Naklepať úvody k reportom z festivalu mi príde vždy ako tá najťažšia časť.
Napísať niečo tak samozrejmé spôsobom, aby sme sa tvárili, že je ešte stále
potrebné to povedať. Skúsime inak. Holé fakty: FFUD. Výborný DIY hc/punk
festival. Super organizácia od super ľudí. Ľudia zverina. Atmosféra top.
Žiadna nepotrebná security, všetci v symbióze sami so sebou. Line-up poskladaný
z rôznych mien. Napriek štýlovému zameraniu pestrý. Niečo poznáš, iné ťa
prekvapí. Distrá, vegan žrádla, tobogán, Váh. A hlavne a to najpodstatnejšie:
kopa známych a kamošov, s ktorými sa celý fest mení z bežného na iný.
Všetci sa tu pekne zídeme, združíme a kolektívne bavíme. Pijatika tečie
prúdom, brká kolujú, jedlo jesto. Muzika vyhráva. Je to vo svojej podstate
niečo ako jedna veľká rodinná oslava. Jediný rozdiel je, že na oslavách
si častokrát vystavený teroru empétrojek ripnutých zo Senzi TV. Tu naopak
dostaneš luxusne naložené sety kapiel zhora zdola. A keď sa opustíš, nikto
nad tebou neveriacky nekrúti hlavou. Len pekne doplníš kolorit. Nahádž všetky
tieto premenné do rovnice a za rovná sa vyjdú štyri písmená. FFUD. A preto
je tu tak dobre a preto tu chceš byť. Chalani dali dokopy už siedmy ročník
a u mňa vypadal takto.
PIATOK
Naplniť auto nie je problém, napriek vypadnutiu dvoch členov deň pred festom
sa to vyrieši asi tak o desať minút po zistení tejto informácie. Sme niekoľko
okresov zahrňujúca posádka. Dohodnuté je, že vyrazíme o pol tretej z LC.
To majú príchod dvaja cezpoľní (VK, RS) a dvoch mám vyzdvihnúť po ceste
v ZV. Všetko je nastavené. Mám flexibilný pracovný čas a plán je skončiť
v robote okolo dvanástej. Má to ale jeden háčik. Rozbehnutie zákazky v ten
deň sa sype a všetko sa nejak pozvoľna jebe. Veď prečo nie. Kým doriešim
nevyhnutné veci, čas pokročil. Okolo druhej ešte len vyrážam na drobný nákup.
Smradľavý, spotený, hladný a nepobalený. Kým vyriešim každú z týchto prekážok,
je skoro pol štvrtej. Nakladanie posádok, primerane nepredpisová jazda a
o pol šiestej sme konečne pri Seredi. Prozreteľne mi zavolá kamoš, že prejazd
do kempu na kašu. Volím nižší plácek dole pri vode. Pipo ma nainštruuje,
lebo zastavím na mieste vyhradenom kapelám. Dvakrát. Debilko. Pichnem sa
na jeden spot hneď oproti vchodu, nikto si tam nezastal asi kvôli trčiacemu
pníku. Pokrútim, zastavím, pník vedľa, dvere otvoriteľné. Nemá chybu. Rozkladáme
stany, otvárame rumy, plním priedušku. Spoza plota počuť zvukovku. Akurátny čas.
Vo švungu sa hneď motám hore dole areálom, zdravím xy ľudí. ANUS
otvárajú s miernym meškaním. Ani si neuvedomujem ako, ale kým porozhadzujem
veci a dovykecávam sa s každým, je aj po sete. Kúsok som to videl, počuť
som to počul a znelo to celkom fajn. Troška ostrejší zvuk by to chcelo.
BLACK PASSANGER už sledujem od začiatku, keďže som ich doteraz nikde
nevychytal. Starou školou nadirigovaný hardcore s pozitívnym odkazom. Baví
ma to, je to presne zadefinované, vymyslené, nechýba potrebná melodika a
úderná rytmika, svižné a s náprahom. Muzika, ktorú netreba komplikovať,
ale hlavne posadiť a odsypať. Nadupané hc/punk songy, kratšie preslovy a
optimálna dĺžka setu. Peco a spol naložili, ako mali. Neni čo vytknúť.
