PUNKGEN
| NOVINKY | KONCERTY | FOTOARCHÍV | RECENZIE | ROZHOVORY | ČLÁNKY | SÚŤAŽE |
| DISTRO | LABEL | ARCHíV FANZINOV | PREKLADY TEXTOV | RECEPTY | GUESTBOOK |
RSS
POZÝVAME:
So 24.8.2019
DAVOVÁ PSYCHÓZA (SK), BESNA (SK), CONCUSSA (SK), WASTAGE (SK), AS THEY RISE (SK), HEVER - (CZ), FAT (SK), -273.15 (SK)

Svidník , Areál minigolfu

plagát
.. ostatné koncerty

NOVINKA V DISTRE:

PUTRID EMENTAL CHEESE #10
2.50 €

NAJNOVŠIE FOTKY:
RYOSUKE KIYASU (12.8.2019, Košice)

NAJNOVŠÍ ROZHOVOR:
Muco (SANGRE DE CRISTO, SIGNA SINISTRA, KACZYNSKI, LAKKA)

NAJNOVŠÍ REPORT:
Fluff fest 2019 (25 - 29.7.2019, Rokycany)

NAJNOVŠIA RECENZIA:
JUST WÄr - Situation normal still fucked up CD

NAJNOVŠÍ ČLÁNOK:
Pozvánka na Setkání svobodných duší 2019

NAPOSLEDY NASKENOVANÝ ZIN:
Biosfere #5 / 2004

NAJNOVŠÍ PRELOŹENÝ TEXT:
OI POLLOI - We dont need them

NAJNOVŠÍ RECEPT:
Čili z TV Paprika











(25-.29.7.2019) FLUFF FEST 2019 - Rokycany (report)
Už je to päť rokov, čo každé leto jazdievam na Fluff, zakaždým v inej zostave a za rôznych okolností, nakoniec ale vždy vlastne nastejno. Toho roku je, zdá sa, úplne všetko iné, nové. Začneme tak, že som si nevedel dať dokopy peniaze na to, aby som festival navštívil štandardne. Kamoši si minulý rok pobyt na Fluffe odbrigádovali, tohto roku sa chystali opäť, tak som sa rád pridal. Podielať sa na stavbe svojho obľúbeného víkendového mikrosveta môže byť fajn. Do toho nečakane dostáva NABOSOPOSKLE pozvanie si na Fluffe zahrať. Najprv som tomu nemohol veriť, správu mi Šimon oznamuje po návšteve Pokhoia, a to som si teda fakt nebol istý, či nejde o vtípky veselej pokhoiáckej partie alebo je to seriózna vec. Bola. Nepoviem, že dreams came true (musíme držať tvár kapely bez ambícií), ale má to niečo do seba.
Aj pre Fluff fest ako taký išlo o výnimočný ročník. Dvadsiaty v poradí, to je na hardcore punk, diy (+/-, ale určite skôr +) festival úctyhodné číslo. Je mi úplne jasné, že za dvadsať rokov sa takáto akcia musí meniť, isto to bolo iné pred dvadsiatimi rokmi v Plzni, iné pred 15, 10 a tak ďalej. Tento rok sa dosť zmenila dramaturgia festivalu, oveľa viac priestoru na line-upe dostávali, povedzme, alternatívnejšie prístupy k punku. Zmeny sa dotkli aj pódií, obľúbený stage v stane by ste hľadali márne, hlavný bol postavený hneď oproti vchodu a veľkostne sa všetky tri dosť vyrovnali, aspoň na prvý pohľad. A zbohom sa dalo aj nočným diskotékam, vystriedali ich rôzne rave a techno veci, to vám zodpovedne povedať neviem, spávať som chodil skoro.
Na rokycanské letisko prichádzame v utorok ráno v počte 5 kusov, na okolitej tráve vidieť obrysy budúceho areálu a už pripravené ploty a kamene, hlavná náplň našej brigádky. Staviame stany, nahlásime príchod, dostávame inštrukcie a ideme na to. Na rozpálenej pláni je to celkom peklo, ale dávame to v dobrom tempe. Podvečer si dávame zaslúžený chill pri riečke, nejakých Jonathanov, niekto možno pálenku a pred 11 spánok. Druhý deň to isté.

