PUNKGEN

SAMŪHAYA je experimentálne zoskupenie, ale skôr je to čepeľ, ktorá bola stvorená pre rozrezanie hraníc medzi tými najtemnejšími žánrami, čím ich núti prelínať sa. Pri hraní sa riadime pocitmi a nebojíme sa improvizovať.
Adrik: Tak najprv, čo znamená váš názov - SAMŪHAYA?

Názov සමූහය (SAMŪHAYA) znamená v preklade ZOSKUPENIE. Použili sme jazyk sinhalčina, pretože nám to prišlo ako zaujímavé, tak aj originálne.

Adrik: Každý máte svoje vlastné hudobné projekty. Kľudne sa o nich rozpíšte, čo sú zač, čo ste s nimi vydali a podobne. Miesta je tu dosť.

Áno, každý z nás sa podieľa na iných hudobných projektoch. SAMŪHAYA je anonymný projekt a spomínané projekty sú tiež z časti anonymné. Naše vlastné projekty majú intímny charakter, SAMŪHAYA má skôr všeobecný charakter, je to projekt zameraný na odlišnú tvorbu so špecifickou tématikou. Dané projekty sa taktiež pohybujú v temných žánroch, ale viac o nich prezradiť nemôžeme.

Adrik: Ako veľmi je pre vás dôležitá anonymita / intimita počas koncertu? Veď predsa po koncerte si tie masky a hábity aj tak dáte dole a pomiešate sa s obecenstvom.

Ide o to, že k nášmu prezentovaniu sa nepatrí žiadna subjektivita. Počas hrania absolútne nezáleží na našich menách a tvárach. Naša tvorba nemá nič spoločné s našou individualitou. Aj keď nie je možné, aby sme úplne vystúpili z nášho tela a vždy sa kus každého z nás odzrkadlí v hudbe, aj tak sa usilujeme o to, aby sme počas hrania nevnímali naše osobnosti a životy. Väčšina ľudí si dáva masky, aby sa stali niekým iným. My si dávame masky, aby sme boli sami sebou.

Adrik: Aké ste mali ohlasy na svoj prvý koncert? Skôr mám na mysli stvárnenie (ale aj zhudobnenie) ľudského zla. Koľko ľudí odišlo? Kto to všetko potom popratal?

Ohlasy boli až príliš pozitívne. Keďže sa jednalo prevažne o punkový koncert, myslíme si, že nikto nečakal to, čo sme tam rozpútali. Niektorí ľudia sa museli ísť vyvetrať na vzduch a vrátili sa, niektorí odchádzali a chytali sa za hlavu, ďalší boli iba zhrození. No boli tam aj ľudia, ktorí to vydržali od začiatku do konca. Figuríny s krvou ostali na podlahe počas celého podujatia, potom sme ich upratali my, ale to predstavenie nikdy neskončilo, prebiehalo už stáročia predtým a pokračuje ďalej, až kým naposledy vydýchne posledné individuum tohto biedneho druhu.
Adrik: Je tu potom prečo žiť? Majú naše existencie nejaký zmysel?

Nemôžeme túto otázku rozobrať, snažíme sa podávať našu hudbu v surovosti a nechať z nej veci vyplynúť. Vy sami si doplníte, čo naše vystúpenie a hudba znamená, my vám k tomu nedáme návod. Umenie neponúka odpovede, ale odzrkadľuje pravú tvár vecí.

Adrik: Na koľko to bola improvizácia, spontánnosť, samovôľa a na koľko odreté veci nacvičené v skúšobni?

SAMŪHAYA je z väčšej časti improvizačný projekt. Celkovo sme si počas skúšania a prípravy na koncert stanovili istú štruktúru, pretože nehráme totálny bordel, ale vždy nechávame veľký priestor pre spontánnosť. Ide hlavne o ten moment a jeho precítenie.

Adrik: Na vašom ďalšom koncerte sa môžeme tešiť na úplne iné predstavenie? Kde hľadáte inšpiráciu? Ako dlho vám trvá všetko to nacvičiť?

Áno, vždy plánujeme hrať niečo iné, nechceme sa opakovať. Predstavenie bude taktiež vždy iné. Inšpiráciu sme našli a hľadáme v chorobe (nielen) tejto doby, navyše má každý z nás chorú myseľ, takže sa to pekne spája. Nič nie je dokonalé a my sa o dokonalú hudbu nesnažíme. No teraz sme mali na prípravu necelé 2 týždne a len 4 skúšky, pozvali nás hrať zo dňa na deň.

Adrik: Chystáte do budúcna aj nejaký fyzický nosič?

Deje sa viacero vecí a čoskoro sa o nich dozviete. 
Odkazy na záznam z koncertu:
youtu.be/B9HooDmk43A
youtu.be/QrM6YRbyCuM

samuhaya.bandcamp.com