ERIKAJEMOJA detto premiéra u mňa. Drum and bass duo. Netypický zvuk
hneď. Nápady vymyslené presne do toho soundu, bicie aj basové linky pestré
a zaujímavé. Pre-echovaný vokál to celé brutálne doladil. Dokopy to znelo
to veľmi špecificky a svojsky, to ma dostalo najviac. Malo to okrem nápadov
atmosféru. A objem. Ich set ma úplne pohltil a nebolo to tým, že som desať
minút predtým ubalil. Silný set.
Presúvame smer auto, až štyridsať krokov možno. Dobre sa nám bledne. Velebím
naše miesto. Bližšie už sa ani nedá byť, aj pekne počuť, čo sa deje na stagi
a popritom sa dá vyprávať. Ďalších na rade WHO SOWS VIOLENCE REAPS STORM
z Maďarska dávame odtade. Lešujem to zo začiatku, či odbehnem, ale príde
mi to nejak domiešané nápadmi a nekompaktné. Také polepené na silu. Volím
kemp, rum, brko a debaty. Vraciame sa na Francúzov ONE BURNING MATCH.
Je to dobré, gitarovo pestrý a rytmicky kompaktný hardcore s melodickými
presahmi. Dobré bpm, zahraté solídne, gule aj nápady to má. Sem tam to ale
stratí moju pozornosť, to je ale spôsobené mnou. Zabratý do rozhovoru, drinkujeme
a k tomu stojím zboku, takže miestami nesledujem vôbec. To, čo zachytávam
znie ale rozhodne ako zohratá kapela, ktorá má svoj smer, vie, čo chce hrať
a ako to predviesť. Môže byť. Po pauze začína sa domáci blok. Na pódiu už
nastúpená ADACTA. Vonka s novým albumom, tak som na novú fazónu zvedavý.
Ich sety sú kvalitatívnym štandardom, ktorý nemôže nikdy sklamať. To isté
platí tu. Plus dačo navyše. Song po songu stupňujú tlak a pod stagom už
všelijaké kreácie. Hrajú nasadene, energicky. Nový basák Potkan, náhrada
namiesto odsťahovaného Špendlíka, plnohodnotne dopĺňa celok. Zohraté, všetko
jedna k jednej. Nové skladby píšu, naživo fungujú parádne. Dali dokopy výborný
materiál zapustený v drážkach posledného LP "Tma". Teraz to bijú
ľuďom o hlavy naživo a je to pecka. Ešte temnejšie, ešte vyhratejšie, ešte
nápaditejšie. A pritom to nestráca ani stotinu svojej agresívnej sily. ADACTA
týmto setom len potvrdzuje svoju momentálnu skvelú formu. Nič nebude dobré.
Je dohraté, čakám a obzerám sa, čo so mnou bude. Prichádza ma zachrániť
rumový princ Gabko a kríza je zažehnaná. Balím, čakáme na hluky. Teraz troška
sypačiek a hrubozrnných nákladov. ALEA IACTA EST patrí z domácej
scény tiež ku klasickej reprezentačnej vzorke. Roky hrania, vonka kvalitné
splitká, odkoncertované toho majú po máriu, všetci vieme. Ich set tiež výstrel
na istotu. Natrieskané, rýchle, agresívne grindcore paľby, ktoré sa s tebou
moc nemaznajú a dajú ťa pekne do laty. Agresívny set zahučal areálom a vyplavil
zlobu. V tom opojnom stave to ubehlo ešte akosi rýchlejšie a bolo zrazu
po všetkom. Neni o čom. AIE je živel. Ďalšie nápory. V stane to rozkladajú
dve tretiny SEDEM MINÚT STRACHU a jedna tretina SUPRAPHON FAMILY. Kým sa
tam dopracujem, ani nevidím cez ľudí poriadne, len také útržky. Stačí počuť.
Listová píla (ak sa to tak volá) šramotí, basa hučí, Rišo hviaka, Jano trieska.
Všetko chrčí. Oklieštená zostava, hluk bezbožne rovnaký. Nezastaviteľné
hlukové komando za každých okolností.
