(16-.17.10.2009) OKTHOBER FEST - Starý Smokovec, Casa Dolce (report)
Rýchlo dávam zážitky a spomienky cez klávesnicu do počítača (skenovanie mozgu
ešte našťastie firma WeCU len začala vyvíjať), aby som sa s nimi podelil aj s
inými ľuďmi. Že to bude skvelá akcia, som už tušil hneď po zverejnení plagátu,
niekoľko týždňov pred festivalom. Zarezervoval som veľkú izbu za fantastickú
cenu 5€ na noc pre osobu!
Deň prvý. V piatok 16. sa celá košická výprava (7 ľudí,
novodobý rekord!) stretávame na stanici, vybrali sme si "najlepší" vlak plný
študentov vracajúcich sa domov z intrákov, takže stojíme medzi vagónmi až do
Spišskej. V Poprade prestupujeme na električku a hneď sme v Starom Smokovci.
Tu už panuje zima v celej svojej sile, a to je polka októbra!
Tam z električky už vystupujú známe firmy ako Dáša, Fokular alebo Júliusz.
Na stanici dávame cheesburgeri a za sekundu sme v Casa dolce - náš domov a
napájadlo na nasledujúce dva dni. Vybaľujeme veci na izbe a ideme dole na prvé
pivá. Dole ešte klasicky nikto nie je, ale pomaly sa objavujú prví návštevníci.
Vítame a stretávame ďalších ľudí (nakoniec som poznal asi polovicu Casa dolce :)
Prichádzajú ešte 4 ďalší Košičania, ktorí išli do Tatier už naobed. Naozaj
rekordná účasť Košičanov. Za distrá tu kope Bad entertainmant (pán Daniel z
Toml) a týpek zo squatu Palác Sofia zo Žiliny. Kurva, konečne napadlo aj na
Slovensku osquatovať nejaký barák! Okthober fest otvára Dáša von fľaša
so svojím lo-fi pankom na španielke. Nechce sa mi ani menovať, koľko spevákov
z punkových skupín sa v poslednej dobe dalo na takéto sólové projekty. Kto
pozná kýve hlavou dopredu, kto nie, tak nechápajúci do strán. Treba vidieť
naživo, nielen počúvať pesničky na bandzone. Tam sú tie komentáre a sranda
vystrihnuté. Totálnym hitom je pre mňa song "Svetská sláva". Tie anglicky
spievané piesne už sledujem pomenej, na rodnej hrude pre pankáčov radšej
po našom :) Dnešnou dvojkou (našťastie len v poradí) sú domáci Time of my
life. Nepoznáš Time of my life? Ďalej už nečítaj! Začínajú nezvyčajným
introm. A potom im to šľape ako hodinky aj na domácej pôde, vidím ich asi
po tridsiaty raz (teraz nepreháňam), no opäť žiadna nuda. Ľudia sa bavia a
spievajú s kapelou, stage diving je samozrejmosťou. Šestnástky spod
superstarského pódia sa môžu ísť skryť. Klasický set so všetkými megahitmi,
singlami a spievankami. Zopár krát si zaspievajú aj ľudia a rozprávky je koniec.
Úlohu hostiteľov zvládli perfektne, a to nielen po koncertnej stránke! Po Toml
dávame nejaké aperitívy (vonku je už riadne tuhô). Takže na Madcult
prichádzam až niekedy v polke. Fajný alternatívnejší hard core s uvrieskaným
spevákom. Bohužiaľ nemám ich posledný počin (vraj idú zas niečo nahrávať!), ale
skladby z promo miniCD mám ešte stále utkvené v pamäti z Košického koncertu.
A som rád, že som si mohol na tomto koncerte zaspomínať. Zábava trochu ustúpila
do pozadia (alebo baru?), no o zívaní sa tiež hovoriť nedá. Promilé pomaličky
stúpajú u každého. Všetci sú priateľskí. To sa mi páčilo! ČAD vraj meškali,
preto sa playlist menšie upravil, takže nasledoval noise cirkus Supraphon
family v podaní manželov Marchinovcov. Fakt mám toto recenzovať? Noise
skrinka s efektami, vŕtačka, píla, .. ešte si to stále nevieš predstaviť?
