Pozývame:


Št 28.3.2024
Košice @ Košický hrad

OTRAS (SK), TEUFELSMAUER (SK), DRUGS (SK)
... ostatné koncerty

Vyhľadávanie:


Najnovšie fotky:

MIND.OFF, ĎAS, FROM THE DEPTHS OF MEXICO, MOIRA (23.3.2024, Košice @ Collosseum)

Najnovší rozhovor:

ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!"

Najnovší report:

MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA (23.3.2024, Košice @ Collosseum)

Najnovšia recenzia:

KAZOSTROJ - Masopust MC

Najnovší cestopis:

UCHAFU, FUKOTY, NERVA, TVOI POSTOI (Slovensko)

Najnovší článok:

Pozvánka na Riot over river 8

Naposledy naskenovaný zin:

Srbská vzbura #3.14 / 2011

Naposledy preložený text:

ARTURO - Walzer

Najnovší recept:

Goody foody na cibuľke a hríboch


5.7.2017 OBSCENE EXTREME 2017; Trutnov, Bojiště

Autor: Fog | Počet videní: 2250



Späť v chráme
Zaťažko napísať niečo k Obscene extreme, aby sa človek neopakoval. Všetko bolo vyslovené sto krát a kto zažil, vie. Festival v skvelom areáli, ktorý každoročne prinesie žánrovo pestrú tonu kapiel z celého sveta. Kopa ľudí z rôznych častí zemegule. Tento rok sa konečne robila anketa a posledné číslo bolo tuším 68. Medzi nimi tvoji kamoši, s ktorými si previazaní skrz muziku. Atmosféra špecifická pre toto miesto a čas. Jedinečná, stále sa opakujúca a pritom každý rok svojská. Uvoľnený duch slobody sa nesie celým festivalom. Môžeš tu byť kým chceš. Žiadne pohľady odsúdenia, len kolektívna zábava. Netreba ti SBSky, OEF crew to má všetko pod palcom bez akýchkoľvek problémov. Organizačne tip-top. Chálo ani nevravím. Môžem tu prísť na štyri dni len žrať, a furt bude čo. Festival síce za tie roky, čo ho navštevujem, narástol do veľkosti aj do krásy, ale stále si drží svoj prístup k veci, čaro a DIY feeling. Čurby a spol. to umne navaria a postupne v priebehu pár dní naservírujú tak, že odchádzaš sýty, ale zároveň s hladom na ďalší ročník. Ten bude v poradí už dvadsiaty. Recept funguje. Takto sme hodovali tento rok.

STREDA
Vyrážame netypicky skoro. Jednak tam chcem byť čo najskôr, pretože kemp sa rok od roka rozrastá. Za druhé mám obavy z auta. Sú s nim patálie v poslednej dobe a hockedy sa jebe. Je sviatok, vďaka krížikárom sú obchody zavreté, nákup má každý poriešený a ako zázrakom sa o ôsmej sa pohýname z LC. Auto nehapruje, ale potím sa aj tak. Predsa len, čo keď. Ostať niekde visieť čakajúci na odťah je desivá predstava. Naberáme Maťa v Nitre a všetko prebieha hladko. Akurát v kopci pri cúvaní mi tak zadymí prevodovka až hrôza. Ale som zaparkovaný, najbližšie ma auto zaujíma v nedeľu. Prichádzame skoro o dve hodiny skôr ako minulý rok, ale obsadzujeme v princípe rovnako vzdialené miesta v kempe. Akurát keď chalani chystajú stany, začne pršať presne na tých pätnásť minút, než to dajú dokopy. Ja balím prvý a jeden z mnohých. Hneď vytneme aj dáke pálenky. Dovolenka je tu.

Do areálu ideme s menším predstihom, poriešiť žetóny, chálo, odniesť nabíjačku k distrám a takéto tie veci. Hneď v rade dostávame možnosť nakúpiť nejaký speed, tripy či extázy. Slušivo odmietame. Tento rok vydala tematická streda na thrash. Odpaľujeme spolu s prvou kapelou. EVIL INVADERS z Belgicka. Je to šikovné. Hrajú ako o život, nasadenie sa tomu nedá uprieť. Je to viac smerom k heavy. Aj image. Ale má to gule a nie je to príliš uškriekané. Rozprúdili krv. Aj areál. Takto sa otvára festival. S.D.I. majú kultovejší status, ale terno sa nekoná. Zlé to nie je, ale v záplave thrasových kapiel na tomto ročníku to nejak pokrivkáva. Zrejme vekom. Neopreli sa do toho tak, ako by bolo treba. HOLY MOSES na čele so sympatickou postaršou speváčkou boli o niečo živší, ale nejak sa na mňa nelepia špecifickejšie dojmy. Ešte spracovávam, že sme zase tu. A možno sa podpísal aj fakt, že sme zostra nabehli na panáky pri aute, a to ma dosť otupilo. Celý ten večer, čo sa kapiel týka, ubehol za sekundu.