Sedem minút ubehne, meníme pozíciu na šialenosť menom PSIHOZA zo
Slovinska. Už ich bandcamp napovedal, že toto nebude regulérna kapela, ale
celkom slušný úlet. Po pár taktoch sa všetko potvrdzuje. Štvorica týpkov
v plyšových kostýmčekoch zvierat a hyper prepnutá muzika, kde dokombinovali
všetko možné. Od sypačiek po punk/ska/lounge momenty. Dostrihané, svojské,
zábavné. Neviem to ale poňať nejak seriózne, to je zrejme aj účel. Táto
kapela (sa) rada očividne baví a celé to je také príjemné spestrenie. Ďalší
presun do stanu na noise. Originál maďarskí CHAPPA AI v rozšírenej zostave
s chalanmi z ALEA IACTA EST. Bicie, sample, dva vokály, kopa strunných nástrojov.
Taký menší noise orchester. Hluk intenzívny. Bicie idú hlavne náklepové pasáže,
gitary a basa škrtia a vokály sa neustále prekrikujú. Rýchly a devastačný
set. Nápor. Predstavujem si, ako by znel noise a lá big bandovka. To by
bola čistá hluková stena. Skúsiť nabudúce zapojiť čo najviac ľudí, to by
bol masaker aj výzva zároveň. Rukavica je hodená, chalani.
Už som priebežne celkom aj osprostený z toho všetkého. Toxíny šlapú, večer
beží skurvene rýchlo. Som v tempe od rána. Robota - auto - festival a je
zrazu pol druhej. Uff. RAVING ED z Česka ma nejak nezaujmú, možno
aj tým vytretím, takže ideme bokom a kecáme pri aute o všemožných pičovinách,
na aké je takto v noci optimálny čas. KULMA s členmi SHEEVA YOGA
(okrem iných kapiel) ma priláka po pár tónoch, je už o dosť pestrejší a
svojskejší set. Rýchly fast hardcore s presahmi do power-violence. Gitary
nekompromisne tlačia pasáž za pasážou, rytmika to nezastaviteľne poháňa
a všetkému dominuje vykričaný vokál. So svojskými nápadmi a konštrukciou
songov, všetko umne zahustené do kompaktného celku. Má to v sebe na túto
nočnú hodinu potrebnú porciu energie a ich set pôsobí ako tak potrebný životabudič.
Je dohraté, pokročilá nočná hodina, stav tela zmordovaný, ale letargia a
únava je týmto setom definitívne zažehnaná.
Nakoniec sa s mojou obľúbenou budapeštianskou sekciou motám areálom do piatej.
Pri potulkách nachádzam môjho stanového spolubývajúceho spať na kraji bazéna,
pol dvadsať minút už spí na krásne na zemi vo mlákach od bohviečoho. Rum.
Keď ho miluješ, nie je čo riešiť. Bledneme, kecáme o témach od nihilizmu
po dementné youtube videá. Neskôr sa k nám primotá dáky týpek, tlačí sa
k nám, je na chalanov z Pešti doterný a prebehne kvôli tomu aj nejaká výmena
názorov. O pár minút neskôr sa vracia a konflikt sa troška vyhrotí. Nakoniec
sa to urovná dohovorom s jasným "Get the fuck out of here!" a týpek konečne
pochopí, že týmto smerom cesta nevedie. Inak sa už nič zásadné neudeje,
priebežne chniapeme pivo a pálime, kým sa definitívne o piatej ráno neodvelím
do stanu. Tam sa priebežne dopracoval od bazéna aj Gabko, tak ho polojemne
odsúvam, ulíham a v puchu zapareného stanu úspešne ukončujem prvý deň.
SOBOTA
Hneď ako otvorím oči, zle je. Pospal som si pár hodín a už ma telo budí,
žiada sa mu vstať a vykonať telesné potreby. Ako-tak odolávam, snažím sa
ojebať vlastnú hlavu, že jesto kedy. Potom chlapci z opodiaľ začnú púšťať
izrealské dancefloory a vidina predĺženého spánku sa stráca. S nevôľou vyleziem
zo stanu, berem sracák a smer kúpaliskové hajzle. Keď ich zočím, volím toiky.