Nevadí, máš šťastie, ak ti práve v prehrávači ide nejaké ska. Pochvaľujem nové
oblečky, každý komixový hrdina by im za ne bozkal nohy! A už prichádzajú
ČAD, už sa ladia a už to jebúúúú! Konečne ich vidím, doteraz sa mi uhýbali
(dúfam, že nie schválne hahaha). Krast, grind, hromy, blesky a Pištov hlas
nenechal jednu prdel suchú. Totálne všetci, ale keď vravím všetci, tak tým
myslím každého, bol vpredu a spieval skoro komplet CD/LP "Psia krv" a skladby
z nového materiálu "Súkromná vojna". Bude to aj na LP? Dúfajme! Nepamätám si
ani jeden song, kde niekto nebol vo vzduchu. Srandou neboli len Pištove hlášky,
ale aj ako sa chudák krčil pod schodami. Žilina opäť v cirkuse na koncertoch
vládne. Túto kapelu by som vedel počúvať celú noc. Ak vyhrám v športke, budú
u mňa hrať každý víkend, celú noc dookola. Haha na ich mieste by som sa
presťahoval do Čadu. Mercedes vedie! Zvyšok noci sa nesie v znamení vysokých
promilé, otužovania v chlade sa pred klubom, kecanie s Dášom, Rišom zo Žiaru,
ale aj kadekým, dostávam CD "Súkromná vojna" od Pištu, veľmi pekne ďakujem!
Zvyšok je hmle, zobúdzam sa až ráno na izbe v spacáku a vyzlečený a so slipami,
ale o tom až neskôr.
Deň druhý: (nasleduje opäť turistická recenzia) Pomaly sa okolo desiatej
zobúdzame, ideme do obchodu, raňajkujeme a chystáme sa na túru, na ktorú sme
sa od včera chystali. Neprekazli nám to ani svedectvá Tatrancov, že hore nad
Hrebienkom je sneh po kolená. Počasie úplne fasa, všetko vychádza ako má. Prvá
skupika Košičanov sa nám stráca, šľapú na Hrebienok ako diví, my sa oproti nim
po dlhej noci a krátkom spánku vlečieme ako slimáci. Určite neraz každého z nás
napadlo sa na to celé vysrať. Priznám sa, že aj mňa, ale to za mňa ešte
rozmýšľal alkohol. Konečne sme na Hrebienku (prvý a najťažší výstup) a
mašírujeme ďalším "kopčekom" na Zbojnícku chatu, kde si dávame cesnačku a kofolu
za 50SK za pol litra! Vraciame sa na rázcestie, kde odbáčame na lesnú cestičku
na Skalnaté pleso. Tabuľa ukazuje čas cesty presne 1 hodinu. Lenže až potom
sme prišli na to, že to bolo naisto merané v lete :) Aspoň, že je ako-tak
vyšliapaná cestička v tom polmetrovom snehu. Keď ste šliapli vedľa, boli ste
minimálne nad kolená v snehu. Zima v Tatrách je krutá. Po niekoľkých minútach
sadá čím ďalej hustejšia hmla, taká, že pri Skalnatej chate nevidieť absolútne
nič. Absolútne nulová viditeľnosť, ledva bolo vidieť pod nohy. Na Skalnatej
chate sa stretávame s prvou skupinou a spolu dávame horúce nápoje. Na riadiatore
sa sušia aj topánky. Ideme sa pozrieť aj na Skalnaté pleso, ale vďaka hmle
vidíme len plot a za tým plotom nič. Ako plot na konci sveta z Pacha! Pičujeme
aspoň po ceste na ceny lanoviek. Sklamaní ideme späť do chaty, a potom do
Smokovca. Cesta dole plynie oveľa rýchlejšie ako nahor. Nikde sa ani veľmi
nezastavujeme, na jeden dych to dávame až dole až do Smokovca. Ja si ešte
napúšťavam Kyselku do fľaše a vraciame sa ku zvyšku na izbu. V Casa dolce je
ešte ticho pred búrkou, stretávame sa len s Vranovčanmi, ktorých je tu tiež
milión. Vyprážaný syr s hranolkami nám vypĺňa čas medzi večerou a pivami, ktorí
si nesieme na izbe. Škoda len, že bez oblohy. Ideme dole, zas pivo, kopec ľudí,
fajná nálada. Dnes to opäť otvára Dáša, lenže s disbeatovým programom s názvom
Rúbanisko. Sám sa nazýva nihil blues. Vysvetľuje názov a už to fičí.
