PUNKGEN
| NOVINKY | KONCERTY | FOTOARCHÍV | RECENZIE | ROZHOVORY | ČLÁNKY | SÚŤAŽE |
| DISTRO | LABEL | ARCHíV FANZINOV | PREKLADY TEXTOV | RECEPTY | GUESTBOOK |
RSS
POZÝVAME:
So 14.12.2019
LIDSKÉ ZDROJE (CZ), MOMMY IS MENTAL (CZ), PRACH (SK)

Bardejov, Bašta


.. ostatné koncerty

NOVINKA V DISTRE:

CERELITIDA #7
4.00 €

NAJNOVŠIE FOTKY:
Nö fest 2019 (22 - 23.11.2019, Horná Lehota)

NAJNOVŠÍ ROZHOVOR:
Muco (SANGRE DE CRISTO, SIGNA SINISTRA, KACZYNSKI, LAKKA)

NAJNOVŠÍ REPORT:
KRAJNÉ ČIERNO, DVERE, THERAPIST, FAT, DECULTIVATE (16.11.2019, Košice, Collosseum)

NAJNOVŠIA RECENZIA:
TENDENCIE - Nedajme šancu beznádeji zmariť naše životy 12"

NAJNOVŠÍ ČLÁNOK:
Pozvánka na Setkání svobodných duší 2019

NAPOSLEDY NASKENOVANÝ ZIN:
Biosfere #5 / 2004

NAJNOVŠÍ PRELOŹENÝ TEXT:
OI POLLOI - We dont need them

NAJNOVŠÍ RECEPT:
Čili z TV Paprika


(27-.29.7.2018) FLUFF FEST 2018 - Rokycany (report)
Raz si takto sedím a blednem na kompe pri vinyloch. Zrazu mi pristane správa od Skuldu. Že či neprídeme zahrať na FLUFF FEST. Osprostel som za tým monitorom. Bolo to nečakané a prekvapujúce. Keď si predstavím, že dva a pol roka dozadu sme začínali len pracovať na songoch ako regulárna kapela a zrazu je tu ponuka odohrať akciu takéhoto kalibru, nechce sa mi tomu ani uveriť. Máme to logisticky zložité, tak si vypýtam pár dni na preverenie našich možností. Tóno si vie v Nemecku poriešiť potrebné voľno, my tiež. Prenájom skúšobní v Prahe na ten dátum tiež nie je problém, takže jednoznačne potvrdzujeme svoju účasť. Definitívne do toho precitnem až vtedy, keď vidím naše meno na webe festivalu.

FLUFF štartuje už štvrtok, my s Olim po robote ešte len cestujeme prespať do Průhoníc pri Prahe. Deň na to odskúšať si svoje a presunúť sa na festival. Cesta je dlhá, úmorná, nudná. Ani tie billboardy si už nepokukáš. Všade len česká vlajka. Už to treba na finále len zosekať dole. Prichádzame o  jedenástej. Kamoš tu roky pôsobí a ústretovo poskytol nocľah. Pri pokeci vybijem dva pivká. Kým Oliver spí, na príjemný spánok ešte zapálim jeden na dvore.

PIATOK
Ráno máme kopu času. Prenájom skúšobne je až od jednej a treba si užiť matrac a pohodlie, kým trvá. Takže sa pobudíme vyspatí a vysmiati. Silná hodina ničnerobenia na dome a ideme do mesta. GPS nás privedie na miesto. Parkujem, volám typovi. Dáva mi inštrukcie, ale sú úplne na iný enviroment, ako vidím pred sebou. Zložím, pátram. Veľký kokot z toho. Volám ešte raz. Dopracujeme sa k jadru problému. Treba k adrese a číslu dopísať písmeno A. Nastavím navigačku opäť a je to o päťsto metrov hore kopcom. Konečne to nájdem, preparkujem a zvoním, kde mám. Z okna sa vystrčí zodpovedná osoba a spúšťa kľúč. Prichádza Tóno. On našiel na prvý šup. Sme konečne tu.


Na skúšobni

Ideme to hore obzrieť. Budova má tri poschodia a je v nej kopa skúšobní. Niektoré obsadené permanentne, iné na krátkodobý prenájom. Naša miestnosť je v pohode. Akurát mi bolo povedané, že všetko, čo treba, tam bude a netreba si brať nič. To je síce pravda, ale šlapka je single, stojany ťažko nastaviteľné a o jeden menej než potrebujem. Činely dohryzené a navyše vo veľkosti 14" a 16". Na mňa veľmi malé puklice. Z poľskej fiatky. Ja potrebujem veľkosť z SUV. Takže napriek nechuti vytrepem na tretie poschodie prakticky komplet gear a kým sa rozkladám, chalani podebatia pri cige. Nastavené. Dávame skúšku po takmer štyroch mesiacoch. Celkom to ide, prejdeme si set aj nejaké songy osve a o dve hodiny po zaparkovaní už znášame veci späť do auta.