Sú v lepšom stave. V toike na lyžiara pochopiteľné, ale ako je možné totálne
obsrať niečo, na čo sa dá v kľude sadnúť, netuším. Vnútri duše tlieskam.
Absolvujem to celé úspešne, ešteže na tú nevyspatú vytretú hlavu nepraží
slnko. Počasie pod mrakom bez dažďa a s optimálnou teplotou. Lepšie si ani
nemôžeme priať. Kým sa poriadne rozbehne deň, bledneme pri našom spote.
Raňajky, redbull, brko.
Neskôr obehávame distrá a meníme eurá za asfalty. Takisto sledujeme chilli
contest. Desať odstupňovaných chodov, kto vydrží najdlhšie, vyhráva. Adrikovci
podávajú porcie a k tomu poldeci sójového mlieka na zapitie. Už sa ide šieste
kolo, zatiaľ všetci držia. Komentujem, že nikto sa nechce vzdať prvý a že
akonáhle to vzdá jeden, ďalší sa pridajú. Po siedmom kole to jeden zabalí,
nasledujú hneď tri odchody. Ide sa ďalej. Adrik čakal menej odolné papule,
na podiv zvládajú. Navrhujem ťah ako na oficial contestoch, dovoliť vypiť
mlieko až po minúte. To by sa asi filtrovali súťažiaci rýchlejšie. Nakoniec
to po posledného kola dotiahnú traja, do chilli rozstrelu sa prebojujú dvaja
a nakoniec sa to skončí remízou a dvomi výhercami. Neskôr pri stane nájdem
pozdĺžnu bielu tyku s osadenými papričkami. Neviem, aké triko by ma donútilo
zjesť ich 15. Dúfam, že im aspoň zriadili osobitnú toiku.
Stretávam Maďarov a začíname, kde sme pár hodín dozadu skončili. Chcem si
ich ešte užiť, o ôsmej majú odchod, keďže sú všetci jednu dodávkou. Na stagi
začínajú domáci SHALLOW. Im to moc nesedí, mne áno. Mám celkom rád
tieto atmosferické veci. Je to celkom nápadité a počúva sa to dobre. Má
to snahu o svoju hudobnú cestu, to oceňujem. Pekne pri tom plynie čas. Myslím,
že aj troška časovo natiahli, ale nevadilo. Stihli sme sa presunúť v kľude
na posilnenie k vode pred MENTAL TENSIONS. Tých mám možnosť vidieť
tiež prvý krát. Primitívny nájeb v tom najlepšom zmysle slova. Jednoduché,
agresívne, nahučané hardcore songy. Tu je priamočiarosť devíza a hlavná
zbraň. Napriek skorej hodine a zbytkovému alkoholu v krvi to na nás vybalia
s maximálnym nasadením. A účinkuje to. Dav okolo zakukleného Holuba sa zapája
do pohybu a festival sa prebúdza. A ja s ním. Set sťa kopačka na tvár.
UNATTENDED FUNERAL, ďalšia šleha z domáceho severu hneď po nich.
Tri štvrtiny BOILING POINT a power-violence ako lusk. Pomalšie pasáže striedajú
rýchlejšie, gitary režú, bicie kopú a vokál reve. Zvuk hutný, silné muzikálne
prevedenie, nasadené potrebné tempo. Takto sa tento štýl má skladať a hrať.
Dosekano, napresno a dôrazne. Všetkému kraľuje Fokulár, jeho hra za bicími
je kontrolovaná ale intenzívna, presná a posadená. Potom všetko sedí a celé
to má dynamiku, ktorá je pre tento žáner kľúčová. Nech už je vonka ďalší
materiál chalani, nemôžem sa dočkať. SMÍCH HYEN, ktorí idú po nich,
opäť ďalšia ostravská kapela s poprepletanými členmi na tomto FFUDe. Tvrdá
muzika, ktorá sa dá zaškatuľkovať tak troška ťažšie. Hardcorová kostra nabalená
ďalšími elementami, hlavne šikovnými gitarovými nápadmi a netypickými zmenami
tempa a nálady. Malo to v sebe ako hutnosť, ale takisto aj atmosféru, ktorú
dotvárali melodické gitarové linky. Nápadité, pestré a ucelené. Zvuk im sadol,
nič sa nestrácalo ani nezanikalo a tak to celé malo priestor vyniknúť. Pre
mňa rozhodne zaujímavý set.
