PUNKGEN
| NOVINKY | KONCERTY | FOTOARCHÍV | RECENZIE | ROZHOVORY | ČLÁNKY | SÚŤAŽE |
| DISTRO | LABEL | ARCHíV FANZINOV | PREKLADY TEXTOV | RECEPTY | GUESTBOOK |
RSS
POZÝVAME:
Ne 15.9.2019
DER WEG EINER FREIHEIT (Nemecko), DOWNFALL OF GAIA (Nemecko)

Košice, Collosseum

plagát
.. ostatné koncerty

NOVINKA V DISTRE:

PUTRID EMENTAL CHEESE #10
2.50 €

NAJNOVŠIE FOTKY:
AHOJ, NABOSOPOSKLE, PURE CONFUSION, SAMORAST (7.9.2019, Trnava)

NAJNOVŠÍ ROZHOVOR:
Muco (SANGRE DE CRISTO, SIGNA SINISTRA, KACZYNSKI, LAKKA)

NAJNOVŠÍ REPORT:
CLIVOSŤ, AHOJ, DUDETHEWOLF (13.9.2019, Košice, Collosseum)

NAJNOVŠIA RECENZIA:
GATTACA - U-lock justice 5"

NAJNOVŠÍ ČLÁNOK:
Pozvánka na Setkání svobodných duší 2019

NAPOSLEDY NASKENOVANÝ ZIN:
Biosfere #5 / 2004

NAJNOVŠÍ PRELOŹENÝ TEXT:
OI POLLOI - We dont need them

NAJNOVŠÍ RECEPT:
Čili z TV Paprika











(3-.7.7.2019) OBSCENE EXTREME 2019 - Trutnov, Na bojišti (report)
Jeden krásny júlový víkend a každoročná dovolenka plná srandy, kamošov a  skvelej atmosféry. A hluku samozrejme. To je pre mňa OEF. Tento fest ma dostal od mojej prvej návštevy a odvtedy držím pravidelnú účasť. Je tu dobre a svojím spôsobom si tu vždy oddýchnem. Mentálne. Fyzicky je to náročnejšie. Festival, čo ti poviem.

Tento rok to bolo troška zakliate. Zo širšej partie, z ktorej pravidelne skladáme posádku, sa tento rok nepripojil nikto a tak to celé zachraňuje zvolenská úderka Janči, Vlado a Mara. Troška som pred odchodom zvedavý, ako bude prebiehať moja socializácia. Niežeby som sa bál, že nebude s kým, to bez obáv. Len takýto scenár nastal prvý krát a to samozrejme vybičovalo zvedavosť. Každopádne všetko prebehlo hladko ako rušeň Ivetu Bartošovú. Takto nejak.

STREDA
Keďže deň pred odchodom ešte hrotím na TURNSTILE do Budapešti (povinne!), ráno sa nejak neponáhľam, aj keď cestovná horúčka ma vytiahne z postele skorej, ako plánujem. Hádžem veci do auta a miznem do Zvolena, kde beriem zvyšok. Diaľnica a tempomat. Prerábky a pred Brnom dám na navigačku a ideme obchádzkou. Tromf. Po ceste naspať vidíme tu kolónu, kde ak by sme sa zasekli, tak neprídeme ani do piatku. Nudné kilometre spríjemňuje debata o muzike a všeličom inom.

Prichádzame tak po šiestej. Najprv idem pozrieť spot z minulého roku. Tam nikto. Ideme ešte obzrieť priľahlé miesta, ale pre mňa je voľba jasná. Vraciame sa, Vladovci smer kemp, my s Jančim sa rozkladáme tu. Teda on sa rozkladá, ja štandardne v kovovom stane. Vytneme zo dva na príchod, takisto ubalím a môžeme začať dovolenkovať.

Ešte nejakú dobu spracovávame cestu a do areálu sa pohneme až pred ôsmou. Poriešime vstupy a novinku, čip na bezkontaktnú platbu v stánkoch. Toto mocne oceňujem, je to rýchle a hladké. Navyše si môžu predajcovia nastaviť ceny inak ako v žetónovej sústave. Českí susedia pri stane šomrali, že ich to stojí dvadsaťpäť korún, ale nechcel som ich tam zdisovať, že aj ten soft a čipy nie sú zadarmo a za efektivitu sa bohužiaľ pripláca. A toto bolo komfortné platenie. Navyše, keď tam vyjebeš do luftu za päť dní ktovie koľko eur, to jedno navyše ťa už nezabije. Ale čávovci tam naložení na vlastných pivách a konzervách mali aj tak výhrady. Keď sa ti niekde nepáči, tak tam nechoď. Spravíš najlepšie.

Vybavíme teda kredit, pivko a ideme s Jančim odpaniť stage. Nastupujú holandskí FLEAS & LICE. Crustom nasiaknutý punk v solídnom tempe a dva vokály za obidva pohlavia. Celkom svižné a dynamické, spokojne srkám, plním pľúca a dupkám nohou do rytmu. Teším sa, festival sa začína rozbiehať. Na otvárací set vládne spokojnosť. Nadšenie troška naruší západ slnka. Automaticky, ako sa areál ponorí do tieňa, začína sa rapídne ochladzovať. Citeľné minútu po minúte. Predtým sme streli Zoliho a ten sa posťažoval, že predošlú noc boli štyri stupne a on ušiel spať z auta do hotela. Sme naľahko, začína ma omínať. Janči chce počkať na WARHEAD. Tak čakáme, dám tomu priestor. S Japonskom je to tak, že exotika, ale nie všetko ma chytí. Toto bolo nemastné neslané. Na začiatku tam sám spevák dačo chrchlal angličtinou, ktorou nikto nerozumel. Potom divné ticho. Medzi skladbami tiež. Hudobne nič moc, nejaké rozhádzané a set ako celok nemal žiadnu šťavu. Nič. Tri songy z kolegiality, ale odchádzame do auta po mikinu, termo ponožky a tekutý sveter.