Som celý spotený a po tomto kardiu totálne vláčny. Ako schneme pri aute, cítim tlak v bruchu. Uvoľním, ale zradí ma manžeta a spolu s plynom vybehne aj prekvapko. Ztuhnem a kým sú ešte otvorené garážové dvere do budovy, rýchlo utekám na hajzel skontrolovať situáciu. Nič hrozné, akurát vyzliecť spodky, poriadiť riť a môžem ísť ďalej. Od teraz si budem ale dávať zásadný pozor na prdy bezprostredne po hraní. Ostal som zaskočený. Však ma aj vysmiali chalani ako malého chlapca. Dobre mi tak. Story pre vnúčence, ktoré nebudem mať, tak sa natrem aspoň tu. Babrák.

Pohýname sa do Rokycian, ja prvý a Tóno na vlastnom v závese. Napriek navigačke odbočím napiču a tak si dáme menšie kolečko aj po meste. Úspešne sa vymotáme a prichádzame okolo štvrtej. Dostávame inštrukcie, kde zaparkovať. Odstavím auto a hneď narazíme na tlupu z Maďarska. Dneska sa motajú okolo Psych tentu, lebo tu hrajú prakticky celý deň. Je vonka a mimo areálu pri vstupe. Kým tam drtia TERMINÁTOR 1, staviame stan a posúvame nakúpené zásoby borovičky pre Dubáka. Stretávame ďalších našich. Balím. Otvárajú sa fľaše. Môže sa to tu rozbehnúť.


GOVERNMENT FLU
Čo to vypliaskame. Sme nachystaní. Externe aj interne. Ideme to obzrieť dovnútra. Hlavný stage, stan a All go - no slow stage, kde budeme my. A  kde pre mňa osobne hrajú najzaujímavejšie kapely. Spolu s Psych tentom. Pri skúmaní areálu sa pomotáme pred hlavným, kde zapálim. Hrajú SPIRITS. Znie to tuctovo, nič pre mňa. Ja sa teším na GOVERMENT FLU, ktorí začnú zanedlho v stane. Albumy majú výborné a naživo som ešte nemal príležitosť. Nabehnú na to a za dvadsať minút sa tam preženie uragán. Neskutočne živelné a dynamické. Ich hardcore je postavený na punkovom podklade. Agresívne gitary a útočná rytmika. Žiadne lopatovanie. Rovno ťa hodia do roztočenej miešačky. Hlušia v poriadnom tempe. A tým myslím poriadnom. Ľudia lietajú sprava doľava. Atmosféra ako v klube. Naživo o triedu lepšie ako z asfaltu. Tak má byť. Prvý poriadny tlak vo Fluff tente.

Odbiehame vedľa na KRAOST, s ktorými sme hrali minulý rok. Stihneme nejaké songy. Ženským vokálom poháňaný hardcore/thrashpunk. Rýchly a mocný. Kapela sa našla v tomto štýle a sedí im. Je to počuť. Dávajú kvalitný set. Čas preskúmať jedlo. Taký hladný od rána, lebo len na ovocí. Naordinujem si hneď dva vegan burgery a prevediem na nich okamžitú exekúciu. Pivko do ruky a k autu, ktoré je blízko Psych tentu. Tam zanedlho dva maďarské tlaky. Chalani to okupujú celý deň. Chladnička, čo je vedro plné vody, poskytuje dobroty a večer pokračuje. Odbieham s Tónom na DECULTIVATE. Už tretíkrát tento rok. Mám na nich šťastie. Ale rád si to pozriem zakaždým. Lebo to tam rozjebú. Zakaždým. So svojím vlastným strihom poznačený, natlačený hardcore ladený do temného nihilistického hávu. S nápadmi aj prevedením. A vlastným ksichtom. Tóno nespustí oči a po sete sa na mňa veľavravne obzrie s gestom ruky mávajúcej si pred tvárou. Viac netreba dodávať. Idem pozdraviť chalanov a končí sa to tým, že so skupinou domácich zrazu s hlukom nosíme Maja na rukách. Bavím sa tu silne.


Tónika
Späť k autu a Psych tentu, ktorý je od neho sto metrov. Keďže DECULTIVATE to odbijú rýchlo, stíham skoro celý IRON STEEL. Trojica z Budapešti. Štandardne na túto oblasť, každý z nich má ešte kopec iných kapiel. Táto hrá drsný motorhead and roll posypaný špinavými thrashovými riffmi. Nie je to síce nič nové, ale ani nemusí. Má to intenzitu, tlak a potrebný groove. Chalani zakaždým dajú poriadne hlučnú a kvalitnú show. A o tom je rock and roll. Malá pauzu a Tóno vyťahuje triko George Michael. Kráľ. Ďalší Peštianci BEROSSZULAS. Primitívne rytmický, zato gitarovo nápaditý hardcore/punk. Odchod. Posadené, naložené, pestré a maximálne deštrukčné. Protojadro, ako sa dá táto hudba hrať. Ohlodaná na kosť, ale o to viac surová. Riffové steny a rytmika ako kopance do brucha. Tak tlačili, že si videl na ľuďoch žily pulzovať. Tento rok mám smolu na koncerty v Pešti, nestíham sa tam na veľa vecí dostať. BEROSSZULAS ma míňal a tu ma konečne dostihli a dokopali na zemi. Gratulujem si.