Štvrtok
Vo štvrtok sa začína festival, cez deň ešte pomáhame v areáli s čím treba, pred koncertom ešte prvýkrát navštevujeme legendárne rokycanské kúpalisko. O štvrtej sa máme hlásiť pri pódiu, tak po hodine kúpania sa balíme a vyliezame naspäť na kopec, kde nás už čaká Dragun, onedlho prichádza auto z Košíc a sme kompletní.
Zvučíme sa fest dlho, začať máme o šiestej, sme ale prvá kapela, nikto tu nie je, na hranie máme vyhradených 45 minút, takže začať okolo 18:20 je fajn. Prvú pesničku hráme iba pre našich najvernejších (KE, PO, TT), postupne začne pribúdať ľudí. Asi 20. S prehľadom najskromnejšie publikum na festivale. Zas raz sa dostávam do pozície, že v reporte spomínam dojmy z vlasntej produkcie, tak snáď len to, že z môjho pohľadu set dosť na krv, horúčava, nervozita a príhovory v dopletenej angličtine, inak ale taký emo hardcore, ktorý by som si tu rád pozrel. Asi dzivo.
Po koncerte sa dávame dokopy, fajčíme a jedným očkom pozerám na nemeckých RYLOTH, tiež emíčko, ale bars ma to nezoberie. Potom ďalšia variácia na emo hardcore s menom KOSI IDINA z Plzne. Stíham posledné dve - tri songy, znelo to primerane zaujímavo, aj ľudí je tu už tak, ako by sa patrilo.
K pódiám sa vraciam na PRŮMYSLOVOU SMRT. Nie, že by som tú kapelu vyhľadával alebo čo, ale vedel som, že to bude prvá kapela, čo tu naznačí bordel. A hej, ľudí sa dostavilo dostatočne, organizujú sa prvé behačky dookola, prvé hrozenia a moshe. Klepačky, drsné riffy, v podstate príjemný fastcorový strejda na speve, "Brúska proti fašizmu", stálo za to sa prísť pozrieť, hoc mi PRŮMYSLOVÁ SMRT nič nehovorí.
NIBOOWIN si pamätáte z minuloročného Ffudu, black metal so striedmym dotykom toho, čomu hovoríme emo. Medzičasom pribrali na sólový spev postavu zo švédskej kapely MURDEROFCROWS, od pohľadu zaujímavý týpek resp. neviem ako sa identifikuje a nechcem z toho robiť vedu, chápeš, vysoký blonďák s farebným maľovaním na tvári, oblečený crop-top, do tej hudobnej brutalitky hádzal krásne ladné pohyby a brutálny škrek. Posunul kapelu o level dopredu. Hovorím, show skvelá, v nultý deň sa nikto pod pódiom nejde roztrhať, nevadí.
Každý rok čo si pamätám tu hraje nejaký latinos rýchly hardcore punk, tentoraz z Venezuely, MAR DE RABIA. Moja jediná spomienka je, že ma to už o polnoci nezobralo, druhý dych mi to proste nedáva, a tak idem radšej spať. Do zaspávania mi z Psychtentu (ktorý využíva konštrukciu z bývalého stanového stageu, našťastie ostal pred areálom) hraje ťažké a rozťahané veci MÖBIUS.

