PHR "Prosím ťa už, skončí to dnes, nechci sám sebe odpustiť na záchode. Prosím
ťa už skonči to hneď, nenechaj dušu odplávať pri kostole ... "
Dlhých predlhých 26 rokov ubehlo od vydania jednej z prvých punkových platní na
Slovensku (prvenstvo drží zrejme ZÓNA A). Narozdiel od Čiech, kde pankové
kapely vo veľkom podpisovali zmluvy s veľkými hudobnými vydavateľstvami,
u nás toho vyšlo naozaj minimum a aj to len zopár veľkým hráčom. To bol
prípad aj Opusu a DAVOVEJ PSYCHÓZY, ktorá po vydaní na svojho vydavateľa
nedokázala nájsť pekného slova. Boh vie aké boli vtedy podmienky vydania vinylovej platne,
ale kdesi som čítal, že vyšlo 10 000 kusov a aj napriek tomu, natrafiť na
túto LP bol naozaj zázrak. Sakra, kde všetky tie dosky sú? Na vlastné oči som ju videl len raz, ale zato
keď sa objavila nejaká na internete, šla za veľmi pekné peniaze. Takže my
skôr narodení pomĺčka menej majetnejší (keby som aj mal peniaze, neviem,
či by som dal za LP 100 €), môžme byť veľmi radi za túto reedíciu. Tá sa
naozaj vydarila. Okrem napodobeniny pôvodného obalu, kde logo Opusu bolo
nahradené logom PHR, obsahuje dvojfarebný vinyl a insert s textami, fotkami
a krátkymi spomienkami na dobu, kedy LP vyšla od všetkých členov kapely.
Tie posledné dve "bonusy" pôvodná verzia nemá, tak dúfam, že toto prevydanie
aspoň trochu skresalo astronomické ceny opusáckeho vydania a všetkým špekulantom ostal
tak akurát dlhý nos. Osobne som nikdy nepochopil posadnutosť v zháňaní prvých
pressov, navyše, ak tie ďalšie sú vymakanejšie. Ale to by potom vinylový
fanatizmus nemal svoje temné zákutia ...
"Prosím ťa už, skončí to dnes, nechci od iných falošne ľutovanie. Prosím
ťa už, skonči to hneď, nedávaj na ich na ľudské pohŕdanie."
A muzika? Tú predsa musí poznať naspamäť každý pankáč. Aj odzadu, aj v bezvedomí.
Úprimný punk rock. Melodický, niekedy až viac rocknroll ako punk, kedy kapela
možno ešte ani netušila, ako pritvrdí na ďalšom albume a čo ním rozpúta.
Možno niektoré trošku jednoduchšie a veselšie texty ešte z 90-tych rokov,
ale iosobnejšie a ešte nie tak paranoidné a negativistické, no od začiatku Davovka
nespievala len o váľaní sa na Golden beach alebo o zradnom nápoji menom
pivo. Lenže už aj touto nahrávkou inšpirovali nespočítateľné množstvo kapiel
nielen na Slovensku, ale i vo vtedy ešte spoločných Čechách. Čo skladba, to
hit! Vyslovene tu nie je žiadna blbosť alebo vec, ktorá by sa tu nehodila.
Davovka už od začiatku koketovala s inštrumentálnymi intrami a skladbami.
Introm začína aj celý tento výtvor. Veselo - skľúčenú "Depresiu" (vysoká
laťka už hneď od začiatku) striedajú evergreeny "Spravodlivosť" a "Tiesňové
volanie" (tie prechody sú masaker!). Kto tieto skladby nebliakal ako
násťroční cestou domov z krčmy alebo koncertu? "Ja takéto problémy nemám
pretože tú pomoc nepýtam. Neviem prečo si ma všímajú, skoro denne mi pokoj
nedajú. Volajte políciu ..." Je treba niečo dodať? Nasledujúca veselšia "To som ja"
neostáva nič dlžná svojim predchodcom a s ľahko zapametateľným refrénom
"Som taký aký ja chcem byť a takto budem ešte dlho žiť. Som taký aký
ja chcem byť, nemáte právo mi v tom zabrániť." sa radí tiež medzi polnočné
hitovky. "Svet" je kombinácia melódií a pochmúrnejšieho textu. Čudná,
ale nie zlá kombinácia. "Smejem sa a je mi biedne do spevu, každý inú
dušu v sebe má. Smejem sa a je mi biedne do spevu, každý iba jeden život
má." Pravda. Amen. "Dievčatko" je émrikn rakendról, pre mňa asi najslabšia
vec na LP. Názov "555" nesie inštrumentálka, po ktorej nasleduje ďalší veľký
šláger "Radujme sa, veseľme sa" s jednoduchým textom: "Radujme
sa, veseľme sa každý deň, bohvie čo ti do cesty príde o týždeň. Život sa
ti chlapče skončí, ani nevieš jak, môžeš zajtra zospodu fialky voňať."
Na na na na na. Béčko: Zase intro a zase neveselo - "Mozgová paralýza":
"To už nie je žiadna hlúposť, len zbytočné ničenie všetkého, čo príroda
tak ťažko stvorila. Som len malé číslo v kolotoči života, niekedy mám pocit
že nikoho nepoznám." Táto tvár mi k Davovke pasuje viac. Rýchle vytriezvenie
z revolúcie cítiť až v zúfalej skladbe "15 000 000": "Stačí sa
len pozrieť za naše hranice a byť objektívny. V porovnaní s nimi sme ako
opice, hospodársky sa už k nim nepriblížime." Sme na tom určite lepšie
ako pred 26 rokmi, ale stále je tu jedno veľké ALE. Na striedačku zase rocknroll
"Dnes je správny deň" a namiesto večného rozčuľovania sa, treba niekedy
aj depresivneUvazovanie.exe vypnúť a len tak sa radovať z okolitého sveta. V "Armáde"
sa kapela zase vracia ku svojmu "zlému" ksichtu, ktorý mám rak rád. "Neviem,
ako to vydržím, s rukou na hajzli súložím." Našťastie, nezažil som. Pieseň
"Christiánia" je dnes už tiež klasika, bohužiaľ tá reálna boh vie
do kedy. Na záver vyvrieskanie sa v "Problémoch": "Myslíš si,
že len krásne spíš a sníva sa ti zlý sen. Otvor oči, si v realite, ktorá
trvá každý deň." a úplne to zakončuje kapela so skladbou s rovnomenným
názvom.
Nie je čo dodať. Úplná klasika! 4/4.
"Keď zomriem, tak nič sa nestane, žiaden čierny deň nebude, dobrá nálada
neprestane, veď na každého to raz príde."
RSS
"Prosím ťa už, skončí to dnes, nechci sám sebe odpustiť na záchode. Prosím
ťa už skonči to hneď, nenechaj dušu odplávať pri kostole ... "