Aby tých kopancov nebolo dosť, ukecávam pre zmenu Oliho, nech si ide s nami dať TRIGGER vs. PRÜGELKNABE. On už tieto výsostne naklepané veci až tak nemusí, ale nech si odžije. Tuším, že toto bude silný zážitok. To, čo nakoniec vidíme, prekoná všetko. Dve kapely a každá hrá s nasadením samovražednej letky. TRIGGER drsnejší a hutnejší. A s novým vokalistom. PRÜGELKNABE zase nečakanejší a dosekanejší. Songy sa striedajú bez akejkoľvek pauzy. Synchronizácia len pohľadom. Na stotiny. Tieto verzus sety majú svoje čaro a toto bola exemplárna ukážka. Dve kvalitné, rýchle a originálne kapely a ani jeden moment na nadýchnutie sa. Pozriem na Olivera. Spraví na mňa obdobné gesto ako Tóno a viem, že ho to dostalo. Koho nie. Však tam ohýbali vzduch.

Ideme prehodnotiť život k chladničke. Drinky idú dole, je nám dobre. Keď sme spolu, tak párty vývoj. Nie sme toľko spolu všetci traja, takže sa snažíme tieto momenty čo najviac vyťažiť. Ľudsky, komunikačne, aj intoxikačne. Delíme sa. Tóno ostáva s ľuďmi pri aute, my odbiehame každý na inú show. Oli na WASTE a ja na TASTE THE FLOOR na našom stagi. Táto kapela z Talianska, v ktorej hrá známa postavička Pompeo, ma láka viac. Ostrý a útočný hardcore/punk v akurátnej rýchlosti. Tej rýchlejšej. Svižné gitary, na hrot dynamické bicie a vyšší prirodzene ladený vokál. Pripomínalo mi to NIGHT FEVER, ale na speede. Leteli tie songy okolo teba len taký fukot. Z tej zvedavosti odbehnem na WASTE, ale po jednom songu sa vraciam. Značne pokrivkávali intenzitou. Ale tak iná muzika. TASTE THE FLOOR bola väčšia nálož. Aj ma spätne mrzí, že som nezobral kazetu. Nabudúce. Snáď.

Vraciam sa na stanovište a v plnom info stane počujem akustiku a známy hlas. Dášo. Ale dnu aj von mega plnka, tak pokračujem. Klasický scenár kempu. Krútia sa okolo nás fľaše a ja krútim brká. Na Psych tente spustil Marci s dákym kamošom elektroniku. Hustotka. Ešte odbehnem na MOOM. Akurát začne pršať, tak sa kúsok dám bokom pod jeden distro stan a troška sa aj prehrabem tromi kuchynskými stolmi platní. Hneď beriem jednu. Vedel som, že inak to dopadnúť nemôže. MOOM z Izraela som videl minulý rok na OEF. Zaujímavá kapela. Majú taký svojský štýl, ako kombinujú rýchly hardcore s rôznymi prvkami iných tvrdých žánrov. Okrem nápaditej muziky, v ktorej sa toho celkom dosť udeje, silný ženský vokál ako výrazný prvok dotvárajúci feeling kapely. Zručné, muzikantské, nie ľahko zaraditeľné. Takéto kapely ma berú. Odbehnem a pribehnem späť na kúsok setu EKRANOPLAN z Nemecka. Znejú o niečo menej kompaktnejšie. Nápady to má dobré, ale sú kadejako pomiešané na mňa. Raz to, raz hento. Ale prevedenie je masívne, to sa musí nechať.

Definitívne zakotvujem pri aute a chalanoch. Debatíme a pozvoľna sa pustošíme alej. Zapaľujem neviem koľké brko a obraciam ktovie koľký panák. V Psych tente stále elektronika, tak si ideme dupnúť. Bavka maximálna. Chalani osádzajú kadejaký rave a ideme s tým naplno. Ale je po jednej a prúd sa vypína. Tak otváram kufor, zapínam nabitý bluetooth reprák a pokračujeme ďalej. Kým sa prestriedajú elektroniky, staré new yorské rapy a funky tlaky, úspešne likvidujeme zásoby. Kecáme a bavíme sa na svojich interných kokotinách. Tóno do seba kopne pálenku a hneď ho stočí do rohu na grcanie. Keď to vidí Oli, vyhrotí aj jeho. Ale aj tak ešte hodia dačo do seba. Tóno končí v sediacej polohe v kufri, hlava vedľa kolena. Cigu nepustí. Keď obživne, jebne ho celého do môjho stanu, ktorý nejakým zázrakom vydrží. Neskôr sa nevie napratať do auta, tak mu trčia nohy cez strešné okno. Krásne kapelné momenty. Robíme česť nášmu menu aj mimo pódia. Dali sme sa na pánov. Kto by to bol povedal.


