http://corerecords.blogspot.com Čas na chvíľku bulváru.
Ujo Rado, ujo Rišo a ujo Janči sa pred dávnymi rokmi úspešne infiltrovali
do scény (do sceny - východňarsky múru, ako by povedal ujo gazda Feri M.), aby ju
po rokoch zvnútra rozvrátili tým, že začnú vydávať každý mesiac minimálne
dve nové nahrávky (na nosiči až tak nezáleží) a všetci šialení vinyloví
fetišisti a zberatelia uletených rarít, ktorí si ich nebudú stíhať z minimálnej
mzdy kupovať, spáchajú zo smútku a žiaľu samovraždu, v prípade japonských
noise kolegov harakiri, a tak múr padne. Dobrý plán. Držím vám v tom palce,
sám už som stál na kraji útesu, ale v poslednej sekunde mi zavolala priateľka,
že ma doma čaká balík s platňami od uja Rada. Spoločný výlet po Japonsku
s DECHE-CHARGE (alebo že by ste sa im líškali ešte pomocou klasickej pošty?)
zpeňažili v podobe split päťapolpalca (zháňam kapely na osemceláosem palec,
ozvite sa!), ktorý vyšiel kde inde ako u ruského málonákladového a máloformátového
vydavateľstva Noisecore everyday. Aspoň sa im vrátili prachy za letenky.
Dve minúty svojho života venovali prekvapivo neotesanému noise core, ktorý
musel byť nahrávaný kdesi na koncerte v úplnom podzemí. Niečo ako bola kedysi
K2 v Bardejove, zatuchnutá tmavá tehlová pivnica, na zemi súť a prach (pri
pogu to bola úplná paráda) s nezameniteľným pachom zatuchliny. Že si aj
ty bol kedysi dávno na nejakom podobnom koncerte? Jebať sterilné rockové
kluby. Vidíš, ani by si nepovedal, že má hudba 7MS nejaké zdelenia alebo
presahy, aj keď len podvedomé. Kanaďania DECHE-CHARGE tu majú naozajstný
živák, ale narozdiel od stredoeurópskych kolegov na to idú z iného konca.
Nejdú na jeden záťah, ale ich set tvoria sekundové explózie ručania a hučania.
Dík pekne za ich lenivosť, že nemusím opisovať 300 skladbový playlist.
Ortodoxný old school noise core z roku 1990, u ktorého som zatiaľ nerozlúštil
podprahové zdelenie. Dobré diagnózy na oboch stranách.
PS: Kto vydáva platne s etiketami určenými pre CDr, nemôže mať rád platne!
RSS
Čas na chvíľku bulváru.
Ujo Rado, ujo Rišo a ujo Janči sa pred dávnymi rokmi úspešne infiltrovali
do scény (do sceny - východňarsky múru, ako by povedal ujo gazda Feri M.), aby ju
po rokoch zvnútra rozvrátili tým, že začnú vydávať každý mesiac minimálne
dve nové nahrávky (na nosiči až tak nezáleží) a všetci šialení vinyloví
fetišisti a zberatelia uletených rarít, ktorí si ich nebudú stíhať z minimálnej
mzdy kupovať, spáchajú zo smútku a žiaľu samovraždu, v prípade japonských
noise kolegov harakiri, a tak múr padne. Dobrý plán. Držím vám v tom palce,
sám už som stál na kraji útesu, ale v poslednej sekunde mi zavolala priateľka,
že ma doma čaká balík s platňami od uja Rada. Spoločný výlet po Japonsku
s DECHE-CHARGE (alebo že by ste sa im líškali ešte pomocou klasickej pošty?)
zpeňažili v podobe split päťapolpalca (zháňam kapely na osemceláosem palec,
ozvite sa!), ktorý vyšiel kde inde ako u ruského málonákladového a máloformátového
vydavateľstva Noisecore everyday. Aspoň sa im vrátili prachy za letenky.
Dve minúty svojho života venovali prekvapivo neotesanému noise core, ktorý
musel byť nahrávaný kdesi na koncerte v úplnom podzemí. Niečo ako bola kedysi
K2 v Bardejove, zatuchnutá tmavá tehlová pivnica, na zemi súť a prach (pri
pogu to bola úplná paráda) s nezameniteľným pachom zatuchliny. Že si aj
ty bol kedysi dávno na nejakom podobnom koncerte? Jebať sterilné rockové
kluby. Vidíš, ani by si nepovedal, že má hudba 7MS nejaké zdelenia alebo
presahy, aj keď len podvedomé. Kanaďania DECHE-CHARGE tu majú naozajstný
živák, ale narozdiel od stredoeurópskych kolegov na to idú z iného konca.
Nejdú na jeden záťah, ale ich set tvoria sekundové explózie ručania a hučania.
Dík pekne za ich lenivosť, že nemusím opisovať 300 skladbový playlist.
Ortodoxný old school noise core z roku 1990, u ktorého som zatiaľ nerozlúštil
podprahové zdelenie. Dobré diagnózy na oboch stranách.