PUNKGEN
| NOVINKY | KONCERTY | FOTOARCHÍV | RECENZIE | ROZHOVORY | ČLÁNKY | SÚŤAŽE |
| DISTRO | LABEL | ARCHíV FANZINOV | PREKLADY TEXTOV | RECEPTY | GUESTBOOK |
RSS
POZÝVAME:
Ut 24.10.2017
JODIE FASTER (Francúzsko), KSILEMA (Bielorusko)

Trnava, Kubík


.. ostatné koncerty

NOVINKA V DISTRE:

BRÜNNER TODESMARSCH - LEGÁLNÍ LÁGRY, ILEGÁLNÍ LIDÉ (PHOBIA)
9.00 €

NAJNOVŠIE FOTKY:
BRASS, HEDKS, LCF (15.10.2017, Košice)

NAJNOVŠÍ ROZHOVOR:
RÚBANISKO

NAJNOVŠÍ REPORT:
DÁŠA FON FĽAŠA, ANTISOCIAL SKILLS, the PUBLIC (13.10.2017, Lučenec, Slimák)

NAJNOVŠIA RECENZIA:
E!E 12"

NAJNOVŠÍ ČLÁNOK:
V úzkostnej depresii vzbury

NAPOSLEDY NASKENOVANÝ ZIN:
Express your feelings #10 / KAZ #5 / 0

NAJNOVŠÍ PRELOŹENÝ TEXT:
OI POLLOI - We dont need them

NAJNOVŠÍ RECEPT:
Echt kapustnica











MEDICATION TIME (SLOVENSKO + MAĎARSKO + ČESKO)

Zabaľ jeden kufor na cestu.

Nie sme klasická kapela a toto nie je klasický tour report. K tomu prvému: fungujeme skrz gitaristovu robotu v Nemecku len "sezónne", od Vianoc po začiatok apríla. V rozpätí niekoľkých týždňov musíme stihnúť všetko. Po tom, čo sme v rámci predošlého turnusu dali konečne dokopy funkčný line-up, nahrali a neskôr vyhodili vonka demo kazetu, sme si na ten ďalší bookli niekoľko dátumov. Tým sa dostávam k tomu druhému. Toto nie je klasický tour report, lebo sme nešli žiadne turné. Natlačiť ale desať akcií do štyroch víkendov za sedem týždňov, to si už pár riadkov zaslúžilo. Vypadalo to nejak takto.

27.1.2017 Lučenec @ + UNDECIDED, CHAPPA´AI

Koncertný a vlastne všeobecný debut samozrejme pripadol na domácu pôdu. Pribrali sme kamošov zo skúšobne a našu peštiansku crew. Čisto rodinná záležitosť. Navyše je tu koncert po dlhej dobe a panuje všeobecný hlad. Viac ako ideálne podmienky. Okolo siedmej sa prakticky všetci zúčastnení už motajú po klube. Peštianci vylezú z dodávky vyspeedovaní na mraky. Turbo core.

Začínam byť mierne nervózny, je to takmer päť a pol roka bez živého hrania. Na druhú stranu som nadšený ako decko. Domiešaný celý, ale očakávanie a  rauš prevláda. Stále to veľa námahy dotlačiť to až sem a píše mi to. Prostredie je domáce a prakticky poznám skoro každého. Dokonca priletel aj Laco z UK, ktorého vidím raz do roka. Tlak. Bude radosť hrať. Obsmŕdam pri merchi, keď začínajú domáci UNDECIDED. Chalani plus baba za mikrofónom a  crust severského strihu, posadený do hutného soundu, kde nechýba ani potrebná melódia. Nervozitku cítiť trochu aj z nich, ale až na dva momenty tam nepočuť vybočenie od songov, ako ich poznám z ich skúšok. Ich pätnásťminútový set ubehne rýchlo, smiech nastáva pri vykrikovaní Susedovho mena, ktorý tu má očividne viac fanúšikov ako Nika za mikrofónom. Celebritka. Myslím, že na koncertný debut to dali dobre a rozhodne sa zapísali. Nahrávka na pláne a priebežne ďalšie koncerty, takže sa s UNDECIDED začnete stretávať častejšie. Odsleduj si to.

Sme na rade. Nervozita prejde hneď ako začneme. Je to rýchle, našich dvanásť minút preletí vzduchom. Bez pauzy, bez príhovoru. Takto to chceme a takto to máme radi. Nabehneme na to tak rýchlo, že Oli si dokonca nestihne dať dole ani kabát a celý set odhučí zabalený. Ľudia natlačení. Atmosféra výborná. Je dohraté, som spoko. Je čas na šialencov CHAPPA´AI z Pešti. Tí dneska hrajú v upravenom zložení. Marci prepustil basu Markovi, aby mohol riešiť čisto elektroniku a vokál. Bence sa zase vzdal vokálu a namiesto škatuliek nejaké thereminove anténky. Pribudol saxofón. Hotový hlukový orchester. CHAPPA´AI majú svoj strelený koncept zo Star Gate a sú svojskí. Je to zážitok vidieť. Ďalších pätnásť minút hluku, ale už niekde inde. Sledujem, ako sa v tom polka ľudí snaží zorientovať. Neni pre každého, ja si ale pochutnávam. Obzvlášť pasáž nazvaná "Loop" je strašný masaker. V podstate ide o pravidelne prechodom odštartovaný blastbeat na štyri doby v kolovrátku po dobu pár minút. Nastrelený som z toho hneď. Táto kapela v rámci noisu trčí, pretože ich performance je proste zakaždým niekde inde. Sú netypickí a identifikovateľní. A na živo nezastaviteľná smršť.

Odohraté, čas drinkovať a užiť si večer. Pálenky lietajú a brká sa strácajú. Kecáme s Maďarmi, až sa dostaneme k téme prvých razov. Dnes prvý raz naživo my, prvý raz naživo UNDECIDED. Prvý koncert v živote pre Oliho. Prvý raz CHAPPA´AI s Ábelom za saxofónom a prvý raz v takomto zložení. Prvý raz ich ani nevezie Gabi, ktorý ako jediný z tej grupy mal vodičák. Takže prvý koncert CHAPPA´AI bez neho. Paradoxne je šoférom práve Ábel, ktorý končí večer masívnou tyčkou na podlahu a v konečnom dôsledku kvôli nemu sa poberáme na dom skorej, napriek tomu, že bar nie je ešte zavretý. Doma ešte vysmahneme nejaké pivá a spliffy a dáme si youtube párty. Rave, hip hopy o cracku a celé to končí sledovaním ich setu, čo som večer nahral. Sú skoro tri, musím ísť spať, som rozbitý a zajtra ďalšia akcia a šoférovanie. Maďari to balia hodinu po mne. Ešteže nesplašili ďalší speed.

28.1.2017 Žilina @ Stanica Zárečie + PISSKIT, ADACTA


Pikeri na Staničke.
Deň po. Vstávame, dávame sa dokopy, ideme do Slimáka pre veci a dať si kávé. Chalani sa vrhnú na jedlo zo včerajška. Lavór s rizotom konečne padol. Ešte ubaliť jeden na cestu a lúčime sa, ale nie na dlho. Idem domov zregenerovať na pár hodín a potom smer skúšobňa pobaliť zvyšné veci a smer sever, kde nám s akciou ochotne vypomohol Laky. Pripája sa podľa plánu Laco, aby sme naplno využili jeho víkend v domovine. Vyrážame s predstihom, aby sme boli načas a stihli si Staničku aj obzrieť. Prichádzame kolo siedmej, cesta úmorná, ale keď máš interný humor, ide to zľahka. Obzeráme miesto, páči sa nám. Má to atmosféru a feeling. Vykladáme veci do backstagu, kde sa zašívame a čerpáme sily po včerajšku. Chalani testujú Lakyho cestovinky na kari s  ananásom, sú výborné. Ja čakám až po sete, aby ma nepomiešalo. Ako s plávaním. Dve hodiny vopred nejesť.