Nechám sa zlanáriť k vode, pohrúžim sa do debaty s Peštiancami, končím v
družnej debate s bystrickou grupou. Rum, brká. Zakecávam sa. Medzitým začne
hrať LUTRA, chcel som ich tiež odpremiérovať, ale nakoniec som sa od tej
vody nevymotal ani na EKE BUBA a THE CELETOIDS. Je nám dobre, počujeme to,
sedíme a nasávame troška inej festivalovej atmosféry, tej mimo pódia. Hektiku
som mal včera dosť, treba aj v kľude sobotne poblednúť. LUTRA znie
rozhodne najlepšie, ten zvyšok nejak potom už ani nevnímam. Vraciam sa do
areálu na ZRADA, chystá sa očividne iná kapela. Preklínam sa, aký som jebnutý,
že som premeškal aj toto. Ešte som totiž nevedel, že týpci meškajú a nehrali,
ale stihnem si na seba kúsok zanadávať. MIDNIGHT CRISIS zneli z bandcampu
dosť zaujímavo. Taký eighties hardcore, nič špecifické, ale malo to potenciál
na živo skočiť do úsmevu. Mal som ale pocit, ako keby nehrali úplne na doraz,
nejak tomu chýbala energia a šťava, troška údernosti, dôraznosti. Bolo to
dobré, ale mohlo to byť lepšie. Kus živšie. Takto to ostalo u mňa niekde
na polceste, škoda.
RATS GET FAT berú stage po nich. Čerstvo vydané LP "Hnev"
vonka, čaká nás set plný noviniek. Chalani miešajú hardcore s modernejšími
postupmi už roky, prirodzene a veľmi umne. Na nových songoch to počuť, sú
vyhratejšie, doladenejšie a naživo im nechýba potrebný rozmer. Keď treba,
zatlačia na pílu, inokedy dodajú kus priestoru. Zvuk ako lusk, nasadenie
sto percentné a zohraté na pánov. Dôjde aj na krst platne, jeden krst na
pódiu, ďalší v tobogane. Dobrovoľník berie platňu, vyzlečie gate a hor sa
spustiť. V tobogane chýba voda, takže smerom dole pomaly, trením po suchých
polkách. Skandovanie "Pustite mu vodu!". Nakoniec to dopadne dobre, platňa
aj s majiteľom končí zanedlho v bazéniku. Riť pravdepodobne neoškretá. Na
jeden song si za basu odbehne Ivan. Ten odohrá aj naplánované tourko po
Malajzii, lebo na ceste akurát Gyro mladší. Na záver cover D.F.F.. Dobrá
nahrávka zaklincovaná dobrým setom, jednoznačná vizitka.
Nasledujú Taliani the MILD. Opäť dostávame rýchlejšie otáčky. Hutný
grindcore so skočnými hc pasážami. Nasypané, odtrieskané. Gitarovo uhraté
na klasické postupy, ale má to zmeny, drive, energiu a potrebnú agresiu.
Pomalšie a hutnejšie momenty na spestrenie. Celkom ma prekvapili. Z nahrávky
mi tam niečo chýbalo, naživo to písalo celkom slušne. Také kompaktnejšie
mi to prišlo. A potom to rozbalila najväčšia bomba tohto ročníka. Austrálski
CLOWNS. Perfektne vyvážený a pestrý mix: punk, hardcore, thrash a
rock and roll, všetko natlačené do parného hrnca a na bode varu cez celý
set. Nasekané riffy, naspeedované bicie a ujačaný vokál, čo driapal vzduch.
Nápadité, nenudilo to sekundu, celý set odsýpal neskutočne a energia, že
by si ňou prebral aj mrtvolu. Čo skladba, to tlak. Pár dní pred festom nahradili
vypadnutých CITY RATS. Pre nás najlepšie. Nekompromisne zadelený set, tučný
zvuk a kompaktná energetická nálož rovno na hlavu. U mňa top z tohto ročníka.
