Zaujalo nás:
Posledné komentáre:
05.11. 19:14 Rudo:
Slovenský label Gore Cult productions zo Svätého Jura vydal CD verziu v 2003, takže to nevyšlo len na kazete
(novinka)
16.10. 15:30 fog:
dobry report. EDUV SYN bol popici, ja som zaciatok kus neodstrehol, ale poznal som dost songov nasledne. bavilo ma to, striedali sa rozne nalady a polohy v tom, takze to bolo pestre, vyvazene a hlavne ..
12.10.2024 FAJRONT, BACKSTAGE BOYS, the WILDERNESS, RÚBANISKO, EDÚV SYN Banská Bystrica @ Bosorka (report)
07.10. 14:00 stvorka zachod:
pane X vy ste blb?
(novinka)
01.10. 14:00 x:
handry na hubach ,pharma lobing+experiment na ludoch a papik za 5 mega to bola krasa doba budes doma o 19 povinne ne ze nemas papier ku babke do dalsej dediny a a ju chemickuhhc ganju nam vybavili:) k ..
(novinka)
01.10. 13:25 vy ste kto:
Skutocne som sa nesnazil ti nic vnucovat. V prispevku nizsie sa tesis zo zdravia a deti, tak ma uprimne zaujimal tvoj pohlad na buducnost.
(novinka)
01.10. 10:52 Rado:
A vy ste?90%depresia 5%markiza5%jojka:) vysoká analýza krachujúcej krajiny,díki za rozbor a nevnucuj mi prosím ťa tvoj nihilizmus,usmej sa a nadychni zhlboka
(novinka)
30.09. 19:58 vy ste kto?:
Rado, Nezaujima ta buducnost krajiny, v ktorej vyrastaju tvoje deti? Zdravotnictvo minuty pred kolapsom (o jeho kvalite uz nema zmysel ani debatovat). Zlyhavajuci vzdelavaci system. Korupcia. Aroganci ..
(novinka)
10.09. 08:09 Rado:
Adrik,čo sa tu deje za posledné mesiace?trochu pridaj sú to roky,a či som šťastný? Áno som tu vcelku šťastný,nezaujíma ma politika bohužiaľ tak ako by mala,uveďte mi prosím ťa príkla ..
(novinka)
09.09. 23:00 adrik:
Rado: A ty si šťastný, čo sa tu za posledné mesiace deje? Ten exodus mladých ľudí už nezastaví nikto, aj keby sa to tu otočilo o 180°.
(novinka)
09.09. 14:07 Mx:
Hej Rado, však si to presne vystihol - sme pojebaná krajina plná plochozemcov, kde ľudom robí najväčšiu radosť nešťastie druhých. A nepíše sa všade iba zlovensko, sem-tam sa objaví eš ..
(novinka)
GOOD REASON (POĽSKO, LITVA, ESTÓNSKO, SLOVENSKO)
Autor: Andrew | Počet videní: 935
19.04. 2007 OPOLE (PL, Deja vu)
Po asi polročnom vybavovaní, rušení, presúvaní a posúvaní a nájdení náhrady za Lukáša na poste basáka sme sa dopracovali k tomu, že sme s miernym (2 hodinovým) meškaním vyrazili na tour. Bolo to presne 19.4. 2007 a slniečko nám krásne hrialo, zadná náprava opravená, okienko pri vodičovi sa bez zasekávania vysúvalo aj zasúvalo a nás čakalo 10 dní cesty, 4500 km a 9 koncertov aj v krajinách, kde sme hádam ani vo sne neboli (vlastne si nemyslím, že som vôbec niekedy predtým vyslovil slovo Lotyšsko). Tour sa pravdupovediac začala už týždeň predtým, keď sme načali Čechy a Poľsko, ale potom sme mali 5 dní pauzu, takže to sa nepočíta. Prvý koncert, 19.4., sme mali v poľskom Opole, čo bolo pekných 500km od Bratislavy. Išli sme cez Čechy, nakoľko nám platila ešte diaľničná známka a malo to byť rýchlejšie. Po Brno to vskutku rýchlejšie bolo, ale akosi sme na radu už ani neviem koho z posádky vybočili na "skratku" a ocitli sme sa na ceste ktorá viedla snáď cez všetky moravské dediny až do Poľska. Keď sme 19:01 hod. prekročili poľskú hranicu, boli sme už solídne vypľutí. 