Otvárajú domáci PISSKIT. Ja popri ich sete sledujem jednu skupinku, zrejme na hríboch. Bavia sa mocne, ale jeden chalan je mimo, aj keď neškodným spôsobom. Vrchol nastáva, keď sa naťahuje ako stonožka na zemi a tlačí polliter s pivom po podlahe. Neviem si pomôcť. Je to smiešne. PISSKIT medzitým zahrajú zhruba polhodinový set príjemného stoneru bez vokálu. Počúvalo sa to dobre. Teraz my. Nachystaní sme rýchlo, aj odohraté máme rýchlo. Všetko šlape, až na momenty, kedy mi čávo vletí do bicích. Dvakrát. Je to tá stonožka z podlahy. Ešte mi tam šmátra rukami, hádže mi tam čiapku, ktorú schytím a zahodím asi 20 metrov od neho, nech ma na chvíľu inú zábavu. Inak to ide bez komplikácii. Dav pri nás, aj nejaký pohyb je. Tóno sa pri hre obligátne opiera chrbtom do ľudí za sebou, Oli vrieska ako o život. Máme zádavu. Šírime nenávit. O tomto to je. Cítim sa výborne po sete. Je to neskutočný pocit riešiť zase tieto veci.

Je čas na headline, ADACTA. Tí prichádzajú počas konca nášho setu, ale očividne je tu najviac ľudí na nich. Vidno to aj vizuálne. Zvítame sa, ale chalani sa hneď chystajú. Ja si rozložím merch a doprajem konečne chálo. Vybijem dve misky. V momente, ako dojem, na mňa prichádza neskutočná únava. Nakoniec to prekonám a sledujem chalanov z opodiaľ, ako nakladajú do ľudí ten svoj temný crust. Ide im to od ruky, skúsenosti sa nezaprú a Potkan na base je úplne adaptovaný. Táto kapela vie, čo chce hrať, ako znieť a ako to docieliť. Dokazujú to nahrávky, dokazuje to ich live show. Niet čo dodávať. Odozva v publiku je citeľná.

Odohraté, odložené. Je čas zaútočiť na zásoby. Vyťahujem fľašku whisky, a pri merchi spravíme menšiu základňu, kde sa debatí a spoločensky združuje. Opodiaľ sa vytvorí ďalšia, zložená zo spiacich návštevníkov. Ich počet sa zastaví na čísle päť. Laco je už tiež dobre na tom. Dávam mu inštrukcie, že keď bude chcieť ísť spať, nech príde za mnou, mám kľúč. Ubezpečuje ma, že je v pohode. Nakoniec so zombie tvárou pribehne za polhodinu, že on aby si teda šiel ľahnúť. Vyhadzujeme veci do spacej miestnosti a vraciame sa späť. Klub sa pomaly vypratáva, ostávame kapely, Laky s polovičkou za organizátorov a pár pridružených ľudí. Chlasce sa takmer do piatej do rána. Songy do taktu z reprákov, barmanky tanečky na barovom pulte. Tóno s drinkom prekotrmelcuje celú miestnosť. Minečko zalomený cez tri stoličky. Pýtam sa barmanky, či v pohode takto na bare trsačky. Vraj sa mám spýtať jej šéfa, čo tancuje vedľa jej kolegyne. Dobré miesto. Páči sa mi to tu. Kalba jak delo, rozhodne najsilnejšia afterka z celej tejto koncertnej série. Završujeme ju tým, že v alko opojení ideme pozreť, kde spia ADACTA a Gargamel našu nočnú návštevu vyhejtuje neskutočným spôsobom. Neskôr zistíme, že nevykryl, lebo mu tam pár minút pred nami nabehol Miňo, ktorý si chcel ustlať na vešiaku na prádlo. Nakoniec sa vypíname niečo po piatej ráno s vidinou kvalitného spánku na kobercových schodoch.

To sa nekoná, o štyri hodiny neskôr nás budí čávo, že musíme vstať, bo prídu nejaké deti na workshop. Najhoršie spravil. Nasleduje kolo vtipov o vypínaní detí kopačkami, keď sem prídu. My sa bavíme, v jeho tvári čítať opačné pocity. Troška stuhol, nebol pripravený, že tu nájde primitívov so zvyškovým alkoholom. Balíme to, Laky nám toto spomínal, tak nechceme robiť trable. Laco si so sebou nesie do koša sáčok s včerajším obsahom žalúdka. Nedeľná idylka.

Prichádza Laky a Simona s kopou jedla. Fasa, sme hladní. Raňajky štartujú vetou, že si máme nabrať čo chceme, ovocie, chlieb, zeleninu, domácu nátierku atď. Hneď kontrujeme, či sa nenájde nejaké piko. Hneď je ticho. Očividne tu feťácke vtipy nefičia. U nás si na tom silne ideme. To je totiž tak. S pikom je veľa srandy, ale len ak ho nefúkaš. To len aby som uviedol veci na pravú mieru, ono sa totiž po nás takto pozerali dosť často. A hocikde. Dávame silné raňajky, lúčime sa a ideme domov. Som vytrepaný, ale nie unavený, takže cesta rýchlo ubehne, aj s pauzou na káve na Donovaloch. Tá je drahá a stojí za hovno. Obed radšej vynecháme. Prichádzame podvečer, prvý víkend za nami.

18.2.2017 Čadca @ Acafe + SURPRESSER, KOVADLINA

Ďalší pôvodne dohodnutý termín myl byť v Poprade, sobotu týždeň po predošlých akciách. Skúšobňa HUMAN HUMUS, len my a oni, privátna akcia. Domáci ale nemôžu, narýchlo nie je náhrada a po celej krajine sú snehové kalamity. Po dohode to rušíme. Nasleduje víkend spolu s KOVADLINA. Do Čadce nás ponúknem Twiggymu sám a do Košíc dostávame pozvánku od Berkowitza, lebo SURPRESSER nakoniec nemôžu.

Ideme opäť v predstihu, sme tam skoro. Až moc skoro, ale nevadí. Poriešime si ubytko, ideme oblešovať klub, ulice a bankomaty a miesta, kde ukojíme hlad, keď pôjdeme zničení na izbu. Vraciame sa do klubu, pomaly sa to zbiera, už aj veci sa chystajú. Pridávame sa, lebo dneska otvárame. Sme nachystaní rýchlo, zvučíme sa ešte rýchlejšie. Nejak si s tým nerobíme hlavu, hlavne nak z toho ide tlak. Kolo ôsmej bijeme na štart. Set vytrepeme tak rýchlo, že neštastný Twiggy sa objavuje pár minút po s tým, že nás nestihol, lebo nás bohužiaľ presral. Tak to chodí. Desať minút neskoro na power-violence koncert a kapela je preč. Nabudúce bráško. Inak sa hralo výborne, ľudia vpredu v kontaktnej vzdialenosti, feeling na jednotku. Super ľudia, klub aj atmosféra.

SUPRESSER idú za nami. Ťažkotonážny hardcore postavený na lámaní kostí, než na sviežom fackaní. Má to odozvu, ľudia sa naťahujú a my sledujeme spred stola s merchom, ktorý vlastnými telami bránime pred prípadným nešťastím. Nedeje sa ale nič extrémne, takže stíhame v pohode vychutnať set. Je to hutné, silné a nekompromisné, ale kúsok mi tam chýba ten odľahčený punkový feeling. Ono ale ich muzika je postavená na niečom inom, takže je to prirodzené. KOVADLINA pre zmenu idú v úplne iných polohách. Svižný hardcore/punk so zrozumiteľnými a silnými textami, jednoznačným ťahom a silnými muzikantskými nápadmi. Set pekne plynie, je dynamický, pestrý, nadľahčený, ale pritom brutálne energický. Všetko sa končí Banánovým skokom do bicích a po zhruba dvadsiatich minútach je po show. Ostávam silne prekvapený. Mocný set.