Piatok
V piatok ráno sa zobúdzame a plán hádam nemôže byť jednoznačnejší: městské koupaliště. Tam sa samozrejme kúpeme, tienime a tak. Časť ľudí sa vyberie do mesta zmeniť peniaze na nákup a vracajú sa o viac ako dlhú chvíľu so story, že museli reklamovať svoj nákup, lebo si nevšimli, že miesto pálenky si berú slabučký likérik. Jebe? A navyše si bohvie odkiaľ za lacno doniesli odporné žltočervené čiapočky, aspoň sme sa mohli baviť zisťovaním, čo je na nich napísané. Čo by napadlo vám? Nya Norrland, logo s tvoma N-kami pripomínajúcimi runy, veľká sranda.
Prvý koncert, ktorý stíham, resp. počujem z lesa a potom aj trochu vidím, je vystúpenie Švédov SHIROKUMA na hlavnom pódiu, kde sa toho v piatok odohrávalo pomerne dosť. Moderný emo hardcore chlapci hrajú, núka sa povedať, že nič viac, nič menej, ale mne sa to celkom páči.
Po SHIROKUME sa vraciam k hlavnému stageu na GRAF ORLOCK. Keď som ich tu mal možnosť vidieť naposledy, vykašľal som sa na to úplne, teraz som si ich s jedným odbehnutím na poľský TORPUR (noise hardcore, odporúčala hlavne partia od Kubíku a spol.) pozrel. Kapela mieša hardcore, grind a prísny metal, viac funkčné ako zaujímavé, na ľudí to platí. Navyše, svoj set prekladajú samplami z rôznych filmov, tým sú vlastne aj známi. Na Fluffe hrávali pravidelne, tentoraz zrejme naposledy, a tak sa lúčia prídavkom, čo ja veľmi necením, a skokmi do ľudí za melódie z Jurského parku. V rámci možností veľkolepé.
Zo stageu s označením "dvojka" sa zrazu ozývajú regulérne death metalové riffy. Čo to má byť? Z nejakého dôvodu veľmi môžem death metal, akože nebaví ma tá estetika a bublina naokolo, no hudobne je to ono. Na pódiu Fluffu samozrejme žiadny metalisci v gore tričkách nestáli, skôr štandardný výzor tunajších kapiel, ale tá hudba tu nemá brata. Na pódiu to v trojici pochopiteľne nebehá, pod ním tiež žiadna mela, takže čisto o muzike. Inak kapela sa volá YAUTJA, to som si musel zistiť až dodatočne.
Na STATE FAULTS som bol zvedavý, emo/screamo moderna, mne celkom zapadajú, ale vždy hovorím, že dobrá žánrovka nemôže byť zlá. Navyše sa aj vedúcki Fluffu natešovali, že sú konečne v Európe a môžu ich dotiahnuť na festival. Naopak, TRPIM. s nimi odohrali akciu v Bratislave a Adam tvrdí, že chara. Ale to tvrdí o veľa veciach a o veľa veciach zas opak a často sa minieme, takže naňho isto nedám. No zas taká chara to nebola, hoc presne ako som naznačil, hudobne nie veľmi líšiace sa od štandardu žánru, čo znamená, že na počúvanie stále fajn. Basgitarista mi pripomínal Patrika z TRPIM., keď raz prestane byť mladý a krásny. Gitarista a spevák má zas na môj vkus príliš rockové vystupovanie, ale zas chápem, že nie každý je taký utiahnutý odľud jak ja. Zo STATE FAULTS si beriem, že bolo dzivo ale don´t know what the hype was on.
Poľský neocrust DESZCZ žiaľ musí ustúpiť jedlu/pitiu/ležaniu. Čo však určite nemôže ustúpiť ničomu, je kapela SPORT. Opäť poodhalím moju obmedzenosť a dávanie na nálepky a poviem, že indie ma vôbec neoslovuje. Možno jediné výnimky sú americká LEMURIA (niekedy dávno tiež na Fluffe, neviem či to ešte existuje) a práve SPORT, tých som si obľúbil po fluffáckych videách z youtube. SPORT nastupuje na stage s balónikmi tvoriacimi nápis "Adieu" predznamenajúcimi koniec kapely. A zo začiatkom muziky sa začína najväčšia párty tohto ročníka, nad hlavami ľudí sa hneď objavuje nafukovací ananás, stage diving prakticky neprestáva, celé je to také skákavé a pozi ako dlho nič, čo som videl.
Záver piatkového programu na hlavnom pódiu patrí dvom doom/sludge kapelám, THOU a LEECHFEAST. Treba priznať, že obe masívne tlačia, ale ten zvukový tlak čo cítiť je tak to jediné, čo ma zaujme, a tak oba sety dávam iba chvíľu.
Na Psychtente o jedenástej večer spúšťa svoje kacírske šialenstvo BAHRATAL, zložený z kapiel REMEK, VOLE a ktovie čo ešte. Čiernometalový a zároveň lopatový  hardcore punk s riadne temným/srandovným (záleží z akého uhla sa na to pozriete) blackovým imageom roztrháva všetko pred sebou. Ľudia zveria, moshe, skoky, všetko. Šimon prevetráva pit 4 alebo 5 kotrmelcami za sebou, haha. Týpek vylieza po diagonálnej konštrukcii a padá dole. Dokonca sa krstí platňa, Dragun, ktorí si vôbec celý set užíva jak nikto, rozbíja platňu, to je vlastne naj spôsob ako uviesť do života release tohto projektu. Peklo končí, basák našupu rozbíja svoj nástroj, minúty po koncerte ešte v ľuďoch jebe diabol a nepríčetne škriekajú, dávajú co proto polámanej base a mikrofónu, kto nevidel, ťažko si predstaví z písmeniek. Lágry všem!
Posledné čo v piatok večer vidím je skupinka SAME RIVER TWICE, z Brna tuším. Kapela hrá taký ten emotívny crust, alebo teda oba zdroje sú tam ľahko dohľadateľné. V trojici je to veľmi, veľmi statické, neviem, keď s kapelami ich hudba aspoň trocha nehádže, je to kus o ničom. Na posledné dva songy si na pódium volajú speváčku Janču, na ktorú som čakal celý set, lebo zvučenia sa zúčastnila, no celý koncert prestála vedľa mňa pod pódiom. Trochu to set oživilo, ale tak boli to len dve pesničky.

