejeden koncert (na príklad aj krst) a obaja sú neposední loptoši so španielkami. Dáša je nepredvídateľný rebel, ktorý si počas pesničky odpľuje alebo odbehne po pivo a od ktorého sa dá očakávať aj koncert na námestí na verejných záchodoch, kľudne aj na dámskych. Ctib sa mi spája s bezmyšlienkovým kľudom, tma, vidíš len obrysy ksichtov sediacich okolo ohňa a hrá sa nenútene na španielke. Alebo sa húpeš v húpacej sieti v Pomykove, piješ pivo a nechávaš sa unášať muzikov (alkoholické prepisy dialógov Matúšovcov o tom, čo budú robiť od rána teraz nechajme na pokoji). Aj keď prvý song "Podivný nábytek" má čisto Dášov nástup, keď začne ctibov uštipačný vokál, hneď budeš vedieť, že si sa veľmi mýlil. Prekvapila ma aj vysoká hlasitosť nahrávky zo štúdia Moc plevele. Závidím s akou ľahkosťou hrá na gitare a pritom zo seba chŕli slovo za slovom v rôznych hlasových polohách. "Další" je osobnejšie poňatá melancholická pomalá skladba, pri ktorej za oknom začne chumeliť. "Další zima končí ... anebo taky ne!" Padadadadam "Jenže mně jde o jinej tvar" má dosť tajomnú atmosféru. Na konci sa parádne rozbehne a je v nej počuť dokonca aj elektrická gitara. "... a naprogramován, klec si čistím sám". Otáčam stranu, z ktorej vybafne rýchlovka "Vzkaz dvacátého století", z ktorej sa nesthineš ani spamätať. Power violence na španielke! Za minútu sa to skľudní a do postele ťa dostane "Sníh zase víří mezi keři. Na gitaru sa tu hrá už len naozaj zľahka, ako keby už bolo po 22-hej hodine, ale aj tak sú tu neopísateľne skvelé zmeny riffov. "Krást nesmíš v malém, odfouknou sytě. Co že se nemá? Asi se rozbrečím! Kdepak já, a cizopasník! Jsem vítěz!" Na prvý pohľad je vidieť, že Ctib je učiteľom češtiny a za svoj život prečítal kilometre kníh. Pol punkgenu za to mať takéto asociácie a vedieť ich tak nenásilne vložiť do textov. Asi toľko k textom. Ak už vlastníš nejaké vydanie Dog lovers, tak vieš, že to muzikou a platňou ani zďaleka nekončí. Mimo pekného linorytu a vyrezávaného obalu dostaneš rozhovor so Ctibom (ktorý už vyšiel aj na czechcore), samozrejme texty, názory tímu Dog lovers na platňu a vyjasnenie politiky labelu vydávania malých nákladov. Všetko robené ručne s čo najmenšou pomocou techniky, ale to je už poctivá klasika tohto labelu. Nech sa v tom hrabem ako chcem, nenachádzam na tomto vydaní žiadne zápory. Vonku len 130 kusov, z toho len 100 na predaj, tak to neprepásni. Nemáš o čom rozmýšľať. A čo sa chystá ako jubilejné desiate vydanie? Dúfam, že to bude ešte väčšia pecka! Toľko slov, viet a riadkov a je to len zlomok z toho, čo cítim pri počúvaní tejto malej čiernej platne. "Ještěže paleta je pestrá legálních drog"

dogloversrecords.bandcamp.com

1. Podivný nábytek
2. Další
3. Jenže mně jde o jinej tvar
4. Vzkaz dvacátého století
5. Sníh zase víří mezi keři