Bicie v Čadci po koncerte.
Klasicky sa všetko po dohratí presúva na bar. Chalani ale pomaly začínajú brať veci do dodávok. My sme to odsrali hneď po show, čo bol viac než výborný ťah. Blaváci idú nakoniec domov a Česi s Berkowitzom na čele sú unavení, takže chcú pomaly zapadnúť na ubytko aj oni. Takže nie je toľko času pokecať, ale nejaké drinky predsa len padnú. Po ceste ideme pozrieť nonstop fastfood. Je hneď vedľa miestnej diskotékovej stajne. Kým sa tam dostaneme, cez otvorené okná na nás útočia silné slovenské motivačné repy. Tóno nabehne dnu a štýlovo si na celé bistro nonšalantne v alko štýle objedná dva dvojité burgre s  chilli. Nezvládam, vybuchujem. Doriešime objednávku, čakáme. Medzitým sa pristaví dvojica najebaných teenagerov. Stredoškolák total na mol snažiaci si niečo objednať a dilinko, čo ho usmerňuje a do toho tára kraviny o vodičáku, ktorý spravil, aj keď nosí trojky dioptrie. Miestna obsluha je vzhľadom na lokalitu už na toto zrejme zvyknutá. A nesmierne trpezlivá. Dojedáme a ideme. Na ubytku párty pokračuje, vyťahujeme ukulele, učím sa hrať ten jediný song, ktorý sa na to dá hrať. Somewhere over the zberné suroviny. Vytrepeme fľašu, Tóno so mnou odpáli a v polke sa vytratí. Nájdem ho v  katatonickej polohe ako nakladá druhý chilli burger v rohu skrčený pri radiátore. Keď skončí, otrepe si o hlavu mastný papier s majonézou. Tohto chlapca musíš ľúbiť. Keď už neni čo, ideme konečne spať.

19.2.2017 KOŠICE @ Collosseum + KOVADLINA

Budíme sa celkom fresh. Spanie bolo celkom ok a budík žiaden. Dávame sprchu, chystáme veci a zisťujeme, že KOVADLINA nie sú ešte ani hore. Stretávame sa s Twiggym v meste na obed. Pri jedle debatíme a padajú zase vtipy o vypnutých deťoch a pervitíne. Twiggy tiež vytiahne nejaké frky a hneď vieme, že toto je náš človek. Chápe to. Aj deti má, ale pozná srandu. Palec hore. Rozhodneme sa ísť smer Košice a nečakať na druhú dodávku. Nakoniec aj dobre. Po ceste zisťujeme, že Strečno uzavreté. Žeby ale dakde kokoti cestári dali info tabuľu, že kade sa to dá obísť, to už nie. Nahromadí sa nás tam takto viacero áut. Asi predpokladajú, že všetci to tu poznáme. Nakoniec ale cez gps a  mapu zvolíme na Terchovú. Ide tadiaľ asi každý, takže už aj tak na dlhej ceste to celé zaberie hodinu navyše. Do Košíc prichádzame totálne vyžmýkaní.


Počas setu v Košiciach.
Času dosť, tak sa snažíme čo najviac relaxovať. Rozkladám merch a zvítam sa s kamošom z výšky, s ktorým sa nám občasne podarí byť na jednom mieste. Prakticky bok po boku predebatíme celý večer. Začíname chystať stage, začiatok je v pláne o pol deviatej. Na začiatku to vyzerá prázdno, nakoniec sa nazbierajú nejakí ľudia, ale aj tak som čakal troška väčšiu návštevu. Aspoň na Košice. Set nám ide, ale cítiť únavu z včerajšieho hýrenia a hlavne z hodín v aute. Tie nás otupili možno ešte viac. Ku koncu nám pred posledným songom odíde struna. Tóno mení gitary. Vláčime dve, presne kvôli tomuto. Nejak ale nesedí ladenie, tak posledný song ideme s troška iným zvukom. Aj taký je pv.

KOVADLINA sa nachystá tiež rýchlo a odohráva sa včerajší scenár. Spolu so skokom do bicích. Táto kapela to vie naservírovať a podať. Baví ma to. Po sete meníme triko za LP a s Banánom debatíme o rôznych veciach od pomerov na scéne po úplné úlety, ako je historka vzniku fotky na poslednom albume REEPELENT SS. Dávame výborné chálo, jedno z najlepších, ako nie celkovo najlepšie z celej koncertnej série. Veľmi chutné. Nakoniec ale na dlhšie debaty tiež nevydá, obidve kapely ideme domov.

Pri balení vecí vyrobím fail. Síce auto napakované a zatvorím na kľúč, lebo ideme hľadať zatáraného Oliho, ale bočné dvere nechám otvorené na celú ulicu. Karma stála pri nás a nič sa nestratilo a nezmizlo. Sme pobalení, kompletní a môžeme vyraziť. Nás čakajú max tri hodiny jazdy s pauzami, chalani to musia vyhrotiť na jedenásť. To by som nedal. Ale robota nepustí. Aj taká je cena za kapelovanie. Nakoniec prichádzame v noci, vykladáme veci a úspešne sa vypnem okolo tretej ráno.

24.2.2017 Šaľa @ Peklo + BLIND RÄTTVISA, ALEA IACTA EST, SxOxTxEx

Spikey bol prvý, kto sa ozval za koncert. Myslím, že dokonca ešte v ten deň, čo sme vypustili demo oficiálne do sveta. Nakoniec bol zhodou okolností posledný, kto vedel definitívne potvrdiť termín. Každopádne to vyšlo a k  tomu aj výdatný line-up. Zodpovedne, ale nepoučiteľne, sme zase na mieste s predstihom. Nikto v klube nie je, Spikey tiež na ceste, tak ideme obzrieť ulice. Začuť maďarčinu, dobre sme. Ideme sadnúť do nejakého luxusného podniku v centre. Káva ako inak. Posh podnik s cenami, dokonca aj klavirista tu je. Akurát ho s keybordom posadili do chodbičky kaviarne medzi dvere od hajzlov, takže to moc neuhrali. Kávu detto. Image klamal. Mala byť lepšia. Oli ale objednaný drága rum pochvaľuje.

Vraciame sa späť. Už sa to rozbieha. Stretávame a zdravíme domácich, Peštiancov a každého, koho poznáme. Nosíme veci, rozkladám merch a ponáram sa do debaty s Oliverom dva. Figúrka, s ktorou sa tiež stretnem len občasne na akciách, ale máme odžité. Medzitým už sa pripravia BLIND RÄTTVISA. Hrajú s  nasadením, ale zdržujem sa bokom a vykecávam sa. Je tu dosť známych a je rozhodne s kým sa furt vypráviať. Akurát evidujem, že to všetko duní a aparát je predimenzovaný na tento menší priestor. Dosť sa to zlieva. Celý večer.

Preberáme štafetu. Nepočujem poriadne nič. Stop time-y ale dávame napresno, vokál ani neviem kde je, aj sa sekneme v jednej vypúštačke, kde naň čakáme. Inak ale moc nechybujeme, tak by to malo sedieť. Čo ide vo finálnej podobe do vonkajška, netuším. Hluk. To stačí. ALEA IACTA EST nápodobne. Kebyže nepoznám songy, tak sa miestami v tom hukote nevyznám. Chalani ale hrali napresno a boli posadení, zohratí na maximum. Pánsky. U nich to ale tú zvukovú guľu mohli spôsobiť dva aparáty, my ideme cez jeden, takže mohli znieť menej konkrétne. Ale inak tlak samozrejme, ako sme zvyknutí. Chalani na domácej pôde zahrali prestížne. Karbobrúska. SxOxTxEx to ešte vyeskalovali. Táto kapela je čistá vražda. Grindcore postavený na sypačkách, nátlakoch a nekompromisnom hrubozrnnom nájebe. Hrajú tak, až sa zdvíha prach zo zeme. Ani k tomu nemám čo dodať, obe kapely patria medzi top v južných, slovensko-maďarských končinách a hrajú ako besní. Kto videl, vie. Kto nie, chyba. Vychytať, napraviť.