Vraciame sa na OI POLLOI zo Škótska. Neviem prečo, zrejme tým názvom, som predpokladal, že toto bude oi. Ale nemohol som sa viac mýliť. Riadne natrepaný punk s lopatovými pogo momentami, ktorý rozdával statočné rany. Malo to v sebe strašne veľa energie a v porovnaní s Japoncami boli ako piko verzus čierny čaj. Malo to údernosť, drive, zohratosť a pulz. Diametrálny rozdiel a set. Mám rád, keď ma niečo takto pozitívne prekvapí. Už len GBH ostalo na dneska. To bol tiež parádny set. Už síce múti hlavičku únava, whisky a jointy, ale Angláni naplňujú status dnešného headlinera a zabijú silnú show plnú natlačených punkových songov. Troška statickejšia show ako OI POLLOI, ale značne naštartovaný dav pomôže dorobiť tú správnu atmosféru. Bavím sa. Dobre je.

Punková noc za nami. Janči to pomaly vzdáva, ja ostanem na film. Obehnem distrá a pozdravím sa s Ossiem a Evou. Troška sa zakecáme, kým ubalím a  pokolujeme ťapku. Idem teda na film. Zima pokročila a je citeľne chladno. Nájdem si spot a zapálim ku pivku. Oči už tiež troška klipkajú, ale dotiahnem to do konca. Dokument o Čurbym, ktorý sa týka samozrejme aj OEF formou rôznych výpovedí ľudí okolo festu či kapiel, ktoré na ňom hrali. Síce je to fajn, aj to pobaví, ale škoda, že to nie je poňaté viac chronologicky a informačne. Troška že by to mapovalo nielen feeling a charakter festivalu, ale aj jeho zrod, vývoj a transformáciu. Ale to by sa na druhú stranu bolo treba prehrabať tonou záznamov, fotiek a archívu, čo je skôr práca pre tím, než pre jednotlivca. Tento dokument totiž dal dokopy jednotlivec, Elis (ex ARSON PROJECT, BIRDFLESH). Podarí sa mi s ním na odchode náhodou vychytať, tak si vymeníme postrehy.

Presun k autu, kde ma počas umývania zubov extrémne vyľaká Janči, keď do totálneho ticha zahučí zo stanu taký chrapot, že mi skoro kefka vypadne. Aspoň odrátal pol tretej. Zima sa prihlási aj v noci, keď sa nadránom zobudím s tým, že si musím natiahnuť podkolienky a kraťasy, aby mi nebola zima. V spacáku do mínus desať. A v aute.

ŠTVRTOK
Budíček v znamení črevného poplachu. Milujem svoje pravidelné trávenie, ale niekedy by si mohlo dať načas. Otváram auto a prepočítavam situáciu. Nič, som na kraji pri poli, dám to v exteriéri. Nejdem riskovať. Beriem papier a vyrazím uličkou popri plote. Ako idem, vidím, že kopa ďalších ľudí zvolila podobný scenár ako ja a tým pádom sa vyhýbam nášľapným mínam v podobe čerstvých ranných kôpok. Už aj ľutujem, že takúto Indiana Jones výpravu som na seba vymyslel, ale niet cesty späť. Plot sú len dve latky, tak preleziem a dám to na druhú stranu. Lebo som inteligent. Keby to takto spravil každý, ulička by bola prejazdná celý festival. Elementárna logika, ale nečakám zázraky. Prvé aj posledné sranie vonka. Stačilo.

Keď sa vrátim, Janči sa pomaly prebúdza v stane. Vidím, že má vonka peňaženku. V domnení, že si ju tam vyhodil sám ako sa priebežne zbieral, mu ju hádžem späť ku stanu a informujem ho o tom. On ale rýchlo precitne, že mala byť v stane a po kontrole zisťuje, že je o stovku kratší. Ako spal oblečený, vyhodil si ju do stanu, lebo ho tlačila. Takže nejaký geco ho vylešoval, kým spal, otvoril stan, vytiahol ju von a postaral sa Jančimu o krásny úvod do festivalu. Ešteže karty a doklady ostali, aspoň niečo pozitívne. Janči to prijme stoicky. Aj si nasype popol na hlavu, pretože sme sa presne počas cesty bavili, že sa tu rozmohli čórky a trikrát odmietol ponuku nechať si veci v aute. Založím ho zo skladačky na benzín a život môže ísť ďalej.

V areáli osadíme raňajky, kávičku a ranný odpal. Je fajn, teplota tak akurát, akurát oblaky moc nie sú, tak slniečko praží. Čas pozrieť prvé tlaky. CORRUPT MORAL ALTAR, kde hrá aktuálny session gitarista NAPALM DEATH, je dnes číslo tri. Pre nás jedna. Anglický mix grindcore a modernejších postupov. Je to troška temné, to sa mi páči. Boli snahy o odbočky, ale znelo mi to kostrbato ako celok. Nevyvážene. Nedalo sa tomu uprieť, že chlapci vedia hrať. Set bol naporiadku, ale hudobne ma to nezobralo a nezanechali silnejšiu stopu. Zato môj tip NERVE GRIND z USA po nich bolo presne to, čo som potreboval. Surový grindcore náklep od začiatku po koniec. Ako spustili, tak vodopád z tehiel ti na hlavu. Hutné vybrúsené riffy a vygrowlovaný vokál. Hrubota. A objem. A pritom len traja. Bubeník veľkosti panda čínska tam pliaskal také klepačky, že som mrel. Spoluobčania jeho váhy u nich behajú na tých mopedov pre imobilných, tuto týpek dával kardio školenia za súpravou. Nádhera. Celé. Toto nemalo chybu a za mňa top doobedná kapela celého festivalu.

