PUNKGEN

Chyba records
Aj keď je už marec roku 2012 a recenzií sa nejako nakopilo, nedá mi nenapísať aspoň niekoľko riadkov o jednej z najzaujímavejších dosiek roka 2011 (dobre, nahrávka je ešte z roku 2010) na českej scéne. Tentokrát nepôjde o žiadne pretekanie sa v rýchlosti alebo brutalite. LP "Fuck the system!!! ... a co dál" od TUPAK AMARU sa pre mňa stala zaujímavou z iných dôvodov, hlavne úprimným pojatím slova punk, ale aj celkovým spracovaním. Čo tým mám na mysli, že úprimné pojatie slova punk? Každý ho vníma inak nie? Áno, ale tak, ako sa viacerým ľuďom napríklad pri prirovnaní kapely k Rožňovsku a Vrahovsku nad hlavou rozsvieti žiarovka a hneď majú jasno o čo pôjde, tak by sa dali podľa mňa do jedného vreca "vopchať" kapely a aktivity okolo miest Orlová a Jihlava. Diy prístup k rozbehnutým aktivitám bez podpory sponzorov len z vlastných vrecák a na dobrovoľnej báze. Jasné, podobných aktívnych ľudí a kolektívov by si našiel roztrúsených po celom Česko-Slovensku (a že sa to dá robiť aj kvalitne je dôkazom aj táto doska!). Budem sa radšej venovať recenzovanej LP. A strana začína kritickým hovoreným slovom o slobode sprevádzaným španielkou. Už tieto prvé minúty naznačujú, že pôjde o riadne nabrúsené texty nenechávajúce neprávosti bez povšimnutia. Po hovorenom intre sa rozoznejú aj ostatné nástroje. Nasraný hard core punk s dvoma škriekavými vokálmi, v niektorých pasážach spevom pripominajúci AK-47 alebo EDELWEISS PIRATEN (pri sólo dievčenskom speve). U mňa muzika, ktorá sa nedá pustiť ako podmaz k nejakej činnosti, pri ktorej sa treba aspoň trochu sústrediť. Ale aby to nebolo len o prázdnom mlátení do bubnov a gitár, tak musím napísať, že sa tupakovci vedia aj pekne melodicky pohrať so svojimi nástrojmi v pomalších alebo rozbiehajúcich sa riffoch. Ďalšia vec, vďaka ktorej ti bude vrieť krv v žilách, sú samozrejme texty. O hnaní sa za bezcennými vecami, o nechcených deťoch, o "nezaujatých", "nezávislých" a "nestranných" oficiálnych médiách alebo aj o zdaniu, že žijeme v blahobyte. Klasika u politickej kapely? Nemyslím si, hlavne nie u nás. Na áčku je jednoznačne najlepšia "Do rozedraných ran ještě sypat sůl", o tom, ako funguje v chudobnejších krajinách tretieho sveta výroba krásnych nových vecí, z ktorých väčšinu ani len nepotrebuješ. "To je život, to že je život? V režii spekulantů a nadnárodních korporací." Možno aj naj song z celej dosky. Bé strana začína opäť hovoreným slovom s názvom "Která revoluce je dnes v akci?", tentoraz v réžií Blanky o tom, že dnes sa dá predať aj tá najkritickejšia myšlienka a spraviť z nej len pekné logo na tričká a iné handry: "Chcete abychom přemýšleli o ceně odporu, ne o jeho hodnotě." Ďalších 5 skladieb na tejto strane ani len o trochu nezaostáva za introm. Okrem pekného maľovaného obalu si kapela dala námahu aj s búkletom, teda pardón, zinom. 56 strán na recyklovanom obsahuje nielen preklady textov do poľštiny, angličtiny a španielčiny, ale aj scene report z ich rodného mesta Orlovej, rôzne úvahy, básne, fotky, kresby, ale aj rozhovor s kapelou. Taká väčšia Chyba*? (*= pre neznalých český tlačený zin s rôznorodým, hlavne umeleckým obsahom). Čerešničkou na torte je už len oranžový priesvitný vinyl, ktorý sedí k obalu a zelený plagát. Vhodné pre nielen politických pankáčov.

1. Skladaní mozaiky lásky a nenávisti
2. Pozlátko
3. Vyhoďme ho z kola ven
4. Podzim dětství
5. Do rozedraných ran ještě sypat sůl
6. Která revoluce je dnes v akci?
7. Nekecej a žer, co je ti servírováno
8. Kouzlo sladké nevědomosti
9. Pohádka o neomezeném blahobytu
10. Bludný kořen

#3831 anti napí­sal/a: 04.03.2012 13:05:18

#3830 axc napí­sal/a: 04.03.2012 12:11:55