Aj sa preklínam, že som si na tú sprostú hlavu nekúpil nejaký asfalt. Snáď
nabudúce, keď budú niekde nablízku. Tam sa dám rozhodne.
Po nich Francúzi CONTWIG. Modernejšie podaný hardcore, kde nechýbajú
zaujímavé moderné postupy, breaky, nejaké tie matematiky a ujeté gitarové
riffovanie, ktoré tu pár rokov rozbehli the DILLINGER ESCAPE PLAN. Toto
je hudobná cesta, ktorou vydať sa znamená robiť to inak, ale poriadne, inak
výsledok za veľa nestojí. Francúzi boli jednoznačne tento prípad. Dostrihané
gitary, doplnené dostrihanou rytmikou (bubeník si pritom vystačil s ride
a hihat činelmi), doladené charakteristickým vokálom, natlačené nápadmi
a chuťou experimentovať. Muzikantsky vymyslené. Jednoznačne viac takýchto
kapiel na FFUDe do budúcna. Začínam byť mierne pod vplyvom, nájdem stoličku
a pekne sa usadím a ubalím. Na pódiu sa chystá PRŮMYSLOVÁ SMRT. Na
OEF ma to nejak nenadchlo, prišlo mi to kus stratené na veľkom stagi. Tu
predvedú energetickejší set, ale aj tak to ide nejak pomimo mňa. Nedá sa
uprieť nasadenie, ale splýva mi to v jednu guľu, všetko mi znie bohužiaľ
nejak rovnako. Chýba mi v tom viac nápadov alebo zmien, troška vybočenia
a spestrenia.
Odohraté a čakám na poslednú kapelu. Už cítim únavu, ani sa moc nepresúvam,
skôr sa len poflakujem okolo stagu, na noise tent aj zabudnem, že sa tam
dačo deje. Kukám a vidím, chystá sa ZRADA. Dorazili. Teším sa, jednak
že som nepremeškal vlastnou vinou, ale hlavne za to, že je to môj tajný
tip. Hardcore kapely východného bloku (v tomto prípade Ukrajina) ma dokážu
zakaždým prekvapiť. ZRADA detto. V túto pokročilú nočnú hodinu je to ako
pohár vody na púšti. Nadupaný hardcore/punk v rodnom jazyku a pekne od podlahy
preberie celý areál, strhne sa peklo aj pod stagom, energia koluje. Chalani
tlačia, koľko sa zmestí, nápadité a ostré songy sa striedajú a my dostávame
facku za fackou. Neskutočne živelná show. Obzvlášť za zmienku stojí bubeník,
ktorý to celé ultimátne tlačí dopredu. Jeho hra je pastva ako pre ucho,
tak aj pre oko. Popri hraní si pretáča palice, sem tam udrie na kotol s
upustením paličky a následne si ju chytí vo vzduchu. Hlavne skromne. Celá
kapela brutal výkon. Tento set ma strhol a nemal jedinú chybu. Paráda. Experimentálni
KOROMAČ zo Slovinska sú finálnou čerešničkou. Chystajú sa dlhšie,
ale oplatí sa čakať. Dvoje bicie, dve gitary s kopou efektov, basa, prakticky
žiadny vokál a navrch saxofón. Dlhšie songy, kombinujúce jazzom nasaté improvizácie,
atmosférické momenty, ale aj priamy náklad na hc/punkovej báze a vyriffovaných
hutných momentoch. Kopec zmien, breakov, vychytávok, vyhrávok a zhmotneného
hudobného chaosu. Každý nástroj dostáva svoj patričný priestor a za každým
rohom tu číha nejaké hudobné prekvapko. Hlavne vzájomné doplňovanie sa dvoch
bubeníkov v rôznych breakoch a prechodoch je čistý sen. Títo chlapíci majú
nahraté hodiny, je to počuť z každého tónu tohto uleteného orchestra. Toto
je muzika, ktorá ťa buď zaujme a stiahne do seba, alebo sa nechápavo otočíš
a odídeš od toho. Ja som si mocne pochutnal. Neskutočný záver celého festu.