Ďalšia kapela SUFFERING QUOTA ma nebaví. Niet divu po tom, čo tu chlapci pred chvíľou vyvetrali. PODRIDO z Mexika je poznateľne živšia muzika. Rýchly fast hardcore jemne posypaný pévečkom. Nasypané v trojici, ale s takou vervou a energiou, že sa v areáli triasli lavičky. Pestré, úderné, dynamické. Zvuk ako z rozprávky doladil intenzitu tohto setu. Prísne to bolo. Škoda, že žánrovo jediní svojho druhu. Tento rok to bolo smerom k  fastcore/PV poslabšie. Preto som si chcel PORIDO obzvlášť vychytať a každá sekunda stála za to. Hustý set. Smer distro vyzdvihnúť balíček od obľúbených dílerov Dead heroes. V ňom hlavne dvojLP diskografia DAHMER, to je čistý orgazmus. Zastavím sa aj pri Twiggym, kde budem mať detašované pôsobisko. Toto je miesto, kde žije vyhrotený humor. A na tom ja fungujem. Twiggy plus jeho dream team tiež. Počas festu sa tu motám pravidelne, tu idú najlepšie zjeby. Dávam tomuto spotu desať plynových masiek z desiatich.

Auto, občerstvenie a menšia pauzička, než nasleduje blok slovenských kapiel. Keď začnú the PUBLIC, už som na lavičke s cigou a pivom. Chalani naložili svoj set v štandardnej kvalite, v akej sme zvyknutí. Teda vysokej. Síce žánrovo troška vyčnievali, ale o to zaujímavejšie som čakal reakcie. S takým prehľadom si to tam dali, že odozvu mali silnú, ľudia ich pestrú a svojskú muziku ocenili a bolo super vidieť ich hrať na tom stagi s tým parádnym zvukom. ADACTA-u tiež. Chalani tlačia kapelovanie roky, a keď vieš ako čo robíš, výsledok sa dostaví. Zahrali svoj set, ako si to videl x krát. Kvalitne, precízne, profi. Zvuk jak lusk, všetko bolo pekne počuť a za pridelený čas tam nabombardovali niekoľko songov, hlavne z novinky. Za domáci tím dvakrát dobre.

STILLBIRH počúvam od distier, ale nestiahne ma to. Pokecám u Ossieho, pripravím cigaretku na NOISEM. To musím vidieť. Ich posledný album mi roztrhal slúchadlá zvnútra. V Pešti hrali pár dní pred OEF, ale nedal by som. Keď som videl, že budú tu, slza vyšla. Takže povinnosť. NOISEM sú traja mladí chalani z Marylandu, ktorí pijú veľa piva, fajčia a k tomu hrajú extrémne nasypanú kombináciu extrémneho thrash/deathu a grindcore v modernejšom háve. Skrátka, nakomprimovaná extrémna muzika. Riffy, čo sa ti po nich krútia ruky, poháňané ľudským bubeníckym strojom v tak šialenom tempe, že nechápem ako mohli hrať chlapci pod vplyvom. Na hranie zložité, musíš byť furt posadený a samotná muzika náročná a pestrá. Ale odohraté s úsmevom na ksichte, darmo promile v krvi. Nechápal som, čo vidím. NOISEM je rozhodne kapela, ktorá dvíha latku vysoko, aj keď si to možno ani neuvedomuje. V klube to muselo trhať omietku. Set z iného sveta.

CRYPTIC VOID po nich dosť krivkajú. Úprimne, kebyže mám ísť hrať po NOISEM, asi prepotím tri tričká. V klube pár rokov dozadu to bolo troška divokejšie, tu je to dosť statické. Navyše hudobne je to tiež postavené inak, skôr do temnejších hrubých polôh a chýba tomu údernosť a dynamika predošlého setu. Nedá vytknúť nič, ale nejak to nestačí. Aspoň mne. Idem sa priebežne túlať a stretávam maďarských bratov. Tak spolu pobledneme, hodíme reč a nakoniec sa nejak preskupujeme a pri sete FINAL EXIT som zase s Jančim.

Som pod pódiom načas, set by mal bežať, ale gitarista sa ladí furt dokola a stáva sa z toho nekonečný príbeh. Už ma prechádza trpezlivosť. Aj technika, ktorý za nim príde v priebehu desiatich minút asi tak sedem krát, či už to bude. Ako chápem, mal svoj rauš, ale vzhľadom na to, čo hrali, to hrotil zbytočne. Každému by bolo jedno, ako je naladený. FINAL EXIT totiž predviedli viac performance, ako koncert. Vnímam to teda skôr konceptuálne, ako hudobne. Noise pomiešaný s bezboostrovými vyhrávkami mal svoj strih, energiu aj humor. Malo to svojské, (neviem do akej miery) improvizované a originálne kontaktné podanie. To robilo ten set tým, čím bol zaujímavý. Nie tip top naladená gitara. Troška je to možno aj v protipóle s tým celým konceptom. Každopádne zanedlho dohrali a čas sa dobehol. Pre mňa nie je dôvod počúvať to z nahrávok, ale naživo ma to bavilo. Každého. Lebo bola veľká sranda sa na to pozerať.