40 minút na to sme sa prirútili pred vlakovú stanicu v Opole, kam po nás prišli chlapci z kapely s ktorou sme tam hrali, tuším sa volali Grin Piss. Za tých 5 minút čakania z nás strážca parkoviska vymámil 1 zlotý, že inak nás dá odtiahnuť. Vtipálek. Klub v Opole bol znamenitý, obrovský, pódium krásne s discoguľou uprostred, okolo stovečky ľudí aj na to, že bol štvrtok. Vybalili sme sa, prezliekli a ja s Majom sme išli kuknúť ubytovňu, kde sme mali spať po koncerte. Poliak nás ťahal po celom meste nevediac, kde nám to vlastne vybavil spanie. Keď sme sa už dotrmácali k tretej ubytovni, zistili sme, že je to ono a pobrali sa späť do klubu, kde sa už Peťko s Tominom rozkladali...teda veci si rozkladali, ale možno sa aj od nudy rozkladali. Po krátkej zvukovke sme naložili úvodný, prvý set našej tour. Zvuk bol pomerne solídny, aj všetkých 30 ľudí čo tam zostalo sme nahnali pod pódium. :)) Po koncerte sme pobrali dáke tie pijatiky a čipsy, pofotili sa s týpkami a mazali na hotel sa namazať. Ale nie, musím sa priznať....na tejto tour sa nepilo nijak tvrdo, je treba byť fit :) Takže sme sa namazali chuťou domova - lahodným vifonom a vegánskymi klobásami.20.04.2007 SOSNOWIEC (PL, Arytmia)
Tento koncík sme vybavili asi tak 3 dni pred odjazdom. Mali sme hrať v Toruni, ale týpek nám na poslednú chvílu povedal, že klub to zrušil a dohodil nám namiesto Torunu Sosnowiec. Problém bol v tom, že Sosnowiec sa nachádza na juhu Poľska v aglomerácii Katowice a asi 720km od nášho tretieho koncertu v v litovskom Kaunase. Pozitívne nebolo ani to, že organizátor nám napísal, že NEVIE či nám bude môcť dať vôbec nejaké peniaze. Dobré bolo len vedomie, že máme vôbec nejaký koncert a že tam zahráme s kapelkou CF98, dobrými to kamošmi z Krakowa, s ktorými sme odohrali už 2 turné. Po naozaj DLHOM hľadaní klubu sme k nemu dorazili. Jedlo aj pitie bolo, čo bolo super a prvá kapelka sa už začala pomaly zvučiť. My sme hľadali niečo, kde by sme sa mohli vysrať. Z predošlých skúseností sme si na klubový záchod ani len nespomenuli a tak sme si spravili pekné kolečko cez celý Sosnowiec. Nakoniec vysvitlo, že v klube je hajzlík celkom v pohode....sakra...píšem tu naozaj o záchode??! Ok, takže prvá kapela nás nasrala, lebo to boli strašní amatéri a správali sa akoby zožrali bibliu hudby, nehovoriac o tom, že sme im požičali naše aparáty a oni si s nimi krútili a zapínali/vypínali akoby boli ich a gitarista ma ešte setrel že tá moja hlava nemá dobrý zvuk. Bubeník hral...povedzme...svojsky..pretože bol pravák a bicie mal rozložené ako ľavák..no nechajme to...My sme hrali druhí po kakofónii tých buranov a celkom solídne kolečko sa strhlo, radostné pogo, aj my sme sa zabavili až mi zloté z vačku povypadávali. Predali sme dokonca aj nejaké to CD a triko, organizátor nám dal aj gas money, takže paráda. Maypole je super kapela. Po tom, ako sa Majo dostal do menšej potýčky s miestnym dílerom drog (maš ty do činénia s dragáma? Skadze si? Kurwa ze Slowacije), sme sa pobalili a nakopli motory. Teda Peter ich nakopol i bez vodičáku a s 3 pivami a utiekol nám za roh. Tak sme si aj zašportuvali...ale volant mu už do ruky nedám. Vyrazili sme na najbrutálnejšiu cestu v našom živote. 720 km do Litvy, mesta Kaunas za pol dňa.21.04.2007 KAUNAS (LT, Vartai)