Sú tri, mám dosť a zisťujem, že som sám preživší vojak v poli. Rozhodnem
sa pre posledné brko a spánok. Prichádzam do stanu a Gabko v mojom spacáku
na mojej karimatke. Nemám to srdce, ale musím ho prebudiť a vyhnať hľadať
svoj zatúlaný spacák do areálu. Zhostí sa toho očividne úspešne, vidím ho
až ráno. Keď zaspávam, ešte si príjemne podupkávam na rock and roll, ktorý
ide z afterky. Aj na chvíľu rozmýšľam, či ešte vybehnem, ale únava ma premáha.
NEDEĽA
Budím sa niečo neskoršie, izraelský dancefloor vypnutý. Obehnem areál, ranná
hygiena. Pomáham Zvolenčanom zložiť taký ten stan, ktorý sám vyskočí. Celkom
sranda na ráno, nakoniec to metódou pokus-omyl dáko vyriešime. Stihol som
sa spotiť ako prasa, je teplo a nie je mi z tohto faktu príjemne. Som vytrepaný
a rozmýšľam, či v tom výpeku absolvovať akustické triezvenie. Navyše už teraz
je jedenásť, začiatok nikde a čaká ma rozvoz po troch okresoch. Nakoniec
sa posádka dohodneme, že pôjdeme skorej, takže gitarovky sa nekonali. Prepáč
Dášo, nabudúce. Kým odveziem každého, s kľukatou odbočkou do VK a kilometrami
do RS navyše, prichádzam domov o štvrtej. Unavený, rozjebaný, ale spokojný.
Tak ako druhý júlový víkend je v mojom kalendári vyhradený pre OEF, tak
druhý augustový je pevne vyhradený pre FFUD. Dôkaz, že aj malý fest má toho
čo ponúknuť, keď sa robí poctivo a s dôrazom na pestrý line up, v ktorom
nechýbajú kvalitné domáce kapely, ktoré produkujeme. A hlavne, keď ho robia
ľudia so správnym prístupom k veci a navštevujú ho tí, ku ktorým máš blízko
a s ktorými si rozumieš. Potom je to presne v duchu, že je to viac ako len
o hudbe. Je to o nás. Kamoši a dvojdňová hluková party s kopu rovnako postihnutých
jedincov. Kto FFUD zažil, vie o čom píšem. Za tento každoročný dvojdňový
azyl patrí chalanom jedno veľké DÍKY. Luxusný ročník.
11.01. 15:42 masskillah: Rišo vystopoval som tam alúziu na Rozpor?:)
>> AHOJ (Slovensko) (predstavujeme kapelu) 11.01. 12:48 deegee: No však naviac pobúrený z Ahoj bol práve Adrik
>> AHOJ (Slovensko) (predstavujeme kapelu) 10.01. 16:05 Raklo : Najobľúbenejšia kapela.
>> AHOJ (Slovensko) (predstavujeme kapelu) 05.01. 21:02 Mx: xxx, však to vyzerá, že ju roman ešte nevypredal: https://amentma.bigcartel.com/product/wwhc-photobook ..
>> (guestbook) 05.01. 09:25 xxx: caute, chcel by som kupit fotoknihu od larisa, worldwild hardcore, mate juniekto v distre?
diky moc.f ..
>> (guestbook) 31.12. 12:16 zloba: axc A vari greenpeace nie je massmedialna superstar bublinka ?
>> (novinka) 28.12. 22:19 Majk: Nemám vôbec nič proti spiritualite... ale prečo to náboženstvo? Myslím si, že vnútorny rast závisí viac od individuálnych skúseností... , s ktorými sa človek dokázal vžiť a posúvajú ho neustále dopredu, k hlbšiemu pochopeniu seba samého. ..
>> STARÉ DETI - Demo 2019 CDr (recenzia) 28.12. 20:13 OKDAT: Wrbo tu mas link: http://muzika-komunika.blogspot.com/2019/12/stare-deti-demo-2019.html
>> STARÉ DETI - Demo 2019 CDr (recenzia) 28.12. 18:39 Wrbo: Máme nejaký link?
>> STARÉ DETI - Demo 2019 CDr (recenzia) 26.12. 17:35 Balki: V tomto pripade aka gramatika, take vysvetlenie
>> (novinka)
Najobľúbenejšia kapela. 
.. 
.. 