SOBOTA
Išli sme spať po štvrtej. Je niečo po deviatej a v stane sa nedá vydržať. To skurvené teplo a vlhko. Dusnota. Lepí sa mi koža zvnútra. Slnko ukážkovo demonštruje svoju silu. Dám hygienu a vypliaskam liter vody a celý žltý melón. Necítim sa zle, ale je mi skurvene teplo. Hnusne. Tieň nikde. Všetko, čo ma dnes zaujíma, sa začína súčasne s nami alebo po nás. Nemám najmenšiu chuť sa niekde presúvať. Areál aj tak zavretý, tak sa rozhodneme ostať v  kempe, kým nepríde čas ísť sa riešiť za stage.


Ranná pohoda
Vypadá to asi takto. Kadejako pootvárame dvere na aute, aby bolo čo najviac tieňa. Je tu snaha spraviť z deky prístrešok. Ako tak funguje. Vytiahneme karimatky a niekoľko hodín sa presúvame okolo auta tak, aby nám poskytol aspoň malú porciu tieňa v tomto pekle. Nič nepomáha. Slnko praží, litre vody vo mne a spotinel level tisíc. Môžem robiť, čo chcem, som starý potič. Tak sa snažím šetriť sily a hydratovať sa. To zase Tóno k tomu pristúpil úplne inak a pro aktívne. Už od ôsmej rána behá po kempe, lebo ho vyhnalo slnko z auta. S fľašou. Či si niekto s ním nedá frühstuck. Akonáhle otvoria areál, dopĺňa tekutiny pivom. Sem tam na prebratie hlava do chladničky. A menšie porcie spánkov. Vonka tak tridsaťpäť v tieni. Vývoj situácie sa dá predpokladať. Prichádzajú chalani z the ARSON PROJECT, tak príjemne podebatíme a zabijeme čas. Neskôr zvolia rovnaký variant a presúvajú sa spolu s tieňom z dodávky.


Pred setom
Nejak sa nám podarí preblednúť do piatej, kedy je čas presunúť sa dozadu. Preparkujem a idem rozložiť merch. Stretávam sa s chalanmi z WARFUCK. Boli sme spolu aj včera, ale obe strany v pohybe. Teraz sú lepšie podmienky pokecať. Medzitým na hlavnom pódiu začína the ARSON PROJECT, ale nedá sa mi ísť. Zanedlho pôjdeme a musím si chystať cárachy. Oli ostane pri merchi a Tóna vypína na zemi tak štyri metre od neho. Kým sa rozkladám, mieša sa mi set RØST predo mnou so Švédmi za chrbtom. ARSON brúsia striktne, ako sme zvyknutí. Škoda, že nestíham odbehnúť, ale vynahradím si to na FFUDe. RØST, crustový punk v kostýmčekoch, znie v pohode, ale troška prvoplánové. Zaťažko ale hodnotiť, vnímam na pol ucha navyše zozadu a k  tomu sa mi prekrýva ďalší stage. Všetko je nachystané, Rakúšania odohratí, môžeme ísť na vec.

Odporúčam merch do francúzskych rúk, budím Tóna a ideme sa nazvučiť. Zvukári moc fajní ľudia, ústretoví a doriešili sme všetko, vrátane intra a outra. Sme narychtovaní, pred nami zaťažko odhadnuteľný počet roztrúsených ľudí a stále pražiace slnko. Oli s Tónom dole pod stagom. Dávam signál zvukárovi, nech pustí intro. Samozrejme vytretý Tóno zabudne na včerajšiu dohodu, že hrané intro vypúšťame a ideme rovno na vec ako doznie intro pustené. Zmätený sa nechytí a lúšti situáciu. Odohráme pol taktu dvaja. Zaznie potlesk. Kričíme mu, kde sa nachádza. Ešte raz a môžeme ísť. Tónika je očividne na hrane fyzických síl. Reakčný čas slabý, ujde mu pár chýb a v jednom bode medzi songami sa mu zošmykne gitara a trvá to dobrých desať sekúnd, než si ju hodí cez plece. Je úspech, že stojí. Nie raz chalani vypijú. Prakticky furt. Echt že triezvi sme ešte nikdy asi nehrali. Ale takto turbo zošrotovaný Tóno nehral nikdy. Neodhadol. Celkovo to bolo fajn, ohlas bol a aj neskôr, keď vyzvedám, ako to znelo, dostávam pozitívne reakcie. Ale viem, že sme to inokedy najebali pre päť ľudí niekde v piči omnoho lepšie. A mohli sme aj tu. Tak uvidíme, či nás niekedy bude na tejto pôde čakať reparát.