Sobota
Sobotné ráno je zas o niečo ospalejšie ako predtým, od utorka je mi na rokycanskom letisku už aj trocha dlho. Ideme do mesta splašiť si raňajky, kávičkári kávičku, celkom idylické. Košická posádka Iži, Vilo a Marián, ktorá mala vyštartovať domov v sobotu na poludnie, je tu asi spokojná, a tak sa rozhodnú ísť až neskoro večer. Super! Popoludnie trávime pod stromami pri rieke, niekto húli, niekto pije, opravujú sa dredy. Témy sa menili brutálnym tempom a vôbec, celkom sa uletelo. Reflexia punku, klonovanie, ohyb časopriestoru atď. Možno aj fasza, že sa začal program na kopci.
Prvé, čo registrujem popri jedle a pití je HOLY LOCUST. Minulý rok si na Fluffe zahrali DAYS N´ DAZE, takže viem, že folk punk na tých pomerne monštróznych pódiách môže fungovať. HOLY LOCUST ani nenadchli, už vôbec neurazili, bol to taký príjemný podmaz.
Na All go / no slow stagei sa o chvíľu chystajú juhoslovenskí kamaráti INCRIMINATE. Youth crew, píčo. Okolo Fluffu boli sťažnosti, že málo twostep hardcoru sa poriešilo, tak si to tanečníci mohli vykompenzovať napr. aj pri nich. Funkční, rýchly hc punk, chlapcom prídu super tie basové rozjazdy, na ktoré mosheri pochodujú zo strany na stranu, tých majú dosť. Myslím, že to bolo jediný raz, čo sa tu efektne rozvíril prach, pre dýchanie to taký fajn efekt samozrejme nemalo. Ale som rád. Že tu hrajú kamoši, že to ľudia poriadne ocenili, že sme tu a teraz.
V sobotu sa o slovo prihlásil aj prudký dážď. Celkom masaker. Na hlavnom stagei má vystúpenie SIKSA. Feministické hovorené slovo sprevádzané basou, stihol som sa s tým oboznámiť už skôr. Ak bola reč o tom, že tohto roku hc ustúpilo alternatíve, tak SIKSA to reprezentuje najlepšie. Postávam v daždi, sledujem a počúvam, dáva to riadne zimomriavky. SIKSA nemá žiaden problém s daždom, ľahko oblečená skacká pomedzi kvapky pod pódiom, nahrádza bicie vlastnou hruďou a do toho dáva silný prednes, doteraz sa k tomuto vystúpeniu v hlave trocha vraciam a vstrebávam. Úplne iné, trocha creepy, ale sila. Sila.
ASTRID LINDGREN, taktiež z Poľska, hrajú melodický hardcore po vzore dajme tomu TOUCHÉ AMORÉ. Chvíľu ma to dosť baví, kapela mala silnú poľskú partu pod pódiom, takže dochádzalo k spoločným spievaniam textov, fajn. Postupne mi ale začína byť dlho, som celý premočený a idem sa radšej dať dokopy do stanu. Ten tak trocha premokol, nič strašné, ale dúfal som v suchšie veci. Nevadí, prežilo sa to.
Očakávania sa obracali ku koncertu vegan edge brúsky TØRSÖ. Ten začal s ohľadom na búrku s časovým posunom. Energia sršala až do zadných radov, diky za to, vpredu to muselo byť veľmi šalené. Hudobne by som povedal, že opäť zvládnutý štandard v odbore hardcore punk, speváčka Mae má navyše brutálne dobrý prednes. Keby vyšli okolnosti a bolo by sa bližšie k centru diania, mohol to byť násobne silnejší zážitok. Takto "len" dzivo.
Balkán je zaujímavý región, a keď už to nejaká kapela dotiahne do sveta, hoc toho underground/hc, tak je obyčajne dosť dobrá. Checknite si MALIŠA BAHAT z Chorvátska alebo EAGLEHASLANDED zo Srbska. Na Fluffe tu zas máme ďalší balkánsky klenot hrajúci to na emócie a to YÖU, pre zmenu z Macedónska. Gitarista/spevák, basák a bubeníčka. A ozaj pekné pesničky. To samozrejme nevravím preto, že jedna z nich, "July 1998" má dosť podobné intro s "To dobré sa nevracia" od vášho obľúbeného KARGE MERI revivalu. Veľa melodických vyhrávok prekladané zrýchleniami a trocha pridusený vokál. Nikto z mojich kamarátov to so mnou nevidel, o dosť prišli. Pre mňa isto jeden z highlightov.
V sobotu hrá na hlavnom ešte CEREMONY, možno až príliš pestré na jednu kapelu, škoda, pre veľa ľudí to bol headliner, ja som si miesto toho náhodou vychytal v Info stane dvojicu CÉSPED DE VERDAD zo Španielska. Ja som tomu dal nálepku "plážové screamo", to je vtedy, keď je to ukričané, ale inštrumentálne hravé a odľahčené. Bubeníčka má riadne šialene postavený vokál a hlavový mikrofón. A kapela hlučný hispánsky fanklub. V tom malom stane to bolo niečo fajné.
Vynechávam powerviolence súboje kapiel na All go / no slow, trocha ma to mrzí, KING APATHY na hlavnom, to pre zmenu vôbec, bars metal.

