OI POLLOI - THE EARTH IS OUR MOTHER
Miecha, ktorá pulzuje v stromoch nám prináša spomienku – sme súčasťou zeme a ona je súčásťou nás. Vieme, že biely muž nerozumie našim zvykom – každý kus zeme je pre neho rovnaký ako hocijaký iný, pretože je cudzincom, ktorý prichádza za noci a berie si, čo potrebuje. Zem nie je jeho brat, ale jeho nepriateľ a keď ju dobije, ide ďalej. Necháva hroby svojich otcov za sebou a nestará sa o nich. Hrob jeho otca a dedičstvo jeho detí sú zabudnuté. Zachádza so svojou matkou Zemou a so svojim otcom nebom ako s vecami, ktoré môže vyrabovať a predať ako ovcu či nablýskané gorálky. Jeho nenásytnosť zničí zem a zanechá len spúšť.
Neviem... naše zvyky sú rozdielne od vašich. Pohľad na vaše mestá pôsobí bolesť mojim očiam. V mestách bieleho muža nie sú žiadne tiché miesta – žiadne miesta, kde môžete počúvať šumenie lístia na jar, či bzučanie hmyzích krídel. Hluk iba útočí na uši – a čo je to za život, keď nemôžeme počuť svišťanie krídel a nočné hádky žiab v močiary. Čo je človek bez ostatných zvierat? Keď všetka zver zmizne, človek zomrie na obrovskú osamelosť ducha. A čokoľvek sa prihodí zveri, čoskoro sa prihodí i človeku – všetky veci spolu súvisia. Naučte svoje deti to, čo my sme učili naše deti:
Že zem je naša matka. Čokoľvek postihne zem, postihne tiež jej synov a dcéry. Človek nepoháňa prúd života, je len jeho brehom. Čokoľvek urobí prúdu, urobí sám sobe. Tajné zákutia lesa sa zaťažili pachom mnohých ľudí. Kde sú húštiny? Preč! Kde je orol? Preč! Koniec života a začiatok živorenia...
Počet videní: 870
Pridaj komentár k prekladu:
Email:
Antispam: X+J+A
Správa: