Hardcorom nasiaknutý punk z prievidzského okresu si to hobluje už 13
rokov. Momentálne funguje v trojčlennej zostave Peter (gitara, spev), Róbert
(bicie), Palo (basa). Som skutočne rád, že si čas na odpovede našiel každý
jeden člen. Prajem príjemné čítanie ...
Wrbo
Wrbo: JEDINÚ MOŽNOSŤ, ako kapelu osobne registrujem už skoro 12 rokov.
Ako to všetko teda začalo?
Róbert: Tak pre mňa to začalo vstupom do kapely asi v 2010, takže o tom
ti skôr povedia zakladatelia. Tiež som chalanov registroval, keď sme začali
chodiť po koncertoch po okolí a postupne sa s nimi spoznal. Oslovili ma,
či by som to s nimi skúsil, no a som tu.
Peter: Tak presne 13.3.2004 sme mali 1. oficiálnu skúšku a od vtedy to pomaly
ťaháme až do dnes. Boli sme mladí chalani a chceli sme mať kapelu, aj keď
sme ešte ani nevedeli poriadne hrať na nástroje, ale dali sme to dokopy
a učili sa spoločne na rôznych punkových coveroch. Potom sme postupom času
začali robiť aj vlastné veci a robili aj nejaké miestne akcie. Kapela fungovala,
členovia sa menili (asi nezvládli nápor punku, alebo ako vravieva náš bývalý
gitarista: "Heavy metal si nevyberá"). Mali sme aj rôzne prestoje,
ale sme tu a stále hráme.
Wrbo: Spočiatku ste boli dosť aktívna banda čo sa týka koncertov, no
v súčastnosti o Vás počuť len zriedkakedy. Čo sa stalo?
Róbert: Tak kedysi chalani toho viac pobehali, je pravda, keď som nebol
členom, možno že bolo viac času, mladosť, väčšia dravosť ... Momentálne
asi pomenej času a aj iné záujmy, rodina ...
Peter: Tak vtedy sme boli aktívni aj na managerských postoch, vybavovali
koncerty, organizovali akcie. Dnes už na to nie je toľko času a za seba
poviem, že ani chuti, keď vidím ako funguje scéna a všetko okolo koncertov,
ale radi si prídeme zahrať, keď nás niekto zavolá alebo sa niečo podarí
dohodnúť na koncerte a tak.
Wrbo: Aké zmeny za tie roky vidíte na sebe, ľuďoch okolo, punkovej, či
hardcorovej subkultúre? Je to iné? Ak áno, v čom?
Róbert: Tak, že sme zostarli, sme životom vyzretejší, rôznou muzikou upovedomejší.
V mladosti som frčal skôr na punkrocku, teraz je to skôr tá HC scénka.
Palo: Každý sa mení, niekto k horšiemu iný k lepšiemu. Za seba môžem povedať,
že za tie roky nielen v undergrounde som videl a prežil kadečo a tieto zážitky
a skúsenosti mi pomohli vnímať veci z väčšieho nadhľadu. Mať otvorenejšie
oči, srdce a radovať sa zo všedného dňa. Posledné roky pozorujem, že dosť
ľudí sa preorientováva na vegetariánstvo alebo vegánstvo. Neviem, či to
je len zas nejaká trendová vlna, ale teší ma to. Určite aj môjho kamoša
Stebla, ktorý organizoval Vega festy. Prvý ročník bol pred pätnástimi rokmi
a tam sa veru teda toho mäsa pojedlo dosť. Pred pár dňami, ako som toto
písal, som absolvoval Nӧ fest a tam boli poväčšine vegoši a vegani. Takže
toto sa za tých 15 rokov určite zmenilo. K scéne sa nemám chuť extra vyjadrovať.
Že nastane nejaká invázia neočakávam. ĽUDIA SEDIA DOMA A NEROBIŤ NIČ ICH
NENUDÍ. O tom je aj naša posledná skladba.
Peter: Zmenilo sa veľa vecí. Pred tým to bola mladosť a dravosť ako Robert
povedal, ale aj veci už vnímam trochu inak ako pred tými 10-12 rokmi. Ani
tá scéna už nie je taká ako bola vtedy. Ako mladík som skôr frčal na punku,
no dnes to je skôr hardcore a metal a to si aj v týchto žánroch dosť vyberám.
Wrbo: Prievidza a okolie bolo niekedy vyhláseným mestom terčov. Život
na prelome tisícročí tam asi nebol vďaka tomuto fenoménu jednoduchý. Kedysi
som čítal rozhovor s kapelou 12°. Tá popisovala, že už začiatkom 90 rokov
tam bývali problémy s neonacistami. Aké skúsenosti máte vy? Aká je súčasná situácia?
Róbert: Tak je pravda, že naše malé mesto (Handlová), ale aj Prievidza začiatkom
90-tych boli veľmi posiate inak zmýšľajúcimi ľuďmi, rôzne útoky a bohužiaľ
aj vraždy ľudí, či už farby pleti, názorov, ideí ... Boli sme prakticky
decká, ktorých sa to vtedy až tak netýkalo, začiatkom milénia sa to začalo
meniť. Dnes sa nedá povedať, či je všetkému koniec, sem-tam motyka s určitosťou
vystrelí. Každý z nás niečo zažil na vlastnej koži.
Peter: Áno je to tak. Vymetených plešivcov tu bolo neúrekom. Organizovali
si vlastné pochody, či oslavy tých svojich bohov a nikto s tým nič nerobil.
Až keď niekto z nich zabil nejakého miestneho Róma, tak potom sa robilo
po okrese velké haló. Dnes to už je pokojné, ale veľa náckov žije stále
vedľa nás, len sú to ako ich ja volám disco náci alebo čo ma fakt znepokojuje
aj obyčajní ľudia, čo napríklad sympatizujú s Kotlebom a inými pomätenými
organizáciami. Ale k tejto téme by určite Palo chcel niečo povedať.
Palo: Áno, toto už navždy zostane smutnou pravdou minulosti. Práve v tomto
období to bolo naozaj neuveriteľné aká neonacistická súdržnosť na Hornej
Nitre fungovala. Najväčšia koncentrácia bastardov sa upriamovala k dátumu
okolo 24. augusta od roku 1997, ktorý prináležal k úmrtiu prievidzského
neonacistu, ktorý skonal po smrtiacom útoku miestneho Róma. Takže na jeho
počesť sa v PD konávali pietne pochody a následne ožran sieg heil koncerty.
Akcie boli riadne ohlásené a povolené, mesto tým dalo priestor psychopatom.
To sa ale nepáčilo a zorganizovali sa antifacké demonštrácie. V jednej z
otázok sa pýtaš na patáliu hodnú zverejnenia, tak odpoviem hneď tu. Na jednu
takúto demonštráciu si živo pamätám, kde to dopadlo, s odstupom času, môžem
povedať komicky. Vlak z Handlovej do Prievidze, asi tak 40 punkáčov a antifákov,
bojová nálada ako hovädo. Na stanici nás má čakať podobná výprava z Partizánskeho
a okolia. Hovno nič také! Vyškrňajú sa tam akurát tak fízli a pýtajú sa
či sme dobre informovaní, že dnes žiadna demoška asi nebude. Keďže Baťovčania
dlho nechodia, zostávame na pochybách. Tak vysielame dvoch prieskumníkov
do centra mesta, aby zistili, čo sa vlastne deje. Po návrate nám vysvetľujú,
že všade plno náckov a policajtov. A spojenci nikde. To nás dosť nasralo
a vyrážame teda do centra sami. Kde tu zrazu spoza budovy pri vlakovej stanici
vykukne plešivec smerujúci nám v ústrety. Vravíme si: "Fu! Tak ten je
odvážnejší než cela naša banda". To aj teda bol. Bol to takisto ich
prieskumník, lenže vedie za sebou družinu cca raz tak početnú. V presile
sa rútia na nás a my naskakujeme do vlaku smer Handlová. Cestou premýšľame
kde sú naše posily. Ešte v ten deň sa dozvedáme, že antifa demonštrácia
sa ma konať asi o tri dni neskôr. Takisto veľké zgrupovanie nackov sa konávalo
na baníckych jarmokoch ci už v Handlovej alebo PD. Ako trinásťročný som
videl útok neonacistov na rómske rodiny, ktoré sa zabávali na akomsi hudobnom
predstavení v dome kultúry Handlovej. Bol to organizovaný nálet s úmyslom
zlámať kosti, nielen Rómom, ale každému kto bude mať snahu ich obraňovať.
Už pred kulturákom som si všimol postávajúcich agresorov, ktorí sa hecujú
a zvolávajú ďalších. A potom to prišlo. Okolo 20 kusov napochodovalo do
sály a melú ako kombajn. Nezostal kameň na kameni. Totálny masaker. Keď
bolo po žatve, stal som tam s otvorenou papuľou a nemohol som uveriť čoho
sú títo primitívi schopní. Tak aj takúto skúsenosť mam z tohto obdobia.
Momentálne je to tu oveľa pokojnejšie, snáď sa to už ani nedá porovnať s
tým, čo sa dialo v minulosti, ale treba sa mať na pozore, lebo tieto prejebané
hlavy sú stále medzi nami a momentálna politická situácia im bohovo nahráva.
Wrbo: Na konte máte 2 štúdiové nahrávky. "Zmysel konania" vyšiel
ale v dvoch verziách. Prečo?
Peter: To je jednoduchá odpoveď. Prvé vydanie bolo v roku 2005, ale potom
sa pomenili členovia, bol lepší bubeník a mal som trochu lepšiu výbavu v
štúdiu, tak sme si povedali že to nahráme lepšie ešte raz, a to v roku 2007.
Ale táto verzia nešla toľko medzi ľudí, tak si myslím, že tú prvotnú má viacej ľudí.
Wrbo: Novinka "Dni hnevu" uzrela svetlo sveta len tento rok (opravte
ma ak sa mýlim). Zatiaľ som nezaregistroval žiadny fyzický nosič. Čo s ňou
máte v pláne?
Peter: Tak vyšlo nám to presne na jar 2015. Tak nosič nemáš preto, lebo
sme sa ešte od vtedy nestretli na koncerte ani si ho nijak inak nedopytoval
:))) Nosičov ale nebolo veľa aj teraz sú už len posledné kúsky, ale s tým
že ak bude záujem, nie je problém dorobiť ďalšie. Všetko sme si robili vo
vlastnej réžií, aj nahrávku vo vlastnom štúdiu a tiež návrh obalu a aby
to malo aj nejaké profi parametre, tak celé nám to zrealizovala jedna firma,
ktorá sa zaoberá výrobou CD a obalov na ne. A v pláne s ňou máme to, že
nech sa čo najviac dostane medzi ľudí a nech všetci počúvajú ak sa im to
pozdáva. Tiež ale táto nahrávka mapuje určité obdobie našej kapely, a keby
sa nepresadila a nebodaj by sme skončili s činnosťou bude po nás aspoň nejaká pamiatka.
Wrbo: Pred 10 rokmi to v Handlovej, či Prievidzi punkom až vyslovene
dýchalo. V posledných rokoch však o týchto miestach veľmi nepočuť. Existujú
tam ešte vôbec nejaké kapely, či punkom alebo inou subkultúrou nadšená mládež?
Róbert: Tak o nejakých kapelách podobného razenia veľmi nepočuť v našom
okolí. Skôr, čo boli ľudia a hrávali, sa vydali skúšať štastie do iných
kútov sveta. A veľa mladých ľudí inklinuje k inej hudbe. Určite každý z
Vás pozná Moju Reč. Takže asi tak nejako ...
Palo: Veru nepočuť a aj preto sa snažím aspoň v punkovom Ráztočne robiť
koncerty, nech to nezmĺkne úplne. Sme u nás jediná kapela tohto žánru a
nemáme žiadnych spriaznencov, čo by to s nami potiahli. Pár kapiel, čo mali
podľa mňa budúcnosť, to neslávne vzdali. Podniky v ktorých sa hrávalo sa
pomenili, alebo zanikli a ľudia čo v nich robili koncerty s tým skončili,
ani sa im nečudujem. Viem, čo obnáša spraviť vydarenú akciu a jednoducho
keď ľudia nemajú záujem, tak pre koho? Oveľa viac sa mladí bavia hip-hopom.
