Sky burial Jeden saxofonista, dvaja bubeníci, tri krát basa a štyri neľudské revy.
A aj napriek tejto netradičnej zostave kurevsky masakrálny zvuk, kedy sa
zvukár musel potiť ešte aj medzi polkami na pozadí. Žiadne veľké mená, mastrovanie
v USA, mixovanie v Nemecku s takým a takým producentom, ktorý si o týždeň
ani nespomenie, koho alebo čo produkoval (nie že by ho to zaujímalo aj pri
produkovaní či čo to producent robí), žiadne dvojročné šetrenie alebo oblbovanie
"fanúšikov" predávaním osratých tričiek (zlomenú basu by si možno strelil,
Rado). Štúdio SPK v Badíne na "zaostalom Slovensku" (zdá sa mi, že som nejakú
nahrávku z tohto štúdia chválil) a predsa taká bomba. Neuveriteľné to už
bolo na Ffud feste (kto vydržal a nezaspal, potvrdí). Tu je to tiež čistá
improvizícia (citujem "no lyrics. no music. no composition. no idea.
no pepsi. 100% improshit."), ale geniálny nápad hodný len bláznov. Čo
vymyslia nabudúce? Bitka takých dvoch bubeníkov ako je Jano a Viki sa len
tak nepočuje (pri súbojoch GRIDE vs LAHAR alebo GRIDE vs SHEEVA YOGA museli
násťročné fanynky odpadávať). A zrejme sa im zdalo, že je to málo basovo
vyhúlené, tak si ako hosťa na ešte jednu basu prizvali Skuldu a celé to
zaklincováva nesmrteľný Áda so svojim beštiálnym saxofónom (je to vôbec
ešte saxofón, a nie nejaký zmutovaný rádioaktívny klarinet?) a kdesi v pozadí
je ajeto ústna harmonika. Neľudská nahrávka, neuveriteľný hluk a nevydrťateľný
tlak, ktorý ťa rozdrví. 500 noise pascalov. Mám rád takéto úchylačiny. Vydané sympatickým bratislavským
labelom Sky burial / Nomad sky diares, ktorý sa špecializuje na hluk, ako
digipack s pekným obalom plným koláží, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani
SPAZZ!
Kreteno dildo la-di-da, kroxy und ode to kalocefalus
RSS
Jeden saxofonista, dvaja bubeníci, tri krát basa a štyri neľudské revy.
A aj napriek tejto netradičnej zostave kurevsky masakrálny zvuk, kedy sa
zvukár musel potiť ešte aj medzi polkami na pozadí. Žiadne veľké mená, mastrovanie
v USA, mixovanie v Nemecku s takým a takým producentom, ktorý si o týždeň
ani nespomenie, koho alebo čo produkoval (nie že by ho to zaujímalo aj pri
produkovaní či čo to producent robí), žiadne dvojročné šetrenie alebo oblbovanie
"fanúšikov" predávaním osratých tričiek (zlomenú basu by si možno strelil,
Rado). Štúdio SPK v Badíne na "zaostalom Slovensku" (zdá sa mi, že som nejakú
nahrávku z tohto štúdia chválil) a predsa taká bomba. Neuveriteľné to už
bolo na Ffud feste (kto vydržal a nezaspal, potvrdí). Tu je to tiež čistá
improvizícia (citujem "no lyrics. no music. no composition. no idea.
no pepsi. 100% improshit."), ale geniálny nápad hodný len bláznov. Čo
vymyslia nabudúce? Bitka takých dvoch bubeníkov ako je Jano a Viki sa len
tak nepočuje (pri súbojoch GRIDE vs LAHAR alebo GRIDE vs SHEEVA YOGA museli
násťročné fanynky odpadávať). A zrejme sa im zdalo, že je to málo basovo
vyhúlené, tak si ako hosťa na ešte jednu basu prizvali Skuldu a celé to
zaklincováva nesmrteľný Áda so svojim beštiálnym saxofónom (je to vôbec
ešte saxofón, a nie nejaký zmutovaný rádioaktívny klarinet?) a kdesi v pozadí
je ajeto ústna harmonika. Neľudská nahrávka, neuveriteľný hluk a nevydrťateľný
tlak, ktorý ťa rozdrví. 500 noise pascalov. Mám rád takéto úchylačiny. Vydané sympatickým bratislavským
labelom Sky burial / Nomad sky diares, ktorý sa špecializuje na hluk, ako
digipack s pekným obalom plným koláží, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani
SPAZZ!