(29.5.2010) SABOTÁŽ, MARSZ NA WASZYNGTON, CZOSNEK - Bardejov, Castella (report)
Po nejakom čase sme sa opäť vydali do Bardejova, kde má nadzemnú scénu
(Castella sa nachádza v historickej veži, takže rozprávanie o nejakom podzemí
by mohlo niekoho zmiasť :) pod palcom Fero Maxinovie. Na dnešok pre nás pozval
3 poľské kapely, nič nás doma neťaží, takže vyrážame. Z Košíc ideme štyria
(poslednú dobu lámeme rekordy), stretávame sa na železničnej stanici, kde
prebiehajú posledné nákupy na cestu. Toľko sociek som na stanici ešte nevidel.
Každý pýta nejaké drobné s výhovorkami, ktoré by ťa ani vo sne nenapadli.
Nakoniec dávam jednému typajzovi chlieb so zeleninou, ktorý mám prichystaný
na cestu a nasadáme do busu. Hodina a pol ubiehava nudne, ale rýchlo. Najväčšiu
srandu si robíme zo zasrana, ktorý nastúpil spolu s oteckom. Vonku 32 stupňov
a on má na sebe boty, leteckú bundu a dlhé kapsáče. Ako z letáku na tchor
steiger. Sa čudujem, že na tej holej hlave nemal baranicu. V Bardejove ďalej
prestupujú na autobus, dúfam, že v nejakých rodných Medzilaborciach alebo Snine
dostáva každý víkend nakládačku. My čakáme dobrých 20 minút na Mariankovu
slečnu, kým si dá na hajzli na ksicht warpaint. O pol 8 sme v Castelle, kde
ako inak, nie je ešte skoro nikto. Akurát domáci zo Sabotáže už niečo
nacvičujú. Kým sa dávajú dokopy stihneme vypiť aj po pive. Po asi pol hodine už
asi začínajú naostro. Vydržali sme zopár skladieb a šli sme radšej vonku pred
Castellu. Ničím nezaujímavý punk, trochu na kalifornský spôsob s óóó
doprovodnými vokálmi a s textami prevažne o chlaste. Ani tých mladších to veľmi
nenadchlo. A ešte jedna rada pre speváka: buď spievaj, alebo poťahuj z
cigarety, nie obe naraz. V niektorých pesničkách som nevedel prísť na to, či je
pre teba dôležitejší mikrofón alebo cigareta. Ale ako povedala Danka: každý
nejako začína .. Vonku stretávame Satelita a neúspešnú podnikateľku Kyru a
ideme sa nažrať do nejakej bagetérie. Na odporúčanie si dávame zeleninu a
tatársku do arabského chleba, ale nič moc to nie je. Ani tá tatárska nemá chuť.
Už sa nečudujem, prečo má Mariánko 32 kíl aj s topánkami, keď zje takú
jednohubku a má na pol dňa pokoj. A to sme kvôli tomu zmeškali druhú kapelu
Tupolev. Spod okna som začul posledné dve pesničky a šlo o bordeloidný
crustgrind s obojpohlavnými vokálmi? Ak nie, tak ma opravte. Škoda. Ale aby som
nebol za ufrflaného despotu, večer sa už len vyvíjal k lepšiemu až najlepšiemu.
Na Marsz na Waszyngton sme už nastúpení pekne vpredu. Dvaja týpci. Bicie
a basa. Pomaly sa to rozbehuje a zastavuje sa to na mixe Active minds s poľskou
klasikou Włochaty. Celkom pohodička. Taká na letný oddych niekde v parku. Sem
tam padajú aj nejaké príhovory medzi pesničkami. Najžiadanejšou kapelou večera
sú poslední cesnakovci Czosnek. A hneď od začiatku válcujú predošlé
kapely. Prvý raz sme ich videl pred Oi polloi v Žiline viac ako pol roka
dozadu. Dlhé roky hrali bez speváčky, no posledné dva roky (?) to s nimi
tiahne aj najmladšia Magda. A že má hlas! Žiadny metal, ale nasraný hard core
punk! Poliaci majú množstvo skvelých kapiel, zväčša nešľapneš vedľa. Ľudia sa
aspoň na poslednú kapelu hýbu. Skupinka Poliakov, ktorí prišli ako obecenstvo
dokonca doprevádza Magdu na mikrofóne. Dáva sa aj jeden cover, názov odomňa
nechcite a je koniec. Ľudia si ešte vynútia asi dva prídavky a je naozaj
koniec. Ani spotená kapela už nevládze. Okolo speváčky sa vytvára dav (asi
autogramy), my si ideme po pivo. Dostávame od Fera ponuku, aby sme šli k nemu
prenocovať. Prijímame ju, pomaly balíme pakšamenty a už sme v aute. Za
Bardejovskou novou vsou začína tma. Všade les. Koniec civilizácie. Andrejová.
Prvý raz vidím na tabuli názov obce v slovenčine a azbuke zároveň. Vystupujeme
pri drevenom domčeku u Fera. Fasujeme skvelé rizoto. Po rizote to prišlo.
Domáca ražovica. 52%. Jedna za druhou. Štamperlíky len tak lietajú vzduchom.
Magda vzdoruje, ale nie je jej to nič platné. Fero sa nedá ukecať, a tak kopeme
do seba jednu za druhou. Ražovicu zajedáme kyslou kapustou a je to skvelé.
Prichádzajú zvyšní Poliaci, ktorí ešte nevedia, čo ich čaká. Fero vyťahuje
ďalšie štamperlíky a k rizotu fasujú aj oni tekuté veselie. Panuje úplne skvelá
nálada, Poliaci rozumejú nám a my im. Až na ušatého, ten rozpráva aj po česky.
Po vypití ražovice nastáva smrť. Fero vyťahuje fínsku vodku, ktorej sa potrebuje
zbaviť. Že mala osemdesiat percent, radšej ani nepíšem. Vodka má s kombináciou
predchádzajúcej pálenky zničujúce účinky. Nepomáha už ani kapusta, a tak
postupne všetci odpadávajú. Ostáva len slovenská časť návštevy. Prečo asi? :D
Prebúdzam sa na manželskej posteli. Ráno klasika koberec namiesto jazyka.
Väčšina je už hore, tak si sedíme na striedačku v kuchyni alebo pred domom.
Nedeľná pohoda, kedy obdivujeme ticho a pokoj dediny. Možno raz predám distro
a odsťahujem sa tiež niekam medzi hory .. aby som to už ukončil, po Poliakoch
sa pakujeme aj my. Fero ide do Kapušian, tak nás hádže až na prešovskú stanicu.
V aute je dusno, a tak niekoľkokrát zastavujeme aj na pauzy na tyčky. V Prešove
sa lúčime, máme zopár minút čas, tak si dávame na stanici ešte zmrzku. Najlepšia
zmzrlina akú som kedy jedol! A vôbec ňou do kornútku nešetria. To už je debata
na stránku www.zmrzlina.sk. Vďaka Fero za koncert a nocľah. Päť hviezdičkové
hotely sa môžu skryť. Bolo o nás parádne postarané, do skorého opitia v
Bardejove!
RSS