Punkom nasiaknutý Supa s Delikom, Moja reč + komplot to robia podľa mňa
dobre. Nepočúvam tento štýl, ale fandím chalanom. Hlavne sa s tým neserú
a repujú pravdu.
Peter: Ono to dýchalo aj inde, ale taká je doba. Ako sme už povedali, naše
a staršie ročníky už toľko neriešia scénu a mladí už nemajú záujem o takéto
realizovanie sa. A je pravda, že v našom kraji v tomto žánri je mŕtvo, lebo
keď aj vznikla nejaká kapela, tak to nemalo dlhé trvanie a zostali sme viac
menej iba my. Ešte že máme v Kanianke pri Prievidzi spriaznené duše z kapiel
EMBOLISM, STERCORE, ale aj TYPHOID s NEDOŽIER. Ale je to tak dnes vládne
mestom hip hop, Justin Bieber, a iné záležitosti.
Wrbo: Najzásadnejšia pieseň (piesne) z Vašeho repertoáru? A prečo?
Peter: Tak najzásadnejšia pieseň je "Málo" z albumu "Zmysel konania",
ktorú všetci dobre poznajú, nakoľko vyšla aj na Hiraxovej kompilácií a kto
si prečíta jednoduchý text, tak vie prečo. Ale tak isto aj pieseň "Xichty",
ktorú som zložil po neuskutočnenom zrušenom koncerte so strany polície,
nakoľko akcia bola riadne dohodnutá a ohlásená. Ale tak isto mám srdcovky
aj na albume "Dni hnevu" napr. "Ohavnosť šedého sveta" alebo
"Utekám tmou" keďže som ich skladateľ.
Róbert: Tak asi "Xichty" späté s históriou kapely.
Wrbo: Mimokapelné záujmy a záľuby?
Peter: Tak v prvom rade hudba, tú robím len a len pre radosť. Potom hokej,
ktorý žeriem od malého chlapca, ale nedostalo sa mi ho hrať závodne, tak
sa snažím aspoň amatérsky, ale celkovo zo športu u mňa vyhráva. Nahrávanie
v mojom malom štúdiu. Baví ma veľa vecí, ale nemám toľko času koľko by bolo
potrebné. No a najviac času sa snažím tráviť s rodinou.
Róbert: Stručne: čítanie, snowboarding, sk8boarding, varenie vegameals, etc.
Palo: Rád trávim čas v prírode (znamená pre mňa veľa, bez nej to nejde!!)
a z času na čas organizujem nejaký ten koncert.
Wrbo: A teraz menej vážne. Nejaký zážitok z koncertov, či patália hodná
zverejnenia?
Peter: No neviem teraz. Zase až toľko koncertov sme nepobehali, aby sa niečo
našlo. Ale určite boli nejaké, hlavne také keď vás organizátor šupne hrať
posledných a hráte pre 5 ľudí o tretej ráno to je dosť blbé a hlavne keď
cestujete kilometre na koncert.
Róbert: Nevybavím si nič také zaujímavé.
Wrbo: Aká skupina, osoba, organizávia Vám v poslednom čase vytrela zrak, či sluch?
Palo: Mám rád kapelu RAGE AGAINST THE MACHINE a chalani z Partizánskeho
ju dôverne stvárňujú pod názvom RAGE AGAINST THE MACHINE - GUERILLA TRIBUTE
BAND. Fakt do detailov presne zahraté. Keď zavrieš oči, znejú ako originál.
Jediný revival čo schvaľujem. Ffud fest mi vytiera aj riť - naj fest u nás!!!
A ešte Nӧ fest na chate Trangoška.
Róbert: Tak čo ma prvé napadne. Asi autor Rudolf Vrba (vlast. menom Walter
Rosenberg). Kto prečítal "Utiekol som z Osvienčimu" bude vedieť ...
Dal by som to ako povinné čítanie do škôl.
Peter: Vždy mi sluch vytiera každý nový album ČAD. To čo táto kapelka produkuje
je total brutal. Ale najviac mi zrak aj sluch vytiera to, čo sa deje na
Slovensku. Najmä skurvenec Fico s jeho bandou, ale aj už spomenutý Kotleba
a jeho prívrženci. No proste ako vraví Pišta Vandal "Fak jú en daj" (Fuck
you and die)
RSS