Staršiu vec FORWARD z krajiny vychádzajúceho slnka nedávam. Tu slnko zapadá, je treba sa ísť pripraviť na chlad. Navyše včera táto kombinácia (Japonsko a generačne staršia kapela) sklamala, takže scenár je jasný. Dlhé gate, termoponožky, ťapka a ubaliť. Späť v plnej sile pripravený na headlinerov. MISERY INDEX. Z nahrávok si to až tak nejdem, aj keď skôr preto, že som sa k tomu nejak nedostal. Kvalitatívne ale považujem túto kapelu za strop. Hudobne, muzikantsky, výkonnostne. Či ti rezonuje žánrovo, alebo nie, je vec druhá. Nemôžeš im ale uprieť ich level. Začiatok setu sledujem zboku, nech vidím na ruky Adamovi Jarvisovi (okrem iného aj PIG DESTROYER). Ten týpek je magor. Spôsob, akým kombinuje techniku a hrubú silu, čím jeho hra vytláča intenzitu jednotlivých momentov, to je proste niekde inde už. Inštruktážne video v praxi. Tam pukám a odídený pozorujem. Neskutočné niečo. Potom dám aj spredu. Celá kapela tlačí so strašnou intezitou. Songy nerozpoznávam, ale baví ma to od prvej do poslednú skladbu. Set MISERY INDEX ako ukážka extrémnej muziky tohto tisícročia vo svojej najlepšej podobe. Celé dobre.


DROPDEAD
Po jednom tlaku ďalší. DROPDEAD. Pod stagom sa stretávam s Maďarmi a spoločne hrozíme nebesiam do tohto nákladu. Rýchle a surové, rytmicky nekompromisné hardcore songy sa striedajú, menia polohu medzi rýchlo a rýchlejšie, ľudia lietajú vzduchom a atmosféra graduje každým odrátaním nového tracku. Pomedzi to preslovy na spoločenské témy a o právach zvierat, ktoré k tejto kapele neodmysliteľne patria. Týpci maj svoj vek, ale stále to majú v sebe. Ten prvotný náboj. To sa potom podpíše pod poctivým výkonom a dodá tomu dodatočnú auru. Koľko to už má v sebe energie, keď vidíš doslova Gandalfa šedého za bicími. Tam máš živý dôkaz, že vek nehrá rolu, keď ťa to baví. Ale nie je to len o veku, ale aj o kvalitnej hudbe. DROPDEAD to naložili kráľovsky a zaplavili ma silne pozitívnym feelingom. Epický set.

Ideme po pivá a nachádzame si spot na set CANNIBAL CORPSE. Inak pivko tento rok, fakt že dobre. Na výber rôzne špeciály, niektoré navarené len pre účely festivalu. Ale chutné a plné, to ma berie viac, ako klasická festivalová filtrovacia zmes na obličky. Silne oceňujem. Však som ich aj vypil viac ako po minulé roky. Popri sete CANNIBAL kombinujeme aj s pálenkou. V mojej death metal ére som k tejto kapele nikdy špecificky nesiahol. Až tak ma to neoslovovalo, ale bol som prirodzene zvedavý. Nakoniec to bolo, až na žiadosť, aby ľudia nerobili stage dive (prečo?), celkom v pohode. Songy som rozpoznal tri tuším, kapela hrala precízne aj zvuk bol solid, takže príjemný set strávený v pohode polokomfortnej lavičky. Ale už tlačí mechúr. Odbehnem hore, keď vytasím, tak Corpsegrinder ohlási posledný song a skorej dohrajú, ako doštím. Seriózne. Piči som bol aj ja.

Dnes už len posledná vec, ale o to väčší bonus. NEGATIVE APPROACH. Túto kapelu strašne môžem. Ich muzika je ako útok pouličnej svorky psov. Naživo detto. Videl som ich už dvakrát, ale tu sa dali čakať veci. A tak aj bolo. Set poskladaný z klasík ako "Can´t tell no one", "Pressure", "Tied down", "Negative approach", a tak ďalej a tak ďalej. Kapela ako odistený granátomet strieľa bez páuz song za songom. Dav vyhrotený na maximum. Odozva brutal. Kotol najväčší, stage diving, mosh, circle pit, strkačky, lietačky. Celý spodok pod stagom sa premenil na ľudskú vlnu, ktorá sa hýbe do tohto bohapustého tlaku a ja v nej. Energia koluje. NA hrajú fantasticky, so strašnou dynamikou a razanciou. Strašne som sa tešil z tej odozvy, ktorú mali a koľko ľudí sledovalo ich set. Táto kapela si to zaslúži. Raz za čas tu vidíš sety, ktoré z tých ročníkov trčia. A človeku sa vryjú do hlavy. Toto bol presne ten. Bolo skvelé byť pri tom. U mňa atmosférou najlepší set na tohtoročnom Obscene.

Na dneska dohraté a odtúlam sa bokom. Dneska to bolo silné. Mentálny stav stále vyvážený, takže sa motáme po areáli, popozeráme nejaké vešačky a divadielka, aby sme nakoniec skončili pri slovensko-zahraničnom stole v pivnom stane. Tam debatíme o rôznych veciach, hlavne spovedám Adama, ako bolo s BETON na tour za mlákou. Postupne mi dôjde energia, tak sa poberiem bublinkať. Je päť, keď za sebou zatváram dvere.

SOBOTA
Budím sa po pár hodinách, ale v noci aspoň už ustúpila kosa. Troška sa zbierajú oblaky, dneska aj nejaké prehánky hlásené, necháme sa prekvapiť. Poučení zo včerajška, dnes už žiadny exteriér. Pekne si došlapem na toiku a dám to civilizovane. Inak toiky sú v dobrom stave, takže definitívne zavrhujem pole do budúcnosti. Pri aute ovocie a ranný odpal. Janči za jeden dá aj na vyrovnávku, ja sa necítim. Tak akurát sa poriešime, aby sme stihli prísť na raňajšiu vychytávku.