Monumentálna tyka od monumentálneho Srba.
Sety ubehnú rýchlo a rýchlo sa to postrieda, aspoň mne to tak pripadá. Myslím, že Spikey čakal zrejme viac ľudí, predsa len piatok. Ale atmosféra večera je super. Kvasíme vonku a pofajčievam, ale skromne. Mal som chytené hrdlo aj kus pajšle, ale po cesnakovou kúre a vyzbrojení cukríkmi na hrdlo som v tom, že som to vyriešil. Ono sa mi to vypomstí, ale až neskôr. Každopádne sme bledli, kecali, až sa to začalo rozpadať. Bol čas na presun. Attila nakoniec rieši taxík, ideme k nemu a je nás dosť, musíme sa pomestiť. My nakladáme dvojmetrového najebaného Srba. Dopredu, dozadu by sa ani nezmestil. Je tu taxík, ideme za ním. Srb po ceste tliacha nesúrodé vetičky v rodnom jazyku. Zastavíme na priecestí, týpek hneď: Buuum! Hehe. Anal. Hehehehe. Veľký grg. Dobro pička? Pička dobro. No čistý trip. Nakoniec sa v spleti ciest a uličiek dopracujeme k domu.

Ideme dnu. Je nás celkom dosť, my, domáci plus šesť osôb. Barák z MTV Cribs. A postarší štvornohý, malý psí sympaťák Morža. V preklade omrvinka po maďarsky. To meno sa mu hodí. Attila vytiahne niečo pod zub, pálenky a pivá. Kto čo chce. Na LCD pustený koncert Queen. Pripadám si ako v hoteli. Afterka a  slovensko-maďarské frky. Takto trávime dve hodiny, než sa pomaly rozpadneme únavou. Tým, že idem spať medzi poslednými, mi ostane miesto pri odpadnutom Srbovi, ktorý v izbe zabral celú posteľ. Tóno sa podujme, že to dá na gauč, aby som sa natlačil k Olimu do dvojpostele vedľa. Ochotne súhlasím. Hlavný bod programu ale príde v momente, keď si idem po veci. Nachádzam v izbe epickú šabľu. Na podlahe, kresle, lampe a dačo schytala aj stena. A srbove gate. Musím zobudiť Attilu aj s kolegom. Ide sa riadiť. Najprv ale treba prebrať Hodora a vysvetliť mu, že sa dogrcal ako šteňa a má si vyzliecť gate. To bolo zaujímavé, čo ti poviem. Dáme to. Teraz sa zbaviť veľkej vygrcanej hmoty. Volí sa smeták. Je toho fakt hodne. Ešte som nevidel naberať grcku na smeták. Kým sa to deje, Attilov kamoš má moment na predýchanie. Hneď sa chytáme s Tónom a robíme mu Jackass hecovačky imitovaním zvuku grcania. Niekedy niet nad primitívnu zábavu. Nakoniec je poťah z kresla v sprche, podlaha zmytá a Srb zaspatý a vyprázdnený. Ideme do postele.

25.2.2017 Ružomberok @ Korzo + RATIMOR, ATARAXIA, THORWALD


Deep House na Donovaloch.
Budíme sa. Jesto kopec času. Famózna sprcha a famóznejší Attila, ktorý doniesol raňajky. Velebíme ho. Luxusný servis sa nám dostáva na tých akciách. Už aj Srb je hore. Kým raňajkujeme, on si dá pivko. Lúčime sa s ľuďmi, Moržom a vyrážame. Smer Ružomberok, kde sa nás ujal Kubo. Po ceste nám troška hapruje Tónove auto, nechytá otáčky, ale pri citlivom našlapovaní plynu to viem korigovať. Dávame stop na Donovaloch. Zláka nás muzika, čo sa rozlieha areálom, keď tadiaľ ideme. Odstavíme auto. Hudba ide z reklamného prívesu na whiskey. Hory, slniečko, Deep house a pálenka. Čo ti viac treba. Chalani sa hneď chytajú a míňajú lóve. Prispievam a berem im panáky, keď vidím aká bavka. Tancujeme tam odídení na parkovisku. Zaparkuje pri nás auto, vystúpi partia a hneď sa ku nám roztancuje týpek v lyžiarskych okuliaroch a čiapke. Viac nám netreba. Taká party zrazu, že kebyže nejdeme na koncert, tak si tam vybavíme ubytko a roztrepeme sa tam hneď pri tom prívese. Ale musíme ísť, tak si dávam ďalšiu zlé presso v inom podniku a prestávam Donovalom veriť, že tu niekto robí dobrú kávu.

Prichádzame na miesto. Ako inak, skoro. Ale sme prekvapení podnikom. Pódium je oddelené lanom a má vstupné schody v strede. Stoly idú už od neho cez celý ten veľký priestor. Pred ním je priestor na obzeranie, alebo prípadný pohyb, v rozmere tri na tri metre. Toto nie je klub, ale veľká rocková krčma. Dlho som nebol v niečom obdobnom. Každopádne dneska sa tu okrem nás hlavne bude krstiť nový album ATARAXIA a na line-upe je ešte jedna domáca kapela, takže zloženie bude zrejme viac menej domáce. Chalani krátia čas pár drinkami, sme naskladaní pri stole pod pódiom. Prvá kapela RATIMOR. Na domácej pôde. Moc vraj nehrávajú naživo, ale prijali pozvanie. Thrash metal postavený na metale a heavy prvkoch, než na uličnej špine crossoveru. Tri prechody a tak. Divný moment prichádza, keď skupinka kamošov kapely začne skandovať jej meno, ale nevidno ich, bo to robia od nejakého stola zopodiaľ. Podporiť spredu sa im zrejme nechcelo. Jednoduchšie a pohodlnejšie od piva hulákať.

Ideme my a nastáva patália so zvukárom. Čistý imbecil. Nedokázal pochopiť jednoduché veci a hlavne nechápal, že zvučí na piču. Vokál nikde. Všetky kapely prakticky s týmto bojovali celý večer. Keď sa Oli pri zvučení spustil dole pod pódium, aby to čekol, ako to znie, hneď na neho spustil vyhrážky, že nech sa neopováži ísť dole cez koncert, lebo bude pískať mikrofón a on ho hneď vypne. Čistý kokot. Neskôr sa dozvedáme, že pôvodne dohodnutý zvukár nemohol prísť a na poslednú chvíľu ho zastúpil tento idiot. Bonus v podobe toho, že chlapík zvučí spevokoly a kokotiny v kostoloch. Mať moja. Kebyže toto viem na začiatku, umlátim ho bibliou a nazvučím sa sám. Ale nedá sa každý deň svietiť. Pred tým, než začneme, si ďalší týpek pýta jeden playlist, že to budú natáčať a strihať z toho nejaké videjká. Dostáva list so zoznamom songov, kde sú dokreslené kokoty, piče a zdobí ho niekoľko sloganov ako gay sex party, fet či pervitín. Hlavne ma zaujímalo, ako dopadne strihanie a či sa z toho vôbec vykokotí, ktorý song je ktorý. Predstavovanie songov či zastavenie setu sa u nás nekoná. Videá stade som nevidel doteraz žiadne, takže to asi vzdal. Set nám ide od ruky, aj keď Oli mierne nervózny z toho, že ho kokot počuť. Je tam aj dáky pohyb vo vymedzenej oblasti. Pár songov pred koncom Tóno hrajúci pod pódiom napochoduje k mikrofónu a zahučí slovo pervitín na celý klub. Smejem sa strašne, ktovie koľkým to v tom momente pripadá vtipné. Vyplieskame ešte posledné štyri songy a je to za nami. Nesieme veci do auta a uchyľujem sa dozadu do vstupnej miestnosti. Jednak vyložiť merch, jednak ale preč z totálne zafajčeného vzduchu vo vnútri. Krčma vs klub. Nájdi jeden rozdiel.

