PUNKGEN

Exitab
Po dlhšej dobe sa zas vraciam k CD, ktoré mi je však už takmer notoricky známe. Split ESAZLESA/FIVE SECONDS TO LEAVE som počúval viac krát, vždy z iného dôvodu. Na recku, ktorú som mal napísať som však zabudol, resp. ani nie tak zabudol, ale z časovej tiesne som bol nútený odložiť ju, a preto sa ospravedlňujem, že recka vyšla až po tak dlhom čase, od kedy mi bolo darované CD. Prevedenie CD je strohé, bez bookletu, s jednoduchým obalom s mrakmi a továrňou. FIVE SECONDS TO LEAVE hrajú pre mňa temnú, no emóciami nespútane plnú muziku. Prvou piesňou na CD v poradí je "Dogs of war" a evokuje vo mne depresiu reznutú bezmocnosťou. Pomalý, ťahavý hard-core/sludge. Mám chuť sa zabiť a ďalšia skladba "Last voces no son sufficientes" pritvrdzuje moje odhodlanie. Osobne si koncert tejto kapely viem predstaviť celkom dobre a viem si aj predstaviť, ako si to ľudia po koncerte miera rovno na vlakovú trať. Táto hudba na mňa pôsobí ako očista a nie vždy na ňu je nálada, čas a priestor. "Lifetime ain´t enough to cure" je už dynamickejšia, no stále vo mne prevláda pocit trápenia a úzkosti. Sobotňajšia noc okolo druhej nad ránom a táto skladba vo mne nezanecháva pozitívne pocity. Kapelu preto radím ku ostatným, ako napr. the CANYON OBSERVER a pustím si ich asi raz za rok, ale zato, keď budem mať náladu si ich pustiť, budem veľmi rád, že ich mám. Po príchode na ďalší song už viem že prichádzajú esa a to songom "Nechci se vrátiť". Po zhruba pol minute sa song rozbehne a kapela mi opäť pripomína, prečo ich mám rád. Slabší odvar bratov z predošlej piesne, viac melodickejší, menej nihilistický, s pridaním spevu. Perfekt. Škoda len absencie textov, resp. celého bookletu, nie všetko rozumiem. "Sme tak svobodní, se nechci vrátiť do spustošeného domova a nechci snít o rěce, která mě odnese pryč." znie songom a som spokojný. Ďalšou piesňou je "Nemá smysl nic říkat" a bojím sa že bude zas bez textov. Príjemný kontrast syntetického zvuku a bicích ma však ukludňuje a aj bez slov je pieseň úžasná. Idylkou tejto noci je, že ležím v posteli, pri otvorenom okne, počúvam esa, ruky mám za hlavou a som spokojný. Koncom piesne počujeme, že "Nemá smysl nic říkat a po ešte zhruba 20 sekundovej pasáži končíme. Nasleduje "Pruměrný deti historie", a to je pieseň, ktorá ma naplnila. Čo sa týka emócií, ktoré mi navodila, aj čo sa týka textu. Pomalé pasáže sa striedajú s tými rychlejšími a hovorené slovo mi prehovára do duše. "Jsme prumerný deti historie! Cez cíle a bez místa. Nemáme žádnou velkou válku, žádnou velkou hospodárskou krizi, naši válkou je válka duchovní a našou velkou krizí je náš vlastní život! Televize náš všechny vychovala ve víře..." A keď mám chuť kričať a vypustiť zo seba energiu, ktorú vo mne pieseň evokuje, robia to za mňa, pretože doterajšie hovorené slovo sa premenilo na ventil a chrli rev bezmocnosti. Posledným songom v poradí je "kratší" song "Zdeňku". "Ráno našem jsem vrásky ve tváři, nevím, kdo je tam vyřezal, když usínal jsem sám." Z tohto počinu mám zmiešané pocity. Pre mňa osobne to nie je hudba, ktorá sa dá počúvať denno denne a u ľudí, ktorí tak robia by som sa bál o duševné zdravie. Nie som moc na ťahanú muziku a ani na sludge, ak na to nie je vyslovene nálada a príležitosť. Dnes príležitosť nebola a aj napriek tomu som si ich pustil. Predpokladám, že ak by som si ju pustil v inom období svojho života, tento počin by bol vyslobodením a únikom. Aj napriek tomu, že si (raz zas niekedy) CD vypočujem znova, jeho vinylovú verziu by som si osobne asi nekúpil.

1. FIVE SECONDS TO LEAVE - Dogs of war
2. FIVE SECONDS TO LEAVE - Last voces no son sufficientes
3. FIVE SECONDS TO LEAVE - Lifetime ain´t enough to cure
4. ESA Z LESA - Nechci se vrátiť
5. ESA Z LESA - Nemá smysl nic říkat
6. ESA Z LESA - Průměrný děti historie
7. ESA Z LESA - Zdenku

#4312 supelak napí­sal/a: 24.07.2012 14:49:04