O jedenástej LITTLE PUPPY PRINCESS z Južnej Kórei. Silne odporúčania som dostal pred aj počas festivalu. Neklamali mi. Vysokooktánový mix grindcore a fastcoru bol na ráno ako presso do kábla. Instantne sa preberám. Týpci to majú vymyslené pestro, zručne a dynamicky. Sypalo im to jedna radosť, bavili sa tým a bolo to doslova príjemné. Deštrukčný potenciál zabalený v nekompromisne podanom sete. Servírovaný o jedenástej. Som rád, že som to vychytal. Môžeme ísť spokojne na raňajky.

Na lavičku sa vraciame na set CRIPPLED FOX. Ďalší preberák. Bandana skate thrash/punk. Strohý, útočný a nezastaviteľný. Za bicími Mark (SxOxTxEx, DISKOBRA, CHAPPA AI), ktorý sa sem vrátil po dlhšej pauze a táto zostava ide ako lokomotíva. Všade, kde hrá, tak to šlape ako hodinky. Radosť pozerať. Kopa krátkych výplachov bez pauzy, čo song, to rozjeb. Celá show je krásne agresívna a kruto priamočiara. Rozdáva facky. Nádhera. Za Maďarsko jediná kapela, ale vytiahli eso. Škoda, že nehrali SxOxTxEx, ktorí boli s LITTLE PIUPPY PRINCESS na turné. To by bol už čistý žolík. Debatil som neskôr s  nimi, prečo nehrajú, ale polovica kapely nechcela, pretože presadzujú myšlienku, že ich muzika patrí na malý stage. Mali sme o tom príjemnú polemiku pri brku. Nesúhlasil som. Rozobrali by ten festival na triesky. Ale chápem a  rozumiem. Koniec koncov, máme slobodu a každý má právo riešiť svoju kapelu, ako uzná za vhodné. Mne môže byť jedno, ja som ich videl sto krát, ale tí ľudia tam by odišli z toho, čo by videli. Možno raz.

Po CRIPPLED FOX ďalší thrash INSANITY ALERT. To meno mi niekde behalo na pozadí. Akonáhle začali, hneď som vedel. Mighty sounds 2016. Tam som ich videl a bolo to šialené. Rovnako tu. Týpci hrajú ostrý, metalový, ale značne špinavý thrash v poriadnom tempe. Do toho frontman na baterky, milión rekvizít, tabuliek, pomôcok. Metrové brko z papundeklu či pomocné tabule na sing alongy a čo ja viem čo všetko. Show jak kokot. Muzika tlak. Kapela dvestodvadsať voltov. Ľudia tristoosemdesiat voltov. Atmosféra ako v Teslovej klietke. Zaklincované spraseným coverom IRON MAIDEN "Run to the pit", Mosh for your life. Bravúrne som sa bavil týmto. Kapela, ktorú chceš na svojej narodeninovej párty.

Jednu vec vynechávam a s ďalším úlovkom z distier pozrem CATASTROFY. Náš posledný zástupca, čo je divné napísať, lebo väčšinou býva len jeden. Možno dva. Aspoň čo ja chodím. Ale môžem sa mýliť niektoré ročníky. Jedno veď. Pointa. Do tretice aj CATASTROFY podali set, ako poznáme. Precízne, s nasadením a špecifickým štýlom, ako len oni vedia. Top slovenčina pomedzi songy. Ale šak muzika hovorila za seba a odozva bola. Ľudia, nafukovačky a pohyb. Chalani obsadili stage poriadne a dynamicky, aj kolotoč okolo vatry bolo kde spraviť. Aj keď im nikto nič nerozumel, odpromovali sa na výbornú. Solid.

Gore z Mexika s neprečítateľným názvom vynechávam, aj keď to neznie najhoršie na diaľku. Skôr patológia, než porno. IMPLORE ma zaujíma viacej. Narúbaný grindcore z Rakúska, postavený na temnejšej atmosfére. Sú tam namiešané hutné riffy, doslova gitarová stena. Tučný zvuk tomu prihadzuje potrebný deštrukčný rozsah. Vymyslené, zohraté, podané. Jeden kvalitný set tam naložili. Nahrávky som moc netočil, neprišli mi hudobne až tak zaujímavé či originálne, ale naživo to driapalo asfalt. Asi tomu dám znovu priestor. Ten set ma presvedčil.

ACTIVE MINDS sa odo mňa odráža (po predošlej kapele dosť nuda bohužiaľ) a SUBLIME CADAVERIC DECOMPOSITION mám piči z vlastných dôvodov. Idem auto sa troška odložiť bokom od diania. Troška to natiahnem, lebo ma zlanári pohodlie auta v polohe ležmo. Nespím, ale je to ako balzam sa takto dať na nabíjačku. Po ceste vychytávam Peštiancov pri dodávke, tak tam sa tiež zaseknem. MR. MARCAILLE mi ujde, moja škoda. Mohla to byť haluz. ANTI-SYSTEM nevidím detto. Späť až japonský odchod VISCERA INFEST. Patologický grindgore s bubeníkom veľkosti tužkovej baterky, čo tam pliaskal strašné klepačky. Inak okrem toho zahral také štandardné postupy, takže to nebolo celé moc komplikované. Postavené na grindovej rytmickej priamočiarosti, chorobnom vokále a zhuhlaných gitarách. Nie moc najoriginálnejšie, ale naživo bavilo. Hlavne tie výklepy. Má to svojský feeling vďaka tomu. Na konci cockroach mosh. Chrbtom na zemi, nohy ruky mykajúce sa vo vzduchu. Pobavilo.