ATARAXIA toho večeral krstila, ich set sledujem zopodiaľ, ale aj chvíľu spredu, kým sa prestriedame pri merchi. Nakoniec nás Gabi vyzve všetky kapely na stage krstiť ich CD, tak ideme. Krstí sa nejakou kapustovou vodou, ktorá bola špeciálne odležaná na túto príležitosť. Smrdí to ako dva týždne nevetraný autobus plný dôchodcov. Ešteže som nebol obliaty, to by som asi radšej tie veci spálil na mieste, ako s tým smradom ísť zavretý dve hodiny v aute. Účel ale splnila. ATARAXIA zahrali celkom svižný set na hrane HC a grindoru, s poctivým škandinávskym hustým soundom. Bolo by to svižnejšie, keby Gabi toľko nerozprával medzi songami, dosť to brzdilo celkový ťah. Ale cítil sa dobre a mal toho na srdci veľa, tak prečo nie. Poslední THORWALD začali neskoro, dav sa aj zredukoval a hlavne už boli všetci poznačení večerom. Set napriek tomu, že ho vyrúbali a Kubo ako nová posila za bicími to nakladal, nemal potrebnú odozvu. Wurma ako basák bojoval s gitarou aj aparátom. Gitara počúvala, aparát sem tam nie. Chalani to nakoniec troška pretiahli a bolo niečo pred jednou, keď sa dohralo.

Unavený a vyšťavený si dávam jedlo. Ako jediný vegetarián som dopadol najlepšie. Kým oni nakladali mastný guláš, ja som dostal výborné cestoviny s domácim pestom a parmezánom. Čistý balzam v tom momente. Stihneme ešte dačo pokecať s Košičanmi a Kubom, ale je čas ísť domov. Po ceste sa doberáme, či zase dáme stopku na deep house. Všetci ale vieme, že tam by sme aj skončili. Navyše, máme každý fixný program na nedeľu, nemôžeme vyhrotiť. Cesta prebehne fajn, dopracujeme sa domov neskoro v noci. Začínam z toho koncertného kolobehu cítiť únavu. Je to ale také to spokojné vyčerpanie.

9.3.2017 Gyor @ Beton + VÖRGAR, SEPTIC ASSAULT, GULIVER, KARAK, HALITOSIS

4. marca máme dohodnutú akciu v Pešti. Ale nepreliečená choroba ma dobehla. Ráno o siedmej ma z postele vyťahuje kašel a dýchavičnosť. Zle je, smer pohotovosť. Zápal priedušiek. Fasujem tabletky a dôrazné odporúčanie na lôžko. Kapelný chat sa zahusťuje a riešime situáciu. Preberáme x možností, či to dám/nedám. Navyše ideme ďalší týždeň 4 akcie po sebe, ktoré nechceme ohroziť. Nakoniec o piatej definitívne rušíme. Dobré rozhodnutie. Večer o deviatej nastúpi tridsaťdeväť horúčka a som v piči. Tam by som zomrel. Ak nie po ceste, tak počas setu určite.


Györ. Pred kockou.

Györ. Vnútri v kocke.

Za pár dní sa s pomocou farmaceutických drog dám dokopy a stredu pred cestou dávame skúšku. Vládzem, dobre je. V deň cesty ideme skorej. Nepoučiteľní sme. Na mieste sme o siedmej. Maďari ešte v Pešti v zápche. Máme silné dve až tri hodiny času. Zatiaľ sa zoznamujeme s organizátorom Šanim a miestom, kde hráme. Je to zaujímavý spot. Chalani kúpili v dražbe v jednej z priemyselnej častí s veľkým členitým dvorom betónovú kocku so štyrmi poschodiami. Nazvali to príznačne Beton. Postupne ju zariaďujú na komplex skúšobní a popritom tu riešia akcie. Bar je súčasťou recepcie, lebo je tu už 13 skúšobní a ďalších 17 na pláne, takže je tu pravidelne niekto, kto rieši chod. Hrá sa v spodnej časti. Je tam brutálna sieť chodieb. Chalani tu už majú upravený spot na koncerty a zariaďujú vlastné jednoduché štúdio. Celý komplex je bývalý atómový kryt, kde bola počas vojny prechodná nemocnica. Miestnosť, kde dnes hráme, je bývalá operačná sála. Z toho miesta dýcha atmosféra. Isto sa tu diali veci. Jedinou chybou je hajzel. Chalani nemajú napojenie na kanalizačnú sieť a tak to riešia toikou pred budovou. A že by sme mali chodiť tam, lebo areál je pod kamerami a nechcú mať naťahovačky. Všetko by bolo v poriadku, ale ide z nej taký kandel, že dnu jedine s potápačským výstrojom aj kyslíkovou bombou. Nezvládol som ani dvere naplno otvoriť. Neviem, ako často si sem volajú servis. Ale tú toiku by som už ani nečistil, tú už len rovno odniesol a zapálil. Zákaz nezákaz, idem radšej tristo metrov cez areál, kým nenájdem spot, kde to viem oprieť. Neskôr vzdialenosti skracujem.

Nazbieralo sa už zopár ľudí, je to tu dosť DIY a komorné, ľudia sa očividne medzi sebou poznajú. Čakáme. Peštianci na ceste furt. Domáci VÖRGAR to konečne po deviatej načnú. Agresívny crust/grind s vyhroteným vokálom. Miestnosť nie je veľká a aparát mocný, takže to ide na riadne pecky. Ale dá sa v tom vyznať, aspoň mne so štopľami. Agresie to v sebe má na rozdávanie a nahustené je to slušne. O tri hodiny neskôr oproti dohode je tu konečne dodávka. Chalani idú turné a pribrali nás na prvé dve akcie. Vybiehajú zocelení speedom a hneď chcú ísť nastrelení hrať, lebo my sme akože headline. Hneď im ruším plán, lebo tu na nich čakáme jak jebnutí a nemienim čakať ani minútu, nieto ďalšie štyri kapely. Bereme to útokom, ešte sa necítim 100% fit, ale ide to nad očakávanie. Dokonca mi medzi songami Oli naznačuje, že mám spomaliť odrátanie, aby sa dal dokopy. A stihol zďobnúť z veľmi hrozného rumu, ktorý si tu zaopatrili. Paradoxne dávame jeden z najlepších setov. Atmosféra v  izbe je hustá. Ľudia sa bavia a cítim sa ako v tlakovom hrnci. Po sete dostávame najkrajší kompliment: sme cigánsky WEEKEND NACHOS. Nemám slov. Som z toho prirovnania odzbrojený.