Nedeľa
V posledný deň festivalu je ránečko zamračené, preto sme sa pozobúdzali kus neskôr. Šimon s Radkom idú povynášať smetie z areálu, Robko ratuje premočené ziny a ja sa dávam dokopy z noci, počas ktorej som viac prevlhol než kvalitne naspal. Potom Jonathanovia a hra na divoký západ, Bang! Vlastne ani neviem ako a začal sa aj posledný denný program Fluffu 2019.
Prvých si vychytávam CHAVIRÉ, to je pre mňa jasná povinnosť. Dodnes si pamatäm, ako sa na Fluffe pred niekoľkými rokmi strhol v skoré popoludnie obrovský lejak, a to ma vyhnalo z areálu, pred ktorým stával Open stage, stage pre kapely, ktoré sa na hranie zapisovali mimo oficiálny program v ten ktorý deň. No a tam hrala kapela, fakt šupa emo hardcore. Desiatky ľudí nechcelo premoknúť, a tak sa v stane vytvorila plnka a zároveň najlepšia atmosféra na festivale. Bol som tam aj s Adamom, vedeli sme, že sme videli niečo naozaj dobré a postupne sme dokonca aj odhalili meno kapely. Odvtedy som ich videl ešte dvakrát, spravil s nimi rozhovor pre nikdy nespravený zin (rozhovor ale vyšiel v Adamovom sóle Punk je menej než hudba). Tohto roku ma to trocha sklamalo. Niečo neurčité tam chýbalo. Jasné, v čase nášho prvého stretnutia mali vonku jedno demo a aj hudobne sú trocha inde, ďalej, viac post hardcore? Punk? No proste počuteľne trocha iné. Ale myslel som, že koncert bude jízda. Neviem, nestalo sa. Elyas diktuje z pódia s rovnakou vášňou ako si ho pamätám, aj tak to nie je ono. Paradoxne som ale veľmi rád, že som ich zas videl, napriek tomu miernemu sklamaniu.
Na dvojke potom hrá kapela BYSTANDER, na mikrofóne Greg Bennick, profesionálny speaker a spevák, ktorý na Fluffe niekoľkokrát rečnil a bol tu s kapelou TRIAL. Pozbieranci z celej Ameriky a hrajú normálne klasický hardcore punk. Vydržím s nimi iba krátko a poberám sa preč.
Na Psychtente zahrala kapelka TÁBOR, gitarista z VOLE a BAHRATAL na akustike, mali tam aj nejaký zvláštny klavírček, hall na speve, hudobne zas niečo iné, na Psych tente to ale určite kontroverzné nie je, ten je iný od základov.
ARCHIVIST je kapela s obojpohlavným spevom, ten mužský má na starosť Alex, spevák FALL OF EFFRAFA či MORROW. Potemnelý crust, nie nepodobný ostatným Alexovym kapelám. Speváčka zaujme na niekoľko pádov, od kontrastného pastelovo modrého outfitu po to, s akou ľahkosťou v tvári a jemným podupkávaním dáva naozaj bolestivé vokály. Prvý song hodně klasické emo, aspoň tak to znie, potom už aj metal, ktorý som od nich čakal. Mňa to chytilo a držalo, veľmi dobré. Pohybu si vybavujem minimum, ale nemoshuje sa vždy na všetko, však.