Zato ROT, tam som stuhol. Nahrávky som pobehal jednu dobu, ale nejak sa to nedostalo medzi favoritov. Ale tento koncert, to nemalo chybu. Drsný a na kosť obhlodaný grindcore s hutným soundom a hnilobným pachom. Bolo počuť starší dátum výroby. Žiadne odbočky, vyhrávky a finesy. Songy ti trhali obočie. Čisté kopanie hrobov. Postarší páni brúsili lopaty, mladý bubeník vyhrabal jamu a dvaja chrchlajúci vokalisti ťa na finále zahádzali hlinou. Nemal som žiadne špecifické očakávanie, ale toto presiahlo všetko, čo by som si predstavoval. Strašne hrubé. Smer auto, panáky, mikina, brko, rutina. Vraciame sa na LOWLIFE. V podstate CRYPTIC SLAGHTER pod iným menom. Naposledy, keď tu boli spriaznení WEHRMACHT a hrali aj nejaké ich songy, bars ma to nebavilo. Teraz to bolo sviežejšie. Aj hudba sama osebe lepšia. Menej rozhádzaná a viac výbušná. Viac do hardcoru než rozpačitého thrashu. Výkon primeraný veku. Nemám k tejto kapele nejaký špecifický vzťah, tak to vnímam možno menej nostalgicky a viac nezaujato. V konečnom dôsledku ma to ale oslovilo, aj keď by som to na začiatku nepovedal.

Večer sa začína hrotiť. Stretávam sa pod stagom s Peštiancami. Prichádza to, na čo sme si prišli vyhoniť všetci. REPULSION. Kultová kapela, jeden kultový album a odkaz, ktorý prežil doteraz. Odozva hovorí sama za seba. Ľudia v rituálnom šialenstve uctievajú. Ide sa od jednotky po koniec, pár songov pred koncom cover VENOM. Na bicie tlačí Chris Moore (COKE BUST, DISCIPLINES OF CHRIST), a to sú iné pálky, kamarát. Jednou nohou tam dáva ten grindbeat, že pedál rovno do servisu, lebo najazdené kilometre. Má to presne to čaro, aké som čakal. Niežeby som bol konkrétne na nich fanatik, ale doniesť sem ich, to je presne to miesto, kde takéto niečo má prebehnúť a kam to patrí. Odhliadnuc od faktu, že ten set bol tlak a dav bol hladný, malo to svoju špecifickú atmosféru. Dúfam, že sa bude pokračovať v tradícii vyťahovania takýchto bonusov. Na rok IMPETIGO alebo DAHMER a môžeme ejakulovať ďalej. Bravo, Čurby.


VITAMIN X
Aby toho nebolo málo na dnes, ešte VITAMIN X. Tých ľúbim, ako som ich tu videl pár rokov dozadu, keď povysávali areál. Odvtedy som dobehol nahrávky, hlcem to jak traperi neurol, ale až teraz zase možnosť vidieť naživo. Vtedy hrali ešte za svetla, tentokrát je tma, dav naštartovaný ešte viacej a vo vzduchu cítiť tiché napätie. Spúšťajú a zo zeme sa dvíha prach. Staršie songy ako "About to crack", "Get in the pit", "Random violence", "You suck, time has come" sa striedajú s novými bombami z posledného albumu "Age of paranoia". Pogo, mosh, circle pity. Konštantný pohyb. Extáza. Hrajú ako o život, má to energiu jadrového reaktora. Tak vyhrotený a naspeedovaný hardcore/punk, že nechceš veriť, že chalani idú bez suplementov. Tešil som sa na nich ako malé decko a potvrdili všetky predpoklady. Najebali tam že ukážkový set, pohladili moju dušu a ukázali, prečo má tento žáner takú silu a ako dokáže ničiť viac, ako ktorýkoľvek hudobný extrém, keď vieš, ako to porobiť a odohrať. Spolu s NEGATIVE APPROACH ma ich účasť na tomto ročníku fest potešila. Viac takýchto kapiel do budúcna, prosím. Díky.

Po tomto už nemá zmysel čokoľvek riešiť. Akurát chcem ešte vidieť novú Ossieho akvizíciu INSISTENT, tak toľko sa ešte premotám areálom, aj keď už cítiť únavu. Nakoniec sa úspešne dopracujem k druhej hodine rannej, kedy sú na rade. Dobré to je. Nasypaný grindcore, v rámci českej scény svojsky zafarbený troška temnejším feelingom. Bubeník to ženie dopredu na pána, moc sa s tým neserú a celé im to náramne odsýpa. Nápadmi sa to snaží ísť vlastnou cestou a za mňa v tom cítim slušný potenciál do budúcnosti. Tak uvidíme, ako sa bude vyvíjať ich trajektória. Akonáhle dohrajú, dvíham sa a idem spať. Mám dosť. Do rána by som to bez fúkania nedal. Aj tak je pol tretej a s vidinou interného budíčka o pol deviatej je to najrozumnejšie, čo môžem spraviť.

SOBOTA
Klasika sobotného rána. Vstať, srať, ovocie žrať. Energetický deficit sa tiež nazbieral. Dneska to mám prázdnejšie a hlavné body môjho záujmu až od podvečerných hodín. Takže za mňa skromnejšia sobota. Ale vybláznim sa s Jančim na TANTALUM o desiatej, ale tak so sracákom pre druhé kolo vo vrecku. Pozrem, výkon ok, aj muzika ok, ale nelepí sa mňa že nič z toho. Z bandcampu znelo v pohode, ale operačný systém nenahodený, takže žiaden zápis na harddisk sa nekoná. NADIMAC som v toike, DARK HORSE som chcel vidieť. Ale dneska sa zázrak v podobe predpoludňajšieho tlaku nekoná, DARK HORSE je na mňa moc crustové a málo originálne. Zlieva sa mi to. CRUEL FACE možno legenda, ale tiež nuda. Odchod na raňajky a  následne k autu, kde si doprajem dlhšiu pauzu na zregenerovanie. Potrebujem ju. Nutne. Najbližšie kapely ma nezaujímajú, baterka ide na tri percentá a do záveru dnešného dňa je ďaleko.