Je asi 3.30 AM a mne už viečka hore ani traky nedržia. Za volantom sa mením s Tominom, reku nech to dá aspon do Varšavy. Zaspávam na zadnom sedadle. Varšavu už prechádzam ja, je asi 5.30 ráno a obieha nás auto z Prešova. Za Varšavou sa mení pôdorys krajiny, miznú kopčeky, začína sa ochladzovať. Okolo 10.00 AM sme zastali na pumpe, niekoľko kilometrov pred Litvou, a na hajzli si varíme vodu na lahodný Vifon. Cez litovskú hranicu sme prešli kupodivu rýchlo aj napriek výstrahám Poliakov večer predtým, že sa na hranici čaká 5 hodín...Kamionisti čakali teda fakt, ale my sme ich pekne v pohodičke mohli obehnúť a colníkovi sa ani nechcelo si kuknúť naše pasy. Litva bola presne taká ako som si ju predstavoval. Nič tam nebolo. Planina, sem - tam tráva, obloha zatiahnutá. Najvyšší čas na príznačnú muziku a z reprákov autorádia znie Snapcase. Litovskí kamionisti su zmrdi a samovrahovia. Prichádzame do Kaunasu a na hodinkách mám 15.00. Avšak letmý pohľad na didžitálky umiestnené na obchodnom centre nás vytrhne z letargie: tu už je 16.00. Cestovanie v čase je teda možné. Čas si posúvame hodinu dopredu a dátum 30 rokov dozadu. Napísal som SMS orgaizátorovi a ten pre nás prišiel na aute, že nás zoberie na "miesto kde sa dá spať" a potom na "miesto kde sa dá hrať".Začíname byť nervózni. Prišli sme do malej bytovky v centre Kaunasu. Mali sme bývať v byte chalana zvaného Arvi. Arvi je antifašista a profi kickboxer s vyštudovanou FTVŠ. Takisto vegan SxE a pôvodom Poliak, takže sme ho vraj mohli volať aj Přemek. Arvi nás uložil, navaril nám a boli sme úplne spokojní. Až sa nám nechcelo ísť hrať po tom, ako sme sa okolo 19.00 zobudili a zjedli jeho vege špeciality. Tuším sa uňho ešte stavíme. "Miesto, kde sa dalo hrať" bola pivnica. Malá pivnica. Povedal by som, že je to "miesto, kde sa skoro vôbec nedá hrať". Ale ľuďom ani kapelám pred nami to nevadilo. Do miestnosti so zníženým stropom a rozmermi cca. 2X6 metrov sa nasralo asi 100 ľudí a atmosféra zhustla. Podaktorí poznajú naše songy a my už nevieme čo so sebou v stiesnených podmienkach. Po asi hodinovom sete odchádzame do backstage spotení jak myši. CD ani triko si nik nekupuje. Tu na také roztopaše nik nemá. Decká som nevidel ani slopať ani fajčiť. - na jednej strane super, na druhej strane divné. U Arviho si dávame miestne pivko značky ŠVYTURYS, ktoré sa vyslovuje ŠVYTUVÍÍŠ. Arvi nám rozpráva o sile antifa hnutia v Litve, ako vytlačili náckov z Vilniusu, Kaunasu, zo štadiónov a posledné útočisko fáškov v Litve je už len prímorská Klaipéda. Super! Ale my už zaspávame, zajtra nás čaká 500 km do estónskeho Pärnu.22.04.2007 PARNU (EST, Che Noortekas)
Vyzdvihli sme si auto zo stráženého parkoviska, rozlúčili sa s naším hostiteľom a vyrazili do Estónska. Prechádzame cez Lotyšsko a zastavujeme sa v Rige. Krásne to mesto, pobeháme, pofotíme (i keď nás nikto nechce odfotiť, dve žienky, za ktorými dobehol Peter či nás odfotia, ušli a ochotní boli iba dvaja teplí New Yorčani). Času nie je nazvyš a tak sa poberáme ďalej. Po asi pol hodine jazdy sa na ľavoboku zjavuje nádherná scenéria s dominantou Baltického mora. V úžase zastavujeme pri pobreží a sťa malé deti bežíme do piesku a fotíme sa skákajúc od radosti. Opäť ďalšie zdržanie. Organizátor píše, kedy prídeme...píšem mu, že o hodinu, i keď ledva za 2 hodiny by sme to dali. Nebude spokojný.Na lotyšsko - estónskej hranici nás zastavuje masívna Estónka a pýta doklady od všetkého. Poučený z vlaňajšej tour som tentoraz dbal na to, aby som vzal doklady od auta. Prechod je po menšej kontrole v pohode a s jasotom sebe vlastným si to šupujeme po estónskych cestách. Dorážame do Pärnu a voláme organizátorovi. Prichádza nás vyzdvihnúť kapela s ktorou sme tam mali hrať. Chlapci sú to maximálne 18roční a prichádzajú na obrovskom dźípe. Začíname mať neblahý pocit. Po príchode do klubu, ktorý je zrejme mládežníckym centrom, leo má 2 poschodia, internet, skúšobne