UNIFORM z New Yorku sme mali vďaka Dotyzovi v Collosseu nedávno, bolo to dzivé, divoké, len neviem, zdalo sa mi, že nahrávky sú viac hluky, v Colle to znelo o dosť tuctovejšie, ale nie nedobre. A noisovú tvár to nenaberalo ani počas tej chvíle, ktorú som UNIFORM venoval na Fluffe. Vlastne, čo som videl v Košiciach, to som mohol aj tu. Bicie postavené vpredu a vytočené do strany, pološialený spevák, drsný hardcore (bez experimentálnej príchute).
Na dvojke mám potom ešte jeden tip. ØJNE z Milána. Moderný emoviolence, kus tak, že žánrový nadštandard. Na koncerte majú zaskakujúceho speváka, ktorý najprv vyzerá, že sa na stagei hanbí hádam viac ako ja. S prvou pesničkou to ale zahadzuje a svojim drásavým krikom sprevádza s prehľadom najlepší nedeľný koncert, možno aj celého Fluffu. Hudba dynamická a nápaditá a čo je možno dôležitejšie, s ľuďmi to hádže. Pri tých masakrálnejších častiach pod pódiom zúri silné pogo, skokani sa takmer nezastavia, a keď ØJNE ponúknu uvoľnenú pasáž, publikum im do toho vytlieskáva. Dôjde aj na dve hosťovačky, celé to pôsobí naozaj veľkolepo. Ak by toto ukončovalo festival, nikto by nemohol mať nič proti.
Hlavné pódium uzatvárajú the BODY. Pomalá, hutná muzika, kým odtiaľ neodbehnem, tak len sedím, takže kapelu som ani nevidel, jedine zas do predu pódia vytiahnuté bicie. Na festivale, kde celý deň niečo hrá a človek si vyberá čo uvidí si ja nevyberám sludge/stoner/doom, takže aj the BODY ochotne opúšťam. S nimi rovnako tak hlavné pódia Fluffu.
Na treťom, teda pôvodnom All go / no slow, si vychytávam poslednú kapelu festivalu, ďalší objav Psychtentu z minulých rokov, nemecké slečny CUNTROACHES, hrajúce veľmi hlučný punk. Kým sa k nim dostanem, už je priestor na bomby plný, tak ostávam mimo centra, kde to opäť musí byť silno šialené. Popri brutálnej produkcii zaujme aj veľký oblak dymu, kamoši vraveli niečo o podpálenej farbe či čo. Za zmienku stojí aj asi jediný po konštrukcii lezúci fotograf, tak na toto ja by som nemal. CUNTROACHES ukončujú svoju noisovú show a tým pre mňa kapely na Fluffe skončili. Vonku na Psychtente ešte voľačo hrá, tomu ale už nevenujem pozornosť a idem spať k Doktorovi do stanu, keďže sa povrávalo, že v noci príde dážď, a to by som v pôvodnom obydlí asi príliš neocenil.
Žiaden dážď sa v noci nekonal, ráno sme povstávali, popratali areál, rozlúčili sa a šli do Prahy, odtiaľ každý vlastnou cestou. Spokojne.