Ubehnú krásne tri hodinky relaxu. Vytrhli ma z biedy, ale aj tak dneska pôjdem skôr zotrvačný než party mód. Brká a blednutie hore dole festivalom. Cez domácich PURULENT SPERMCANAL ešte zívam, ale dá sa. Prvé gore, čo vidím. Funkčné to je. Necháme to pri tom. BÜTCHER pre zmenu naspeedovaný thrash, ale je to na môj vkus moc heavy a málo ofenzívne. Odbieham sa socializovať k Twiggymu, kde sa bavíme na videách ruských slap contestov, kde stodesaťkilový medveď vypína fackami ľudí. Od toho krôčik k iným zjebom. Sobotná pohodka.


SUPPRESSION
Odbieham na DERANGED, ale na to, že death a Švédsko, nič moc. Málo napadité, moc konštantné a bez silných momentov. Alebo mi stále nefunguje celá RAMka. Ja neviem uš. DISAVOWED znie od distier tiež death kolovrátok, takže ma to nestiahne z tieňa a pohody. Dnes sa to pre mňa fakt začína až podvečer, ale vo veľkom štýle. Na rade konečne SUPPRESSION. To bolo niečo, čo zdvihlo chlpy. Séria krátkych noise/grind fast/hardcore songov, ktoré driapali kožu z tváre. Priamočiare, ale pritom stále krásne kombinatoricky komplikované. Chaotické a pritom razantné. Dvojica, basa a bicie. Tie obsluhuje Ryan Parish (IRON REAGAN). Ten týpek tu predviedol za dvadsať minút viac, ako za dva sety v domovských kapelách. Bicie boli dole z podstavy, takže okrem výhľadu to bolo celé kontaktnejšie. Sorry, že toľko riešim bubeníkov, asi profesionálna deformácia. Alebo fakt, že ak ti hrá v kapela takýto makač, tak polovica roboty je hotová. To bola radosť sa pozerať, čo si tam išiel. Vlastne išli. Bolo to premakané po všetkých stránkach. Hudobne, výkonnostne, nápadmi. SUPPRESSION z hudobného hľadiska jeden z najpestrejších a najzaujímavejších setov. Bez debaty.

Idem to spracovať bokom. Posledná kapela pred dnešnými headlinermi, tak volím obísť auto a doplniť zásoby a výzbroj na večer. Teplotne už je druhý deň príjemne aj večer. Na mikinku. Ale paťák sa sám nedoplní a bolo by aj nejakú večeru osadiť. Jedlo tento rok klasicky výborné, najviac si idem vegan uličku a govindu. Top žrádlo festu u mňa thai curry od Veg Méďu. Chutné, výživné, primerane sýte a pritom ľahké a skvelé na trávenie. Opäť prideľujem desať plynových masiek. Mňam do piče.


SIEGE
Nažratý, ubalené, pod stagom s pivkom v ruke a za pár minút SIEGE. To nevymyslíš, to je Obscene. Ďalšia kapela, čo ničila aparáty, keď som ja ťahal káčera po záhrade. Aj skorej. Kult. Jedno zo prvotných semien, z ktorého vzklíčil powerviolence či grindcore. Kde inde, ako tu. Status legendy je ale troška zradný. Musíš naplniť očakávania. Tak som bol zvedavý, ale musím skonštatovať, že s týmto musel byť spokojný každý. Otvárak "Walls" a všetci instantne na dementov pod pódiom. Songy jedna k jednej, zahraté ako má byť. Nasadenie bolo a ako kolegovia DROPDEAD (hral tu gitarista od nich aj na výpomoc), vek nehral rolu. Malo to šťavu aj šmrnc. A za tri fúriky energie. Akurát rozloženie bicích som nepochopil doteraz. Ten prechod o  dve izby ďalej. Ale asi je čávo zvyknutý. Na saxofón vypomohol Áda (MASSOLA), ktorý bol, ako mi Janči prezradil, strašne nervózny. Naložil to tam ale na pána, zahral "Grim reaper" a neskôr sa pridal ešte na dva kúsky. Po sete dokonca podávačky rúk publiku s kapelou. Toto nemáš možnosť vidieť hocikedy, o to viacej to písalo. Ale jebať nostalgiu. Nešlo o ňu. Set SIEGE bola čistá vražda.

Odbieham po pivko, fakt mi tento rok reže a vychlcem ho o poznanie viacej. Nájdeme spot na lavičke, ubalím a ako zapaľujem, začne set VOMITORY. Tak a tu môžem zodpovedne prehlásiť, že tento rok najlepší death metal. Všetko v tom bolo. Kvalitné a pestré riffy, bubeník, čo otáča časopriestorom a výkon kapely zocelenej rokmi hrania a komponovania. Priznám sa, kapelu poznám, nahrávky nie, ale toto ma seriózne oslovilo. Dosť nápadité, a riadne technické, ale nie samoúčelná masturbácia. Precízne, ale nie klinicky chladné. A s pekným smrtonosným severským nádychom. Žiadne účelové prehrotené brutality, ale pravá deathmetalová skaza. Taká poctivá. Žral som to. Od začiatku po koniec.