Počas nášho setu jedlom preletia peštianske kobylky, tak po odohratí, keď nabehne hlad, monumentálne vyblednem. Hodím do seba zvyšných pár zemiakov zospodu plechu a povytieram dvomi poslednými chlebmi hrniec s gulášom. Hlad je učiteľ. Budapešť crew svoj trip poňala zaujímavo. Na turné idú osem ľudí plus šofér a tých osem ľudí tvorí štyri kapely. Hyperaktívni borci. Nastavia si stage, bicie dajú zboku (kurva, prečo to nenapadlo nás?!) a postupne sa v rôznych zostavách menia za nástrojmi. SEPTIC ASSAULT slušný výplach vo dvojici, bicie, booster basa a nejaký ten kanalizačný preplach. GULIVER je predošlá kapela, ku ktorej pribudla jedna gitara. Domiešaný odchod medzi hc, sludgom a rôznymi extrémnymi poloha. KARAK je najväčší tlak. Už plne funkčná zostava, ťažké a temné grindcore riffy, Marci za bicími udržuje tempo a Bence škrieka takou polohou, v akej som ho ešte nepočul. Preniká až do mozgu. Poriadny bordel vhodný akurát tak na osprostenie. Silný set, ktorý mnou v tej kutici poriadne zamával. Bence sa vyváľal na podlahe, ktorá je z nejakej udupanej škváry. Po rozliatych pivách pustila farbu a  tak je na konci setu čierno-červený. Obdobne končia Tónove dodupané boty. Turbocore violence. Medzitým sa priestor pomaly aj vyprázdňuje, čas pokročil a ja som tiež unavený. Ešteže sme nešli poslední. To vyšlo na HALITOSIS. Riadne chorobný goregrind, žiadne tirolské hopsačky na dva takty. Poriadna brechačka, masáže riffmi a vychrchlaný vokanál. Nehrali do kroku, ale do hrobu. Ale najprv patológia a nejaké tie rezačky. Bavilo ma to fest. Takto by sa mal hrať tento žáner. Dobre, ale v princípe vlastne hnusne a odpudivo.

Po setoch ešte bledneme na mieste, ale netrvá dlho a rozdeľujeme sa na spacie lokality. My ideme so Šanim k jeho kamošovi, tam si dám ešte s organizátorom jedno pivko a brko pred spaním. Šani a jeho kočka idú na dvojposteľ a chalan z bytu na zem vedľa nich. My spíme traja natlačení na jeden rozkladací gauč pre dvoch. Nohy nevystriem celú noc. Keď ráno vidím, ako čávo otvorí ďalšie dvere, kde je izba s veľkou posteľou, prepadne ma čistý mindfuck. Šani vysvetľuje, že nás tam vraj neuložil kvôli tomu, že tú izbu niekomu prenajíma. Ten tam ale nie je a ani nepríde. Kebyže viem, tak si tam v noci ľahnem a mohol by ráno pičovať, koľko by chcel. Aspoň by som sa nezobudil ako po spánku v kufri od auta.

10.3.2017 Brno @ Vegalité) + VÖRGAR, HALITOSIS, KARAK, SEPTIC ASSAULT, GULIVER

Ráno stíhame dať maximálne sprchu a musíme ísť, domáci majú povinnosti. Pýtame sa, kde sa dá v centre zaparkovať, ale že vraj máme ísť na parkovisko k Lidlu a tam nechať auto. Len desať minút peši stade do centra a nemusíme platiť parkovné. Ideme tam, dávame na sedliakov raňajky na kapote od auta a čítame ceduľu, že parkovisko je monitorované a autá stojace dlhšie ako hodinu odťahujú. Skvelý tip. Ideme autom do mesta, nájdeme parkovisko pár krokov od centra. V prepočte tridsať centov za hodinu. Ti musí jebať. Prakticky zadarmo. Neviem, čo si tu predstavujú pod pojmom drahé parkovanie. Beháme po Györi a sme prekvapení. Mesto je pekné, jesto čo obzerať. Nečakal by som. Dávame solid prechádzku, ale je nám jasné, že na Maďarov čakať netreba. Tí sa dajú dokopy prudko poobede.

Volajú kde sme, keď už sme prakticky pred Brnom. Stretneme sa na mieste. My zatiaľ ideme vybaviť ubytko. Postaršia recepčná nás hneď uvedie do situácie. Môžeme fajčiť aj v izbe. Aj trávu. Jej je to jedno. Ona to síce nefajčí, ale syn jej z toho robí mastičky. Len nech si otvoríme okno. Vchod je na zvonenie a kľúče sa pri odchode odovzdávajú. Ľudská lenivosť vyhráva. Alebo nikomu neveria natoľko, aby dostal kľúče aj od vchodu. Nevadí, túto možnosť naplno využijeme. Dáme sa na pár hodín do kľudu a čerpáme sily. Do klubu prichádzame až okolo ôsmej. Chalani sú už tu a obsadili posledný voľný flek na ulici. Vykladáme veci a parkujem auto na inom spote. Sú tú ďalšie tri autá. Kukám na tabuľu, asi tu môžem stáť.

Dneska sme na rade poslední. Tak sa poučený z predošlého večera pre istotu natlačím výbornými vegan burgermi. Ak by neostali. Chalani z druhej dodávky sa zatiaľ potia na dojazdoch. Dnes sa musí skončiť o desiatej, ale organizátor to bárs nenaháňa. Zvukár je čistý Alice Cooper versus Maťo Ďurinda. Peštianci sa zvučia dlho a začne sa niečo po pol deviatej. Bude to natesno. Striedajú sa jedna kapela za druhou a v podstate zopakujú to, čo predviedli včera. Akurát je tu lepší a prehľadnejší zvuk. Inak ale zadelia štandardné sety. KARAK v tom trčí. Je to inde a je to ako keby viac seriózne. Rozhodne najzaujímavejšia muzika zo zostavy. Ale aj HALITOSIS je riadny náklad. Dneska svižnejšie a dynamickejšie. A ten kanál sa mi páči. Kadejaké škatuľky a pitchshiftery a hneď je bublanina. Tie kapely majú v sebe dačo svojské a hlavne to má ničiaci potenciál. Vidno, že chalani sa tomu venujú roky a s prístupom. My sa začíname chystať o 9.45 a organizátor nás nervózne naháňa. Kde bol na začiatku, keď sa to dalo podchytiť, netuším. Takže si z toho nerobím až takú hlavu, ale v rámci šetrenia času si ani nepripnem mikrofón na rytmičák. Nasrať. Hlavne to poďme vyrúbať. Začneme dačo pred celou a končíme desať desať. Set ukončí už tradičný Tónov kotrmelec v poslednej pasáži. Tento ťah začal pár akcií dozadu a nejak si ho obľúbil. Zádava.


Nočný pozdrav mesta Brno.
Som našlapaný, chladnem a užívam si post-koncertný nával. Chcem ísť priebežne preparkovať auto, aby sme nenosili veci ďaleko. Nepríjemné prekvapenie. Papuča na aute. Kukám tabuľu. Zle som pozrel šípku a zákaz státia bol do tabule, nie od tabule. Piči. Volám cajtov a čakám, koľko ma táto sranda vyjde. Prichádzajú mestskí. Debatíme a ukazuje sa, že chlapík bol v Lučenci raz na prázdninách ako decko a jeho mama je z toho istého mesta, ako moja. Som zdvorilý, ale inak je mi to u riti. Vyrátaj mi pokutu. Nakoniec mi dajú najnižšie sadzby, štyristo českých za úkon (obutie a vyzutie papuče) a štyristo za státie, lebo tam nie som dlho. Nasrať. Nie je to koniec sveta. Platím pánsky terminálom, vyzúvajú ma a konečne preparkujem. V tom rauši za desať minút popakujem sám celé auto. Chalani si to všimnú, až keď ideme preč. Zabudol som tam síce mikrofón, ale Peštianci ho na druhý deň pribalili, tak žiadne ďalšie škody.

Ostávame nakoniec len kapely s pár ľuďmi na bare. Viac menej všetci roztrepaní. Až na mňa. Organizátor je úplne mimo, už spí odložený. Ešte ich má zobrať k sebe domov, tak sa dobíja. Nakupujem pivká na izbu a dáky premotivovaný dilino ma tam agresívne spovedá, že čo to má byť, prečo si akože beriem tie pivá so sebou, prečo si ich nedám tu? Čo tým sledujem a podobné veci. A prečo sa ty, kurva, nestaráš o svoje veci? Idiot. Dávame veľkú rozlúčku, lebo na druhý deň pokračujeme už separátne. Presúvame sa.