Kým sa balím, dokrivká Tóno. Tečie z neho vodopád potu. Pobalí gitaru a  v tvári mu badať maximálne level sklamania zo svojho výkonu. Ani neviem ako, vytratí sa z dohľadu. Kým sa spakujem a prídem k merchu, na moje prekvapenie ma tam čaká vysmiaty Oliver so slušným zárobkom. Celkom sa toho potratilo, som ohromený. Nečakal som taký záujem. Sám ešte strelím dve pásky. Aspoň bude čo rozhádzať po distrách. Ubalím a zapálime s Nikom. Medzitým sa nachystajú Taliani FAILURE a odštartujú dnešné power-violence besnenie. Set výborný. Presne ako má byť. Hlučný, rýchly, pestrý. Orientovaný na švih, než na kopanie hrobov. Výplachy, fastcore pasáže a primitívne stredné tempá na hrozenie do vzduchu. Všetko sa strieda v správnom pomere. Prizerá sa viac ľudí, ako na nás. Spevák dole, ľudia v pohybe. Energia všade naokolo. Zo zeme sa dvíha prach. Výborné vo všetkých smeroch. A to sa večer ešte len začína.


WARFUCK
Nasleduje WARFUCK. Dvojica hrajúca s nasadením pätice. Ich grindcore sa vždy vyhýbal priamočiarosti a nikdy sa nebáli kombinovať svoju muziku, akokoľvek sa im žiadalo. Nový album je ďalším v rade, ktorý to dokazuje. A tento set ďalším v rade, ktorý dokazuje silu tejto kapely. Žiadne kecy, ale kvalitne odtrepaný organizovaný bordel, do ktorého naložíš čo najviac frustrácie a zloby. Zhudobnené opovrhnutie a nenávisť. Pritom Mark sa spoza bicích usmieva celý čas a keď má chuť, tak pri sypačke hodí hlavou troška moshu. Nik behá hore dole, kam až kábel dočiahne, brúsi so zranenou rukou a hádže nasrato-šťastné pohľady do davu. Dvojčlenné komando smrti. Alebo keď je menej viac. Ukážkový set.

Stmieva sa, je čas pobaliť veci a presunúť auto. Už som si doprial jedno pivko. Nechcem fúknuť, ak aby sa náhodou stala počas tých tristo metrov nejaká patália. Tak pomeníme s Francúzmi a Talianmi veci, popakujem to a  ideme s Olim do kempu. Po zaparkovaní nachádzame dokrčeného Tóna spať v  aute. Zobudí sa a dávame kapelný debat. Mrzí ho to. Z našej strany sme v  pohode. Stalo sa a je to tak, ako to je. Už s tým nespravíme nič a keď nejde o život, ide o hovno. Nie je to koniec sveta. Sme tu, spolu a to je podstatné. O tom je kapelovanie. Trávenie času s ľuďmi, s ktorými ti je dobre, na miestach, kde by si sa možno za iných okolností nikdy nedostal. Krásny to život.

Treba vyhrotiť nejaké panáky. Zanedlho pôjdu anglické tlaky, tak ideme rýchle kolá. Fajne ma čapne, tak akurát. Presun po nejaký špeciál do ruky. Osvojil som si chodiť sem, lebo mám rád silnejšie pivká a hlavne rad bol vždy najkratší. Náhoda? Nemyslím. Prozreteľnosť. Na skok k Twigymu podebatiť, obzrieť ponuku a ubaliť. Potom si to už definitívne nasmerujeme pred All go - no slow stage. Dnes sme prakticky ani neboli nikde inde. Celý deň len tu sa motáme. Lebo tu je dnes najlepšie. Samé tlaky. Prichádza ďalší.


ONA SNOP
ONA SNOP. Leeds. Power-violence, z ktorého sála jeho geografický pôvod. Každý, kto to má troška zmapované, môže potvrdiť, že tu by som mohol prestať. Toto je scéna sama osebe. Leeds a nad tým Céčko v krúžku. Tieto kapely čo dokazujú, to snáď ani nie je možné. Alebo aj áno, keď sa to hemží vzájomne prepletenými tvárami. Pointa. Totálne dostrihané, cez niekoľko vokálov vybliakané pévečko s absurdnými textami, zahraté ako z učebnice. Ak by nejaká existovala. Pestré postupy, šialené zmeny a tona odídených momentov. Ten set explodoval každú chvíľu. Reťazová reakcia. Stále sa niečo dialo. Za rohom na teba furt niečo čakalo s pripravenou tyčou. Tlak za tlakom. Hrali na tento žáner pomerne dlho, ale nemalo to jediný slabý moment. Normálne som miestami neveril, čo tam predvádzali. Neskutočné niečo. Za mňa osobne najlepší PV set za dlhú dobu a nekompromisne najlepšia kapela festivalu. Hrot.