MUNICIPAL WASTE
Ubaliť, po pivko a nájsť si spot pod stagom na MUNICIPAL WASTE. Dal sa čakať bordel a predpoklady sa naplnili do bodky. Darmo, muzika MW je vystavaná na pohyb, mosh, headbang a kadejaké fígle s vlastným telom. Kapela nakladá profi, zase sledujem bubeníka. Však Dave Witte. Posilnený o jednu gitaru striedajú songy z posledných albumov a areál sa mení na opičí pavilón po odstávke krmiva. Šialenosť. Atmosféra ako v spaľovacom motore a červený prach sa dvíha až nad konštrukciu. Tony ako frontman odvádza nadštandardnú robotu. Behá toľko, že mu aj dych dochádza tu a tam. Vidno, že kapela je motivovaná bordelom pred nimi a tlačia viac a viac. Všetko ako keby neustále gradovalo. V jeden moment je na stagi tristo ľudí. Na konci zahlási Ryan do mikrofónu "Maybe the best show we ever played. Thank you." Tak si to vieš predstaviť, čo sa tam muselo diať. Zážitok. Obojstranný.

Plán je jasný. Lavička, pár cigaretiek, pivečiek, setov a doklepať festival do úspešného konca. Vychytávam sa s Harrym, dobým kamošom z UK, tak bledneme spolu. PUNGENT STENCH mám pobehaný okrajovo, ale ich show ma baví. Má to špecifický groove, ktorým sa stali povestnými a naživo funguje stopercentne. Dav stále vládze, songy ma bavia a dobrý pocit z večerných kapiel pokračuje. Technický brutal death GORGASM sú tiež v pohode, aj keď dneska viacej oceňujem priamočiaru údernosť než komplikované trhačky. Set zahrajú prvotriedny, ale nezvládam to na tu sprostú hlavu oceniť.

Odbieham na jedlo a o druhej predposledná kapela festivalu. A posledná, ktorú som mal na zozname. MAKKMAT z Nórska. Trojica, hrajúca grindcore staršieho razenia s moderne silným zvukom. Dnes v podstate jediná kapela svojho druhu. Nekomplikované a primitívne v pozitívnom zmysle slova. O to viac nasraté a od podlahy. Úplne iný typ energie, ako posledné kapely. V  tento časopriestorový bod mi to padlo ako balzam a vytrhlo ma z prachu, ktorým ma prikrývala únava. Tak ma osviežilo, že som sa rozhodol s Harrym počkať na PULMONARY FIBROSIS, ktorých chcel vidieť pre zmenu on a  ktorí zatvárali festival. Celkom nadupaný goregrind, ktorý je zabehnutý už roky. Žiadne polka tancovačky, ale tučný podladený náklad s kopou sypačiek a hnilobným vokálom. Príjemná bodka za celým line-upom. Ešte zhruba polhodinu kecám s Harrym, ale je čas to zabaliť. Lúčime sa a ja sa odporúčam do auta, kde zaspím asi tak desať sekúnd po tom, ako cez seba prehodím spacák.

Na druhý deň sa plnia moje inštrukcie, všetci sa stretávame načas. Ešte vyzdvihnúť Evu na pumpe, keďže som jej odvoz domov, a môžeme sekať z kilometrov. Ide to fajn, aj keď vytretosť by si vedel doslova nahmatať v tom aute. Postupne sa všetci povypínajú, tak aspoň newyorské hiphopy mi vyprávajú do cesty. Počas cesty je posádka viac vypnutá, ako zapnutá. Tak radosť vo mne, ale som zvyknutý. Konečne Zvolen, vykládky a zanedlho Lučenec. Evu vyhadzujem pred barákom a doma keď vybaľujem auto, pozerám na jej telefón. Ešte jedna otočka až potom je to definitívne za mnou.

Čo dodať. Z debát s niektorými chalanmi z našich kapiel, čo tam hrali, vyplynulo, že tam boli prvýkrát. A mali silný zážitok, čo sa okolo nich deje. Aj mimo stagu. Pamätám si tie pocity. Darmo, Obscene je špecifický. Debut v dvetisícsiedmom ma opantal natoľko, že som z toho spravil pravidelnú tradíciu. Dodnes neľutujem. Vidím, ako festival z roka na rok napreduje v detailoch. Tento rok to platenie či ponuka piviek a jedla. Ale hlavne je to jedna veľká party plná kamošov a dobrej muziky. Čo viac ti treba. Na druhý deň som klasicky hotový a potrebujem dovolenku, aby som sa spamätal z dovolenky. Ale som na to zvyknutý. Každý rok. Má to svoju daň. Ale zaplatím rád.

Tento report už bol zobrazený 474 krát!
 Autor: Fog
Späť na reporty
Oznámkuj tento report ako v škole:
1 2 3 4 5
Hodnotenie reportu: 1

Pridaj komentár k reportu:
NICKNAME:
E-MAIL:
WEB:
ANTISPAM: N+9+R
TEXT:


POSLEDNÉ KOMENTÁRE:
13.09. 21:06
Mišo Štich: K tým R.A.M.B.O. .. >> GATTACA - U-lock justice 5" (recenzia)
28.08. 13:10
Tomáš NIČITEĽ: Ahojte, kapela N .. >> (guestbook)
24.08. 23:43
Vilo: Juj a ja som sko >> (novinka)
15.08. 22:47
Eduv syn: Muco, daj tie ps >> Muco (SANGRE DE CRISTO, SIGNA SINISTRA, KACZYNSKI, LAKKA) (rozhovor)
15.08. 09:36
fog: dobre pocitanick >> Muco (SANGRE DE CRISTO, SIGNA SINISTRA, KACZYNSKI, LAKKA) (rozhovor)

ANKETA:
Skúšaš aj recepty zverejnené na tejto stránke?

[80/26.85%]
Jasné, väčšina bola fantastická

[72/24.16%]
Niečo som už vyskúšal a boli fajn

[11/3.69%]
Vyskúšal som, ale nič moc

[76/25.5%]
Mne varí mama

[59/19.8%]
Niečo s mäsom by nebolo?


Počet hlasov: 298

Online: ... Autor: adrik punkgen@gmail.com: 2003 - 2018 ...