Baví ma viac, ako včera. Žilinčania otvárajú fľašu vína, ktorú popri pesničkách
pijú aj s Dášom. Dáša rozdáva aj texty, škoda že len 4 a aj to si jeden necháva
:D Disbeat as fuck s textami: "Neserte ma, neserte ma, lebo bude zle, tupou
ceruzkou vypichnem oči obidve", "Rúbanisko, rúbanisko, som zlý ako besné
psisko". Absolútne položili každého pozliepané covery od Discharge, text
obsahoval preložené názvy pesničiek, takže v jednej pesničke sa stretli slová
ako: "Nič nepočuješ nič nevidíš nič nehovoríš, štátne násilie, štátna kontrola,
nikdy viac" atď. Masakrom ešte bol song "Vojna je na piču", aj keď mohol byť
trošku kratší. Úplná spokojnosť, bola to aj sranda aj dobrá šou! Teším sa na
Dášove "kapely", keď prídu do Košíc. Dúfam, že tam budeš aj ty! Okres Žilina
vládne nielen pod pódium, ale aj na ňom. Áno, tušíš správne, ďalšou kapelou bola
Ilúzia. Dnes len s jednou speváčkou - huslistkou v jednej osobe, ktorá
na nich striedavo ne/hrala. K tomu všetkému ešte aj mužský spev. Od prvej do
poslednej skladby hrajú s plným nasadením. Až na jeden zásek pri jednej skladbe
to bol úžasný set. Zazneli úplne staré, ale najlepšie skladby "Boj o svet",
"Čierna diera", kopec nových, ale aj napríklad najnovšia "Spoveď" z kompilačky
Slovenské vinyly nezomierajú. Mnohých, vrátane mňa potešili covery od
Petrohradu a "Morituri de salutant". Bolo vidieť, že aj si koncert užívali,
tak isto aj ľudia pred nimi. Ilúzia - nez debaty jedna z najlepších a
najoriginálnejších punkových kapiel na Slovensku! Vraj sa tiež chystajú do
štúdia, tak maj uši na stopkách! Roxor je názov ďalšej kapely, ale tých
si už určite počul alebo videl. Ci boha, to bol bordel. Ako keby sa všetkým
Vranovčanom začala variť krv v žilácha nevedeli čo so sebou. Pařili až tak, že
vytrhli gitaristovi kábel a mal problém ho zapojiť. Stále hovorím, že život
krastera nie je ľahký. Keby hrali niekde v Medzilaborciach, alebo v Snine,
tak po kultúrnom dome neostane ani triesočka! Nový materiál rozsekal na rešeto
úplne každého. Už by ste to konečne mohli nahrať, aby ste nasierali viac a viac
ľudí. Roxor ešte uvidím mnohokrát, no nikdy však nezabudem na Matúšove
(spevákove) prepité červené oči. Tento šialený večer pokračuje v znamení
Idiots parade. To naozaj celý report píšem len chvály? Tak teraz to bude
naopak. Ako som sa na nich tešil, tak ma sklamali. Pomalý sludge core s nudným
spevom až som to nemohol počúvať .. tomu veríš? Bolo to presne naopak! Hyper
fast core attack s Petrou za mikrofónom, ktorá sa s ničím nesrala. Neviem,
či máme na Slovensku rýchlejšiu kapelu. O permanentom stage divingu je
zvytočne písať, skákalo sa dokonca aj z reprákov! Názvy songov si radšej pozri
na platni. Jednu skladbu si odspieval aj Rišo zo Žiaru. Spievať ešte nezabudol!
Zdá sa mi to, alebo v Prešove bol iný gitarista/basák? Na koniec ešte zopár
prídavkov, odspievaný song v "originále", ktorý spieval Rišo. Celý víkendový
bordel zakončuje Adacta! Už naozaj neviem, čo mám písať, dochádzajú mi
slová. Už som to písal v reporte z Liptova, s Gargamelom za mikrofónom to má
väčšie, čo väčšie, brutálne grády a energia. Vpredu stále mela, aj keď už
trošililinku preriedená, možno údel poslednej kapely v posledný deň fesťáku.
Alebo sa mi to už len zdalo? "Niečo sa stalo" a "Pot neistoty" proste museli
odznieť a odzneli! Pred koncom padám unavený na gauč, aj keď sa to nezdá, 5
kapiel je niekedy až veľa, ak ich ešte prekladáte nejakými pivami. Ale to je
len moja chyba. Zabáva sa, diskutuje a pije vo veľkom do úplne šialených
ranných hodín, počul som, že niektorí to potiahli až do pol 8 rána! V noci
za nechápavých pohľadov prebehla tradičná férovka s Julom o trenky/slipy.
Dnes vyhral Julo. Len ty sa teš na Oj poloj! Ráno preťažké budenie, a to je
už 12 hodín. Čo už, ja si v nedeľu rád pospím. Ideme na stanicu, kde nám hneď
ide električka. V Poprade čakáme asi 40 minút a hneď sme doma. Fakt rýchlik si
dnes dal načas. Doma riadna vymletóza a príprava na týždenný stereotyp ..
Viem, že tých superlatívov bolo hore dosť, ale musím pochváliť tatranských vlkov
za skvelú organizáciu, všetky kapely, ktoré mali doraziť za to, že dorazili,
ľuďom z Casa dolce za perfektný priestor na hranie a ceny (apropo vypitých viac ako 1000 pív!) a všetkým ľuďom, ktorý
sa tu dotrepali. S viacerými ľuďmi sme sa zhodli, že to bol slovenský koncert
roka s tým najlepším, čo doma máme. A že to išlo aj bez samozvaných legiend.
Som zvedavý na vaše reakcie! Chceme viac takých akcií! Čo takto nejaký april
fest? ;)
RSS