pre kapely, štúdio atď. neveríme vlastným očiam...po celom obvode bývalej asi telocvične sedia same blonďavé max. 16ročné dievčatká, sem-tam sa mihne nejaký Emil z Loenebergy. Zacítime príležitosť a tasíme merchandise... Avšak nikto ani okom nemihne. Čo už. Nastupujeme na pódium. Zapájame rárohy a spúšťame klasický set. Po každom songu nasleduje neskutočné kvílenie babeniek ako na superstar. Úplný masaker. Voláme všetkých dopredu, ale sedia jak sprostí po obvode miestnosti. Odmietame hrať kým niekto nepríde dopredu, a tak sa najde pár dievčatiek, ktoré si sadajú priamo pred pódium. Aspoň tak. Tento koncert sa nesie v znamení ničenia a rúcania. Najprv Tomino odpáli kombo, potom Majo po grandióznom výskoku ničí pódium a následne zhadzuje mikrofón fanynke na blonďaté vlásky. Došli burani z juhu, to sa hneď pozná. Po energickom vystúpení ostávajú prítomni v nemom úžase, majiteľ basového komba (brat organizátora) sa už len priblblo usmieva a do reči mu dvakrát nie je. Balíme a odchádzame do domu organizátora, zároveň gitaristu z kapely In Our Reach. Zisťujeme, že v dome býva len on s bratom, mamka býva s frajerom inde a nechala mu celý barák. No úplny punkrock. Nejaké holky nám varia večeru, hoši nesú pivo značky ROCK a my sa konečne ože....oddýchneme. Dozvedáme sa, že na druhý deň nebudeme hrať v Tartu pola plánu, ale v Talline, bez nároku na peniažky, a že ten koncert bol vybavený deň dopredu a bez propagácie. Zamdlievame hrúzou.23.04.2007 TALLIN (EST, Reggae bar)
Po krátkej prehliadke Pärnu a zožratí pizze s pažravosťou slovenských buranov vyrážame do Tallinu spolu s chlapcami a holkou z In Our Reach + ich kamošmi. Prší a týpci nám unikajú, takže nás musia čakať za vjazdom do Tallinu. Prichádzame do klubu a nikde nikoho. Majo s Tominom idú kúpiť dačo na pitie a jedenie, ja s Peťom pomáhame rozkladať aparatúru. Kde nič-tu nič a zrazu sa do klubu vrútilo asi 70 punkáčov, hardkorákov a crusterov. Nechápeme. Inu, internet je silné médium a týpek z Tallinu má veľa kamarátov. Na to, že je pondelok, neskutočné! Hráme po In Our Reach a hneď po úvodných pár akordoch sa strháva peklo. Stage diving z reprobední, circle pit, pogo...Estonci sú super. Ja schytávam pár tvrdých rán mikrofónom do huby, lebo mi doňho vždy niekto vrazí. Dohrávame ani nevieme ako a je po akcii. Sme vo vytržení a Tallin na nás spravil dojem. Pár dní po našom koncerte vraj vypuklo nejaké povstanie, snáď to nemá súvis... Odchádzame späť do Pärnu. Opäť sa nechávame vysluhovať, Estonci nám už jemne naznačujú, že im dochádzajú peniaze.24.04.2007
Včera sme skúsili zo srandy napísať týpkovi do lotyšskej Rigy, či by sme 24.04 nemohli zahrať v jeho klube. Dnes nám napísal, že jasné, pohoda, máme dojsť. Všetci sa tešíme a vyrážame po krásnom krátkom rozlúčení. Majo dáva Estónke pusu na rozlúčku, z čoho je ona mierne vyvalená a jej frajerovi potemnel pohľad. Po príchode do Rigy ku klubu onemieme zlosťou. Na 24.04. nie je vypísaný žiadny koncert, akurát na 25.04. NO MEANS NO. Veríme, že je to tá akcia a posunula sa. Voláme organizátorovi z hotela, na ktorý nám dal kontakt. Jeho doslovná reakcia na naše "Hi, we are Good Reason. Why is the club closed?" bola:"Eeeeehhhh, äääääähhhh errrrmmmm....uff....I guess I fucked up, sorry guys, I thought we were talking about 24.5."Milé od neho. Pomýlil si mesiace. Vyrážame teda do Vilniusu. Na litovskej hranici nám prichádza SMS od organizátora z Vilniusu, že uňho dnes nemôžeme spať, lebo nie je doma. Stojíme na pumpe a žiadame pumpára o uvarenie vody v kanvici na našu pravidelnú dávku vifonu. Dnes teda spíme v aute pred vilniuským obchodným domom.25.04.2007 VILNIUS (LT, Gyvas DIY)