Ani neviem ako, už sa chystá Selfie the clown. Ten tu minulý rok otvoril pár húb dokorán. Tento rok pripravil obdobnú show, aj keď mám pocit, že minulý rok mal v talóne viac kúskov. Bolo síce prepichovanie cez rôzne časti tela, klince a vŕtačka v nose, stovka klinec v semeno-močovode, zašité genitálie. Namiesto balónika s konfetami tentokrát vysral nafukovaciu bábiku. Chýbala ale kotvička na genitále, prepichnuté vajcia či šialený klaunský smiech. Brucho sa mu napriek snahe tiež nepodarilo prepichnúť, to bol minulý rok riadny hardcore. Asi nemal úplne svoj deň. Inak ale zadelil show, akurát na momenty prekvapenia to bolo poslabšie ako minule. To som ostal v šoku, tento krát už som bol nachystaný a vedel čo čakať. Maťo sa ale pár krát originál pohľadom otočil so slovami, že je kokot. Každopádne Selfie u mňa po dlhej dobe najzaujímavejšia freak show, ktorá obchádza OEF a snáď ďalší rok opäť dostane priestor.

Na ďalší bod už neostávame, presúvame sa k autám dokončiť večer. Ten sa nesie v duchu priateľskej debaty pri pochutinách rôznej tuhosti a skupenstva. Počas noci sa k nám na strohý moment snaží pripojiť sused z Moravy. Neskôr sa z neho vykľuje celkom slušná otrava, ktorá sa okolo nás počas pit stopov v kempe bude motať v príležitostných alko nájazdoch neopätovaného priateľstva, kedy z neho nevyjde rozumná veta, ale bude na celý kemp bľačať ako kokot a sedliak. Prípadne nás obleje domácou. Nonstop pod liehom je čávo. Niekedy v piatok cez deň nám s ním dojdú nervy a po jedenástich "jeb na to!" to už pochopí a zvyšok festu máme od neho pokoj. Pri aute napokon pobledneme, kým nás toxíny nezaženú po tretej do spacákov.

ŠTVRTOK

Super Mario level 1
Budím sa ráno už okolo siedmej. Extrémne plný mechúr a okamžitá evakuácia auta smerom k najbližšiemu kríku. Prší, nie až tak hrozne. Vraciam sa do auta a kým si doprajem ďalšie dve hodiny spánku, aj prestane. Dávame sa priebežne dokopy, po zobudení hneď premiérovo otestovať toiky. Pohoda. Balíme, chalani si doprajú aj ranné poldecko. Ja radšej cukrový melón a chia semiačka na trávenie. Toika volume dva. Na dnes doriešené. Presúvame sa areál. Motáme sa a motáme a zabíjame čas, než príde na rad prvá kapela. Je príjemne a  pod mrakom. Počasie zatiaľ fajne vychádza. Stretávame v areáli týpka dofetovaného na mraky. Okamžite si ho všímam. Cvičené lučenské oko. Nevie sa zastaviť. Prekračuje, napína tvár aj svaly, akonáhle nie je na moment v pohybe. Celý krivý, dostrihaný. V tom istom oblečení a póze ho stretávame pravidelne celý fest. Ale že furt. Behá po lavičkách a medzi ľuďmi ako polonahý Super Mario. Úspešne prešiel všetky levely a nestratil ani jeden život.

Dnešný deň otvárajú v miernom daždi MASTER BLASTER z exotického Nového Zélandu. Síce obzeráme spod stanu, ale hneď mi napraví ofinu. Rýchly, svižný hardcore, nabalený na punkový drive. Nič komplikované, ale ani nič nudné či strohé. Energická showka od energickej kapely. Má to spád, agresiu a  je to viac než vhodný predkrm pred celým dňom. DEAD ROOT z Austrálie, s ktorými boli predpokladám na turné, boli o niečo komplikovanejší a ťažšie uchopiteľnejší. Mix pomalých pasáží a rýchlejších grindcore momentov z toho spravil celkom zaujímavú zmesku. Navyše kvitujem hutný sound, napriek hraniu len v dvojici to bolo miestami plnotučné. Vidieť obidve kapely na niektorej ich zastávke v klube, zrejme by to bol ešte ostrejší zážitok. Tu sa celý festival ešte len prebúdza, ale ich sety sa rozhodne nestratili.