Tomuto mohla konkurovať jedine ďalšia kapela z Leedsu. The AFTERNOON GENTLEMEN. Ich diskografiu mám pokúpenú aj pobehanú. Vedel som, že nesklamú. Mal som možnosť vidieť ich len dvakrát, ale tento fakt bol dopredu jasný. Ono po sete ONA SNOP si neviem predstaviť, čo by malo hrať, aby sa to chytalo. Jedine oni. A tak aj bolo. Rovnaký tlak, rovnaký strih, rovnako bizarná tematika v textoch a hlavne, rovnaká deštrukcia. Akurát som mal väčší prehľad, kedy sa striedali songy. Inak to vyhrotili obdobným spôsobom a odozva bola rovnaká. Ľudia v totálnej eufórii. Atmosféra ako v jadrovom reaktore. Ničivá sila v praxi. Toto by nerozhýbalo asi len Mariku Gombitovú. Aj tá by si šla dať backflip z pódia. Ja neviem, čo tam v tom Leedse dávajú chlapcom do vody. Ale také facky rozdávajú, že viac už to nejde. ONA SNOP : T.A.G. - jedna jedna. Tieto dva sety jednoznačne najsilnejšie momenty celého tripu menom FLUFF. Odídenosť.

Ideme prehodiť slovo s Anglánmi a berieme nejaké veci. Od TAG mám toho kopu, tak zgýňam u ONA SNOP. Ako traja buzeranti si kúpime úplne rovnaké triká. Ja prihadzujem v zbierke chýbajúci sedempalec. Slušne pogratulujeme k tomu, že to tam rozjebali ako kapitán Danko slovenský jazyk. Je čas sa stiahnuť bokom. Toto dneska neprekoná už nič. To za prvé. Za druhé chceme ešte využiť spoločný večer, lebo Tomy cestuje už zajtra. Striedavo beháme po pivko a  kombinujeme s rapom a pálenkou. Priebežne sa tu a tam pristaví niekto. Oli sa vytratí a zrazu sa zjaví so žrádlom. Číta myšlienky. Tóno to zanedlho vzdáva. Ani sa nečudujem. Má dosť. Prešiel si dneska od ranného vystrelenia cez depresívny dojazd až po opätovný level zamorenia sa chlastom. Spánok sa mu zíde.

My s Olim a Dejvom ideme oblešovať afterparty v stane. Natrepaný som dosť, tak ma to aj baví, ale ako kedy. Niekedy pustia super song z nejakých osemdesiatiek a potom na to zajebe špatný nemecký dancefloor. Ako príklad uvediem skvelú Patti Smith zaklincovanú Scooter-om. Troška konceptu by to chcelo. Tematické kolá. Nech si neni nadhonený, čo hrá a zrazu máš chuť preklínať svet a ideš radšej do radu na pivo. Aj tak sa tam motáme a trsáme tu a tam, ale stále si neviem pomôcť. Chýbajú mi na takýchto festivaloch elektronické afterky. Chápem, treba sa najebať a tancovať na všetko, ale toto by mohlo všetko posunúť o level vyššie. Rave, pot a hluk. Niečo kmeňové. Kolektívny tranz z rytmu. To mi tu chýba. Pred štvrtou to balíme a ideme k autu. Ale z Psych tentu ide voľačo zaujímavejšie. Čávo si tam robí vlastnú párty a songy sú menej známe, ale lepšie. Oli do stanu, ja naradostene ubalím, že pôjdeme ďalej party. Ako tak s Dejvom dopálime, tak to týpek vypne a tento prísľub vyšumí do vzduchu s dymom. Jasný signál. Choďte spať. Je pol piatej a vonku sa brieždi. Bolo by asi načase.

NEDEĽA

Na kúpalisku
V stane je ráno peklo. Síce sem tam dačo aj spŕchlo počas festu, ale nič to nepomohlo. Pot na tebe, na stane, vo vzduchu. Ani sa nestačím poriadne prebrať, príde Paťo s Viktorom, či sa nedáme na kúpalisko. Oli radšej dospí v stane, aj keď nechápem, ako to v týchto podmienkach dokáže. Tomy si ide kontrolne fúknuť, ale stále dačo v obehu, takže si musí počkať. Paťo teda sadne za volant a presunie nás v Tónovom aute ku kúpalisku. Nájdeme asi posledné miesto na parkovanie. Dáme sa dnuka, zložíme sa a okamžite do vody. Balzam. Konečne poriadne vymyté póry. Vyjdeme von a rozmýšľame nad kávou a sraním. Pri hajzloch fronta ako do Disneylandu. Skúsime mesto. Nájdeme menší podnik. Je v ňom chladno a vzhľadom na festival dočasne fungujúca kuchyňa. Objednáme kávu, nealko a obed. Kým čakáme, pozorne sledujem dvere od jedinej keramiky pre pánov. Hneď ako sa otvoria, nabehnem tam ako exekútor na účet. Vraciam sa k relatívne funkčnému obedu a nie barz najlepšej káve.