Vychádza slnko a my sa všetci pekne nakapatí budíme v zarosenom aute. Nadávajúc hľadáme klub. Nachádzame starú barabizňu ktorá vyzerá, že ju aj potkany obchádzajú, a tak sa po rannej káve a rohlíkoch vyberáme ešte do lekárne kúpiť neoangin, a potom parkujeme na platenom parkovisku patriacemu Rusovi s dvoma sabakami, ktorý nás ubezpečuje, že tam je naśe auto v bezpečí. Jeho syn Vitalij nám dáva leták s reklamou na bordel, kde su "Only the best russian girls". Berieme spacáky a rozkladáme sa v parku pod vilniuským vysielačom ako najväčšie socky. Po asi 3 hodinovom spánku sa poberáme späť k autu a ideme na pizzu. Úderom siedmej hodiny vyrážame ku klubu, kde zisťujeme, že to vlastne nie je ten klub a tak hľadáme. Našťastie, klub Gyvas DIY je len o čosi ďalej, skrytý v tmavej uličke. Konečne sa vybaľujeme a s príchodom aparatúry začínajú chodiť aj ľudia. Pred nami hrá kapela LENINO PROSPEKTAS svoj litovský punk. V podniku je asi 40 ľudí, pohoda, na to, že je streda. Opäť nakladáme náš set a litovcom idú dekle uletieť. Od organizátora Denisa obdržiavame solídny honorár a poberáme sa k nemu domov. Žasneme nad obrovským 5 izbovým bytom. Raj anarchistov. Posprejované steny, police plné výtlačkov anarcho-punko-HC časopisov a anarchistických zlatých stránok, tony CD rôznych kapiel. No brutal. Večera - sprcha a ide sa spať. Na druhý deň ideme čo-to pokúpiť do marketu, popíjame čaj a jeme Denisove vegánske špeciality.26.04.2007 SZCZYTNO (PL, Klub Pompa)
Paráda. V aute musíme upratať, lebo sa všade povaľujú prepotené trička, slipy a ponožky. Vyrážame opäť asi s 2 hodinovým meškaním. Denis nám ešte dáva odznaky radikálnych litovských ANTIFA HOOLIGANS a štartujeme do poľského Szczytna. Niekde na okraji mesta zisťujem, že teplomer auta ukazuje za hranicu maximálnej teploty, čo by znamenalo, že už horíme a tavíme sa. Zastavujeme pri autoservise a ani automechanik nevie, čo sa deje. Nervózny klepem po skle nad ručičkou teplomera a tá pomaly začína klesať. Pokazená. Vydychujeme a poberáme sa. "Andrej fičí jak Jirko Malchárek," prirovnáva Majo, zatiaľ čo drtím poľské dedinské cesty po tom, čo sme už hodinu mali byť v Szczytne a ďalšie dve hodiny cesty boli pred nami. Bez kolízie to stíhame v rekordnom čase a Tukan, skvelý to sympatický to organizátor nám blahoželá a orazene sa vypytuje prostredníctvom svojho tlmočníka ("Lebo ja neznam po angielsku"), čo za aparatúru sme doniesli. Klub je malý, hracie miesto je ešte menšie a Majo ma nad sebou toćité schody, ktoré mu zabraňujú čo i len rovno stáť. Natupujeme po talianskej HC kapele The Disgrazia legend a po poskej SxE HC kapele so ženským spe...krikom, BHIMAL. Speváčka reve, chytá pod krkom všetkých okolo a hučí im do ksichtu, nadrbaný týpek sa ju snaži chytiť za zadok, na čo útla pästička dotyčnej speváčky počmáraná X-kami letí priamo chlapcovi medzi medzi oči. Je to proste hardcore. Nastupujeme my a divíme sa, že nás tí všetci hardkoráci nezabíjajú, ba naopak. Čochvíľaˇsa každý z nás ocitá na rukách návśtevníkov koncertu, snáď okrem Peťa, ktorého by aj s bicími asi nezdvihli. Smejeme sa na nadrbanom chlapcovi s X-kami na rukách, balíme veci a po lingvistickej rozprave s domácimi ("Valiť koňa = honiť") ideme na Tukanov byt. Opäť super vegánska žranica, Tomino hrá GTA a ukladáme sa spať. Zajtra nás čaká predposledný koncert tour.27.04.2007 BIALA PODLASKA (PL, Squat Zakazny)