Na ubytku prichádza tlak. Oli nabehne na izbu a v rauši si začne rozhadzovať veci a vrieskať na celý hostel. Vyzuje sa, zoberie tenisku, zahryzne, napľuje do nej a zahodí. Veci lietajú a kriky sa rozliehajú. Tuhnem, či nás niekto nedôjde o druhej ráno vykopnúť. Nič sa nedeje. Idem do sprchy. Keď vyleziem, zbieram si veci po celej izbe. Oli medzitým nájde balans, hlavne keď zistí, že nevie lokalizovať okuliare. Pomáham mu ich nájsť a nakoniec zaspí s podopretou hlavou o ruku s prstami prekrývajúcimi spánky a oči. Premýšľačky nad hypotékou. Ostane tak minimálne hodinu, než sa konečne prevráti. My si doprajeme s  Tónom pivká a do toho REGURGITATE z telefónu. Vybijem tri brká. Sme ponorení do debaty. Silné osobno-kapelné momenty. O piatej sa uložíme.

11.3.2017 Tábor @ U Zlatého lva + OBERKÖRPERFREI, KRAOST

Po krásnych šiestich hodinách spánku nás budí naša recepčná. Musíme opustiť izbu do jedenástej, je už jedenásť preč po a my stále odfukujeme plyny do paplónov. Naveľa sa dáme dokopy, ale osprostieti sme. Máme čas, ideme do mesta. Prevezieme sa smer centrum a pri prvej pouličnej pizzke dávame stop a nenásytne žereme. Beháme po centre, príde na mňa sranie, v MacDonalde taký hajzel, že by mali platiť mne a nie naopak. Z misy trčí takmer do pravého uhla asi tridsaťcentimetrový stalagnit. Hlavne že vstup na turnikety. I  am loving it. Túlame sa ďalej a zhodou okolností stretneme Benceho s kolegom, ktorý vypadajú ako vypadnutí z práčky. Ostali spať v dodávke, lebo presun na organizátorov byt bol vzhľadom na jeho situáciu komplikovaný. Prehodíme si pár slov a miznú v ulici. Každopádne chcem chalanov zobrať do jednej pivárne, ktorú tu poznám. Síce ju nájdem, ale je ešte zatvorené. Až od piatej, koho by to napadlo, že. Ideme vedľa do kaviarne a tá je famózna. Dávam si domácu limonádu a presso ako z rozprávky. Najlepšia káva zo všetkých kapelných tripov.

Presúvame sa do Tábora. Tam je booknutý koncert cez Janiho, nášho rodáka, ktorý rodný kraj opustil roky dozadu a po pár rokoch v Prahe sa sem presunul a už tu stihol zapustiť korene aj potomka. Prichádzame skorej, aby sme sa stretli s Tónovou českou polovičkou, ktorá sa k nám pridáva až po Lučenec. Smer hotel, kde si dvojica rezervovala osobitné ubytko. Je tu celkom chladno. Pri hoteli zisťujeme, že žiadna recepcia a treba si zavolať o kombináciu ku skrinke na vonkajšej stene, v ktorej je kľúč. Otvárame si sami. Luxus. Kým sa vybalia, porobíme si sami čaje a na hulváta beriem aj ovocie. Kebyže chcem, aj chladničku si stade odnesiem. Ideme sa najesť do indickej reštiky, ktorú tu poznám. Majú tu širokú ponuku pre vegánov aj vegetariánov a porcie sú zabijácke. Volíme polievku s tradičným indickým pečivom. Sme plní. To nám už ale volá Jano, že je na mieste. Ideme to obzrieť, klub je veľká jednoizbová krčma upravená na akcie. Má to svoj štýl a v Tábore to patrí k podnikom s najzaujímavejšou históriou. Veľkým mínusom je ale nulové vetranie v kombinácii s extrémne zadymeným vzduchom. Fajčí tu každý. Akonáhle niekto zahasí, o  meter alebo o stoličku vedľa si dakto zapáli. Čím pribúda ľudí, tým je to horšie. Miestami je tam nedýchateľne. Česi sú veľkí fajčiari, aj v Brne si týpci v pohode zapálili pod tabuľkami, že sa počas koncertu nefajčí. Ciga tu má prednosť. Ale nebolo to také tragické ako U Zlatého lva. Tu im zrejme nevadí, že po sebe dýchajú kubíky smogu. Mne to vadilo ešte ako fajčiarovi. Vadí mi to aj teraz. Utešujem sa tým, že za pár týždňov vyblednú. Všetci. Keď píšem tieto riadky, tak je tam už fajčenie v podnikoch zakázané. Tak im treba. Vzduch na nich.

Večer začínajú domáci OBERKÖRPERFREI. Dvojica hrajúca prazvláštnu kombináciu hocičoho možného. Aj to ťažko zaradiť. Miestami mi to pripadalo rozhádzané a niekedy zase pekne uletené. Ale celkovo ako keby to nemalo jednotný koncept. Proste sa menila pasáž za pasážou. Nechýbalo tomu prekvapenie, ale chýbali tomu nejaké styčné body, niečo, čo by zo série fotiek spravilo aj nejaký fotoalbum. Treba to doladiť. Akurát to preberám s Janom a ten tvrdí, že oni toto všetko vedia. Že práve tak chcú znieť. Tak potom zrejme vedia, čo robia. Lokálni KRAOST je totálne prekvapenie. Najebaný thrash/hc/punk v takých otáčkach, že sa začal aj ten stojatý vzduchodym hýbať. Vypílené riffy, bubeník s náprahom ako lokomotíva a do toho ukričaný ženský vokál vychádzajúci z takmer miniatúrnej dievčiny. Nápadité, agresívne, dynamické a precízne zahraté. Ak pôjdu takto ďalej, toto môže byť ďalší LAHAR. Ohlas viac než slušný, a viac než zaslúžený. My sme ako inak nachystaný rýchlo, zvučenie odbijeme pár štekmi do mikrofónu a nastavením ozveny. Prozreteľne využívam čas a zaseknem dvere na hajzle, skadiaľ fúka čerstvý vzduch cez jediné otvorené okno. Ako pohár vody na púšti. Ide sa na to. Po pár songoch zdochýnam z toho vzduchu, pot schne rovno na koži. Potím sa a schnem zvnútra zároveň. Tekutiny musím doplniť skoro po každej skladbe. Ohlas je aj obligátny potlesk. Ale mám po sete podľa výrazov v tvári taký pocit, že veľa ľudí sa tu dnes s power-violence stretlo prvýkrát. Tak už vedia, o čom to je. Šírime osvetu.


Squat Cesta v Tábore.
Okamžite ako sa zdvihnem od bicích, otváram opäť dvere na hajzle a snažím sa dohnať kyslíkový dlh. Balíme veci, nosíme do auta a čerstvý vzduch mi robí dobre. Kosa pokročila, na aute je originál námraza. Takže nakoniec skončíme aj tak dnu. Medzitým sa ale krčma povyprázdňuje a počet dymiacich sa ustabilizuje na nižšom čísle. Dávame pri stole debat, chalani dáke drinky, berieme pivká a delíme sa. My s Olim autom sledujeme Janiho po kadejakých uličkách. Končíme pri veľkom starom dome. Je to kvázi umelecký spot. Založil ho roky dozadu jeden Američan. Jemu sa tu nejak zapáčilo, vybláznil miestnu samosprávu, aby mu to dala do správy a od vtedy tu žije, sem tam robí nejaké akcie, projekty, spravuje to tu a poskytuje ubytko príšelcom z celého sveta. Je tu kosno, ale priestor je haluz. Veľké, neporobené, v podstate squat. Spíme v izbe s malými kachľami. Ako starý pyroman sa toho chopím. Zanedlho kúrime a ideme zatiaľ obzrieť dom a dať dole do kuchyne pivko a každý čo ráči do svojho papieriku. Skvelý debat s človekom, s ktorým máš čo, aj keď sa rok(y) nevidíš. Ďalšie silné kapelné aj osobné momenty. Vraciame sa do izby, teplota už znesiteľná, tak napracem do piecky dreva čo to dá a balím sa celý oblečený do spacáku.

12.3.2017 Lučenec @ Slimák + VICIOUS REALITY

Budím sa nadránom na svitaní, v izbe je už zase zima, ale rýchlo idem čórnuť drevo z kuchyne a vyriešim to. Dospím sa, ale kolo pol deviatej nás už preberá slnko svietiace pomedzi mraky rovno do našich okien bez roliet či žalúzií. Sme hore. Obzerám dom za vidna a bavím sa na niekoľkých detailoch. Jani musí riešiť svoje záležitosti, takže pomaly opúšťame dom a lúčime sa. Každý svojou cestou. My sa vraciame do mesta na Tónov hotel. Recepcia kanči a  kontrola žiadna, tak vybehneme na izbu a dám si sprchu. Plán vyšiel, aj keď sa prišla nejaká pani spýtať, či zídu na raňajky práve v momente, kedy som si obliekal gate. Raňajky nakoniec zase na hulvátov na parkovisku pred odchodom z mesta. Nakupujeme za posledné české nejaké pivká na domov a načíname najdlhší presun. Irituje ma stále kontrolka poruchy motora. Objavila sa tam už po ceste do Györu. Mál som za to, že to súvisí so spojkou, ktorú sme v servise riešili predtým. Takže mierne spotený, ale s relatívnym kľudom, došoférujem domov. Nakoniec sa o dva dni a šesťsto kilometrov neskôr ukázalo, že išlo o rg ventil. Auto sa mi dojebalo na diaľnici. Až na odťah to bolo. Tentokrát nás ale ešte podržalo. Dnešný koncert prišiel do rany. Jake zabookoval tento dátum pre Poliakov a my sme sa vhodne pridali. Navyše aj prozreteľne, keďže pôvodný support nemohol kvôli iným povinnostiam nakoniec doraziť. Takže celý tento turnus symbolicky uzavrieme, kde začal. Doma.


Posledný koncert zo série na domácej pôde.

Slimák a VICIOUS CIRCLE v plnom nasadení.

Sme na mieste, bavíme sa so známymi a Poliakmi. Máme kopu čas dať si dokopy stage a zvukovku, ale klasicky nám to netrvá dlho. Sme nenáročná kapela. Okolo ôsmej vykopávame. Je tu zase kopa známych a atmosféra je komorná, ale totálne rodinná. Tak sa uvoľním, že miestami v rámci nesústredenia porobím chyby, ale v celkovom efekte sa stratia. Tónovi hapruje gitara a ladenie, takže v jednom momente máme hluchšie miesto. Inak je to tu ale pre mňa o  pocitoch. Dobre sa mi hrá, bavíme sa tým a je to pecka. Naša posledná akcia na dlhú dobu. Neskutočný feeling mám z toho všetkého. A tu to kulminuje. Pre mňa silný zážitok, rozhodne najemotívnejší set spomedzi všetkých. VICIOUS CIRCLE to rozbalia takisto rýchlo. V podstate sú za pätnásť minút po nás už nachystaní do akcie. Intro a už sa Slimákom ozýva našlapaný hardcore/punk, poháňaný sýtymi ale svižnými gitarami, výbušnou rytmikou a energickým Maciekom za mikrofónom. Ten je v ten večer všade a vypĺňa klub. Ľudia interagujú a energia obieha. Natlačia rýchly playlist plný dynamických songov. Predstavia aj nový sedempalec. Dvadsať minút a je hotovo. Intenzívny set.

Samozrejme po akcii napadneme bar, aj keď Oli sa musí priebežne vytratiť, zajtra robota. Ja drinkujem a bavím sa, prehrabávam Robertove distro, niečo kupujem, niečo meníme. Priebežne sa klub vyprázdňuje a ostáva nás tam zopár. Ja stále nalepený pri zdroji, ale keď vidím, ako komplet poľská straight edge skupina bledne na lavičkách a marošovej pomalej wifine, pochopím. Je čas ich zobrať domov. Ideme dodávkou a chalani sa potichu vyložia aj uložia. Bavia sa so psami a zanedlho idú spať. Ráno dokonca po sebe všetko poupratujú, ešte aj matrace zložia. Veľmi zdvorilá návšteva. Mne to ale nedá. Ešte si v noci na dojazd do spiaceho ticha otvorím pivko a ubalím jeden finálny. Koncertne je turnus za nami. Kopa zážitkov, skúseností a srandy. A hlavne plnohodnotný štart niečoho, na čom sa kontinuálne pracovalo a konečne sa to podarilo pretaviť do reality. Aj keď s nejakými obmedzeniami. Mám emočný pretlak. Potrebujem to všetko v kľude spracovať. Bolo to celé epické.
 Autor: Fog

Tento cestopis už bol zobrazený 705 krát

Späť na cestopisy
Oznámkuj tento cestopis ako v škole:
1 2 3 4 5
Hodnotenie cestopisu: 1

Pridaj komentár k cestopisu:
NICKNAME:
E-MAIL:
WEB:
ANTISPAM: Y+8+I
TEXT:


 #7198 fog   napísal/a 20.06.2017 09:44:24
dik za priaznive komenty. moc potesili. aj to ze sa najdu ludia co si daju namahu docitat to do konca
 #7196 jemoja   napísal/a 16.06.2017 22:48:17
ked uz sa tu chvali....tak fog je moja krvna skupina, nemyslim hudobne ale skor vyjadrovacimi prostriedkami. nemusim kaelu pout ale ked ju opises je mi uplne jasne co hraju. peace
 #7195 shupo   napísal/a 12.06.2017 13:16:08
pripajam sa k Wrbovi, skvelo napisane. niektore veci si viem normalne vyzualizovat:D
a poliaci su super. tiez ked u mna spali, tak kuchyna bola uplne docista apod. hehe.
 #7194 Bbc   napísal/a 12.06.2017 02:32:22
O te chas Roma khalo khar.....A žlté zo spodu ando nak
 #7193 Wrbo   napísal/a 09.06.2017 20:07:31
Strašne skvele sa čítajú tvoje reporty Paráda!
POSLEDNÉ KOMENTÁRE:
20.10. 07:36
Balki: Wrbo je king!**1 >> JEDINÁ MOŽNOSŤ (rozhovor)
19.10. 21:48
Wrbo: Všetky čo sú zat .. >> JEDINÁ MOŽNOSŤ (rozhovor)
19.10. 07:24
Elramon: Dpc wrbo, to je .. >> JEDINÁ MOŽNOSŤ (rozhovor)
18.10. 14:20
drrrrrro: Ja som sa raz ta >> 13.10.2017 DÁŠA FON FĽAŠA, ANTISOCIAL SKILLS, the PUBLIC Lučenec, Slimák (report)
18.10. 13:50
redo: to ja som to vzd >> 13.10.2017 DÁŠA FON FĽAŠA, ANTISOCIAL SKILLS, the PUBLIC Lučenec, Slimák (report)

ANKETA:
Má to tu ešte zmysel?

[151/90.96%]
Má!

[8/4.82%]
Ako kedy, je tu aj plno píčovin.

[1/0.6%]
Je mi to jedno, som tu prvý krát.

[6/3.61%]
Nechaj tú mŕtvolu už konečne dôstojne pochovať, aj tak je všetko na facebooku a aktuálnejšie!


Počet hlasov: 166


Online: ... Autor: adrik punkgen@gmail.com: 2003 - 2017 ...