Dojedené, ešte raz sa vyčvachtať a naspäť do kempu. Tóno sa pobalí a ide s nami ešte pozrieť PRIMITIVE LIFE. Celkom svižný hardcore. Chalani hrali aj v Lučenci. Má to tempo, dynamiku aj potrebný ťah. Akurát som ale vytretý a slnko, vyťahujúce zo mňa energiu, mi moc nepomáha. Takže dojmy troška zasklené. Zanedlho je po a lúčime sa s Tónom. Najbližšie sa uvidíme zrejme len v novembri. A možno na skok v septembri, keď príde kamarátovi na svadbu. Ak sa mu to nedojebe v robote. Toxic avenger nás opustil. Čas obraziť distrá.


RULES
Nakúpim nejaké asfalty a triká vo výpredaji. Ideme k autu odložiť veci a  bledneme tam. Odbiehame na pivko akurát. Takto to ide až do pol šiestej, kedy sa na Psych tente rozložia chorváti RULES. Spoznal som ich tak, že mi jedného dňa napísali, či im neviem pomôcť na tourku. A bolo. V klube to naložili a scenár sa opakuje. Silný, strohý, ale úderný hardcore/punk, ktorý sa sústreďuje na priamočiary útok v masívnom, silnom zvuku. Nápadité a dynamické, priklonené k samotnej podstate tohto žánru. Na prvé počutie jednoduché, ale šikovne vymyslené a skonštruované. A hlavne intenzívne. Cover NIRVANA zabitý. Aj by som ti povedal, že to nepremeškaj na FFUDe, ale keďže toto píšem deň pred odchodom, moje odporúčanie je skôr informačného charakteru. Alebo inak. Dúfam, že si to v Seredi videl. Určite bolo prečo.


DRUG CONTROL
Ideme sa motať dnuka. Zase nejaké jedlo. Tentokrát chutná čína za kapelný kupón. Zabíjame čas. Dnes je to skôr o všeobecnom stokovaní, než naháňaní sa za kapelami. V podstate poznám len pár vecí. Ako DRUG CONTROL. Toto som si aj naklikal, aj mi to bolo odporučené. Z nahrávky to malo riadne gule, takže som si to chcel vychytať. A dobre som spravil. Najprv tam v tieni obstávam a pozerám, ako zvučia. Zrazu nabehne úplne iná kapela a dá tri songy. Neviem kto to je, ale sú s nimi na turné. Toľko som zistil. Prichádzajú Amíci. Ich show je živočíšnosť sama. Agresívny hardcore, síce poskladaný z klasických postupov, ale perfektne vymyslený a vystavaný. A zahratý na tento žáner s netypicky vyšším bpm. Krista, ako tí hrali rýchlo. Odpustíš, že to nie je najoriginálnejšia muzika na svete, lebo jej energia ťa doslova odfúkne. Atmosféra v stane vyhrotená. Nakompresovaná. Dvadsať minút nekompromisného výprasku. Druhý poriadny tlak vo Fluff tente.

Rozhodneme sa dať bokom od hluku. Po ceste stretávam Dubáka a že sa mám otočiť, bo idú MONARCH. Nepoznám, nezaujíma ma to. Potrebujem karimatku a vystrieť sa aspoň na minútu. Dva dni rozjebávania sa a párhodinových spánkov začínajú pýtať svoju daň. Ale ako sa vystriem, započúvam sa do toho. Minúta ubehne, vystrelím a idem to pozrieť. Nájdem v dave Twigyho a sledujeme spolu. Musím ubaliť. Do tohto určite. Pohrebný doom. Ťažké dusivé tempo, nepríjemné gitary, klávesy na dotvorenie atmosféry a nakombinovaný hrubý hrdelný a  ženský astrálny spev. Odchod. Čistý pohreb. Cereálie zaliate asfaltom. Taký koncert, že podľa protokolu sa tlieska až na konci. Keď si vlastne rád, že si to videl, ale že je aj po tom. Zhmotnený dotyk zla. Jediná kapela, ktorú som vlastne videl na hlavnom pódiu. A úplne niečo iné, čo by som si v konečnom dôsledku predstavoval. Minimálne tu a teraz. Ale zapísali sa. Klince do ruky.

Idem to spracovať na karimatku. Osprostený som ostal z toho. Oli len krúti hlavou, že to bolo aj pri aute strašne ťažké. Bolo. Dobre je. Tak mi treba. Ako tam kvasíme, debatíme a medzitým sa na blízkom Psych tente striedajú interpreti, ale ide to mimo mňa. Som rád, že môžem troška vypnúť. Zajtra aj mňa čaká pekne dlhá cesta, takže dneska s rezervou. Pokľudne. S cigou v hube a pivkom v ruke. Posledná vec, čo ma zaujíma, sú ďalší Chorváti LEFT TO STARVE. Spoznali sme sa v Záhrebe a práve oni mi písali ohľadne tourka s RULES. Aj tu sú spoločne. Temný hardcore s presahom do sludgu ma bavil doma a aj tu. Akurát to sledujem s vypätím všetkých síl. Zozadu, troška z povinnosti. Vnútorná baterka neúprosne bliká.