Dnes hráme v Bialej Podlaske, stále ešte Poľsko. Má to byť v nejakom squate a s obavami sa k nemu blížime. Víta nás brutálne priateľská atmosféra a organizátor Mike pôsobí akoby bol inkarnácia Ježiša Krista. Neuveriteľne ústretoví sú všetci, nápomocní a my sa nestačíme diviť. Zo starej nemocnice si mladí sami vybudovali squat, kúpili benzínový generátor, upravili miestnosť na hranie, spravili bar...všetko svojpomocne. Vedľa si spravili ihrisko, malý improvizovaný skejtpark...paráda. Dostávame najesť a dobrý čaj na hrdlá, nech sú výkony. Nastupujeme ako hvízda večera a ľudia to zrejme aj tak berú. 100 ľudi natlačenych v malej miestnosti sa púšťa do zbesilého poga, stage divingy každú sekundu, vo vzduchu opäť celá naša kapela, tentoraz to ani Peter nevydržal a uprostred songy vybehol spoza bicích a šupol sa do crowdu, ktorý ho potom pri pokuse dostať sa dole oplieskal o zem. Dnes Majo slávi narodeniny a rovnako aj organizátor Mike. Obidvaja sa ocitaú na rukách ľudí pri plafóne a sto ľudí spieva Happy Birthday. "Toto sú moje najkrajšie narodeniny!", kričí Majo so slzami v očiach do mikrofónu a set pokračuje ďalej. Po záverečnej songe nás ľudia nepúšťajú z pódia a nasledujú ešte dva prídavky, pri ktorých strácam hlas. Po koncerte sa strhla pravá undergroundova diskotéka a na rôzne crustovo/HC/grind upravené disco hity vedľa seba densujú crusteri, punkáči, hardkoráci, z čistej radosti z pohybu, žiadna pretvárka a vystavovanie ega. Toto je pravá zábava idúca od srdca. Okolo 2. - 3. ráno vyrážame na Slovensko, čaká nás 620 km do Banskej Bystrice, do poslednej destinácie.28.04.2007 BANSKA BYSTRICA (SK, pub Zaba)
Po úmornej ceste na Slovensko, po 3 hodinách zápchy v okolí Krakowa a super hot kebaboch sa ocitáme v Banskej Bystrici. Stretávame sa s chalanmi z kapely The Mystery Of 19th October, ktorí nás polomŕtvych odvádzajú na sleeping place. Dáka firemná ubytovňa, krásne miesto so sprchami, WC, postelami aj kuchynkou! Opäť si pochutnávame na výživnom Vifone a po sprche a krátkom šlofíku pre nás prichádza Jurko s vanom a vezie nás do Rock Pubu Žaba. Ešte po ceste sme zistili, že slovinská kapela LOW VALUE sa na koncert vysrala a tak s nami má hrať česká kapela REST. Klub bol celkom zaplnený, zvuk vyzeral byť solídny, len nás trocha nasralo, že po Mystery zahrali REST, i keď sme boli dohodnutí, že hráme druhí, lebo zásoby energie po 14 hodinovej ceste boli na minime. Tak či onak, naložili sme posledný koncert so všetkou pompéznosťou a orazenosťou a vypätím posledných síl pre najmenejpočetné publikum tour (nakoľko v klube 40 metrov vedľa bola iná akcia a všetci sa tam pomaly pozberali). Afterparty a vlastne záverečná tourparty nerebehla jak sme očakávali, lebo sme od vyčerpania pospali takmer za pochodu. Na ďalsí deň sme sa pobrali domov a dorazili sme bez problémov. Musím skonštatovať, že tour bola znamenitá a zas niekedy nabudúce, priatelia :)Pridaj komentár k cestopisu:
Pozývame:
So 16.11.2024
Košice @ Collosseum
ROZPOR (SK), V.B.P.S. (SK), MUNÍCIA (SK)
benefit pre VLKa
... ostatné koncerty
Vyhľadávanie:
Najnovšie fotky:
Najnovší rozhovor:
Najnovší report:
FAJRONT, BACKSTAGE BOYS, the WILDERNESS, RÚBANISKO, EDÚV SYN (12.10.2024, Banská Bystrica @ Bosorka)
Najnovšia recenzia:
HORSEBASTARD – From the axial to the appendicular - an equestrography MC