Čo na záver tohto obsiahleho čítania? Milujem Fluff fest. Festival s jednoznačne najlepšou hudobnou dramaturgiou. Aj sociálnym a politickým témam sa tu venuje veľká pozornosť, tento rok som to však zahral na ignoranta a nezúčastnil sa jedinej prednášky, debil. Fluff je tak trocha fancy a to mi vlastne vyhovuje tiež, vládne tu citeľne iná atmosféra ako na iných akciách a festivaloch, najviac oceňujem absenciu na sračky zdrúzganých ľudí všade naokolo, pre ktorých mám pochopenie čím ďalej, tým menej. Fluff je top, teším sa o rok zas.

Tento report už bol zobrazený 275 krát!
 Autor: Kutya
Späť na reporty
Oznámkuj tento report ako v škole:
1 2 3 4 5
Hodnotenie reportu: 1

Pridaj komentár k reportu:
NICKNAME:
E-MAIL:
WEB:
ANTISPAM: G+G+V
TEXT:


 #7624 ondrey   napísal/a 01.08.2019 17:00:54
Metalopolis píše: Krátce po šesté se otevírá areál a pro pár prvních, kteří překročí hranici festivalu, hraje východňárská naděje uřvané hudby, NABOSOPOSKLE. Ti mají asi nejlepší zvuk celého dne. Z devadesátek vykvétající screamo, hnané kupředu přes akordy hodně a hodně nastředovanou baskytaru má i u skromného publika úspěch. Bubeník kolohnát, co se krčí u soupravy, jako by byla pro malé děti, kytarista s nejrozsáhlejší sbírkou kraťasových roztrženin, celkově zajímavá sbírka figur. Za mě spokojenost. :-)
POSLEDNÉ KOMENTÁRE:
15.08. 22:47
Eduv syn: Muco, daj tie ps >> Muco (SANGRE DE CRISTO, SIGNA SINISTRA, KACZYNSKI, LAKKA) (rozhovor)
15.08. 09:36
fog: dobre pocitanick >> Muco (SANGRE DE CRISTO, SIGNA SINISTRA, KACZYNSKI, LAKKA) (rozhovor)
14.08. 00:01
Eduv syn: Rotunda: zivot t .. >> FYASCO - Kurva to je tlak / Nech žije smrť! 7" (recenzia)
13.08. 23:54
Eduv syn: Mikro uvaha ktor .. >> (novinka)
07.08. 18:39
Rotunda: hej, take punkov >> FYASCO - Kurva to je tlak / Nech žije smrť! 7" (recenzia)

ANKETA:
Skúšaš aj recepty zverejnené na tejto stránke?

[80/26.94%]
Jasné, väčšina bola fantastická

[72/24.24%]
Niečo som už vyskúšal a boli fajn

[11/3.7%]
Vyskúšal som, ale nič moc

[75/25.25%]
Mne varí mama

[59/19.87%]
Niečo s mäsom by nebolo?


Počet hlasov: 297

Online: ... Autor: adrik punkgen@gmail.com: 2003 - 2018 ...