Nedá sa nič robiť, dnes to zaklincujem skorej. Napriek únave sa ale spánok nedostavuje. Počuť sem zo Psych tentu. To by nevadilo. Ale musím počúvať nejaký český trap. Je to hrozné, texty slabé, flow aj hlasy na piču a trikrát im vypadne podmaz. V konečnom dôsledku sa smejem na tom kontraste, že posledná vec, čo na FLUFFe počujem, je dvojica mladých chalanov, možno ešte teenagerov, ako hulákajú zlý refrén o žraní neurolu. Mohli radšej zavolať niečo s lepším posolstvom alebo prevedením. Našťastie to netrvá dlho a počas pauzy ma spánok konečne pohltí.

Na ráno som vydal jasné pokyny. Najneskôr o desiatej chcem vypadnúť. Sem dvaja, ale späť beriem so sebou Jakuba a Paťa s Viktorom do Bratislavy. Všetci to dajú načas, aj pobalení sme rýchlo. Len zádrhel je v tom, že Paťo s Viktorom tu boli pracovne a nemá ich stále kto vyplatiť. Nakoniec sa to dorieši pred jedenástou a môžeme ísť. Vymotám sa a na diaľnici sa do toho opriem. Kopa a kopa nudných kilometrov. Posádka v spánku a komunikácia minimálna. Stopka na prvej benzínke. Všetci tlačia do hlavy. Druhá stopka pri Brne, všetci tlačia von. Hajzle otrasné, akurát sa tam prehnal plný autobus Rumunov. Zanedlho vykládka v Bratislave. Po Viktorovej hlave zo spánkovej polohy ostáva na okne taký mastný fľak, že by si karfiol na tom vypražil. Rýchla rozlúčka a naspäť k nudnej ceste. Našťastie už o dosť kratšej.

Rozvoz do Rimavskej a Fiľakova, prekladanie vecí do druhého auta a samotné vybaľovanie mojich vecí z auta to ešte celé natiahne. Zastavím sa pred ôsmou. Akurát, aby som šiel venčiť psy. Niekedy mi okolnosti môjho fungovania pripomínajú presne psí život. Naháňanie si vlastného chvosta. Aj tak to niekedy býva. Na druhej strane to prináša nové vnemy, situácie a zážitky. Pestrosť. Skutočný život je tam vonku. Za hranicou toho bežného. Preto je skvelé mať kapelu. Umožňuje prechádzať cez tie hranice. A byť súčasťou niečoho lepšieho, väčšieho a zaujímavejšieho, než obvyklého kolobehu vecí. Jeho jedinečných odbočiek. Vlastných príbehov. Díky FLUFF za napísanie tohto. Dosť dobrá story.

Tento report už bol zobrazený 632 krát!
 Autor: Fog
Späť na reporty
Oznámkuj tento report ako v škole:
1 2 3 4 5
Hodnotenie reportu: 1

Pridaj komentár k reportu:
NICKNAME:
E-MAIL:
WEB:
ANTISPAM: Y+A+P
TEXT:


 #7457 fog   napísal/a 29.08.2018 12:18:24
vybav akreditacku
 #7456 jedlik   napísal/a 24.08.2018 14:50:43
super reporty, oba. dufam,ze napises nieco aj na grape.
POSLEDNÉ KOMENTÁRE:
09.12. 09:32
AxC: vymenim uplne no .. >> (guestbook)
14.11. 13:53
kočo: Davaj het! čakam >> MRAVCOLEV - Popol MC (recenzia)
12.11. 09:43
Mravcohlav: Aktivny sme robi >> MRAVCOLEV - Popol MC (recenzia)
11.10. 16:12
fog: pripadne ak pouz .. >> 17.7.2019 ZYKLONFILTER, HIGHER POWER, ANGEL DU$T Budapešť, Durer kert (report)
07.10. 09:27
Elramon: diky, pozriem na >> 17.7.2019 ZYKLONFILTER, HIGHER POWER, ANGEL DU$T Budapešť, Durer kert (report)

ANKETA:
Má to tu ešte zmysel?

[265/92.01%]
Má!

[12/4.17%]
Ako kedy, je tu aj plno píčovin.

[2/0.69%]
Je mi to jedno, som tu prvý krát.

[9/3.13%]
Nechaj tú mŕtvolu už konečne dôstojne pochovať, aj tak je všetko na facebooku a aktuálnejšie!


Počet hlasov: 288

Online: ... Autor: adrik punkgen@gmail.com: 2003 - 2018 ...