Štvrtkový rozbeh
Ideme na prvú výpravu do distier. Zmapovať terén. Výhodou areálu je, že aj keď nie si pred stagom, všetko v distro lomeno chill zóne počuť. Ak by náhodou dačo zaujalo. Ale kopa času podebatiť so známymi, prehrabať sa krabicami a úlovky odniesť do auta. Prvý nájazd úspešne za nami. Vraciam sa plánovane na MOOM z Izraela. Nezvyknem si robiť očakávanie, ale toto je môj tajný favorit festivalu. Trafil som to. Ich set bola bomba. Power-violence opretý o agresívne tempá, zmeny nálad a pestré gitary. Nebolo to typické PV, nejak to ľahko plávalo aj po iných hudobných povrchoch. Maximálne nasadenie, hudobne precízne vymyslené a posadené. K tomu všetkému sympatická vokalistka, s ktorou by si sa asi nechcel pohádať. Dokopy výbušná a nevyspytateľná zmes. Nevedel si, kam sa tá hudba pohne, kedy ti dá spakruky nečakanú facku či troška pristúpi hrudník na podlahu. Pestré, nekompromisné, ničiace a so svojským ksichtom. Tajný tip vyšiel na sto percent. Po sete s nimi mením barterovo za čiar ich nový sedempalec s nahrávkami, ktoré vyšli originál na páske. Sympatická kapela.

SADISM zneli veľmi štandardne, nastavíme kurz k chálu, než si stage zoberú NOWYOUREFUCKED. Šialená a bizardná kapela z Austrálie, hrajúca vyklepaný grindcore. Spevák vysmiaty dvojmetrový zjav v divných spandexoch a kovbojských čižmách. Prakticky vŕtajú celý set, je to podobné ako z nahrávok, až na kvalitnejší a prehľadnejší zvuk. Sypačka, menšia zmena, ďalší nátresk. Troška splývajúce, ale v konečnom dôsledku priamočiaro násilné. Napriek opakujúcim sa motívom a postupom sú v tom zmeny a nestíha to nudiť. Má to svoj strih. Ďalších ANIMALS KILLING PEOPLE nezvládame. Zvuk je ten večer, a vlastne v priebehu celého festu, výborný. Každá kapela znie prehľadne a silne, pritom ich zvuk sa nepodobá, nesplýva, ale každá si dokáže zachovať vlastný charakter. Akurát v prípade týchto Kolumbijčanov to bol jeden veľký bordel. Skorej to súviselo s tým, že to bol neprehľadná masa riffovaného zvuku utopená v basoch a blastbeatoch, neposadená úplne stopercentne, než dôsledok zlého zvuku. Druhý song a už šlapeme k distrám, kde lovím ďalšie asfalty. Ideme poblednúť k autu s cieľom vrátiť sa na DEAD INFECTION, ale zasekneme sa. Reparátna show po minuloročnom lapsuse sa pre nás koná len vzdialene v kempe. Zaregistroval som na ňu po festivale rozpačité ohlasy, takže ktovie, ako to dopadlo.


FULL OF HELL
Každopádne na set FULL OF HELL som musel stáť dole už od prvej sekundy. Ich meno na posteri žiarilo popri INFEST najviac a bol som nadhonený mesiace dopredu, že konečne naživo. Bolo to nezabudnuteľné. FULL OF HELL majú vlastný koncept a atmosféru, ktorú sa im dokonale podarilo preniesť. Nevraviac, že je to bohapustý rozjeb. Krátke vytrepané, nesmierne intenzívne skladby, ktoré nedajú priestor sa nadýchnuť a pohlcujú svojou zvláštnou temnotou a silou. Medzi songami sa nekecalo, spevák obstaral noisové vsuvky, takže celý efekt sa len zosilnil. Počas setu som sa cítil ako pod nepriateľskou paľbou. Čo len na moment vytrčíš hlavu, priletí šrapnel a odtrhne ti ju v stotine sekundy plnej agonickej bolesti. Tlak za tlakom korunovaný tlakom. Hrali, ako keby od toho závisel ich život. Najintenzívnejší vokál, aký som za poslednú dobu mal možnosť vidieť. Keď hrotil, miestami vyzeralo, že mu explodujú žily na čele. Násilný set. Nekompromisný. Tí chlapci tam štiepili atómy. Nechcem si predstaviť, čo sa musí diať, keď ich zavrieš do klubu. Pre mňa jednoznačne najbrutálnejší set celého festivalu.

Po tom všetkom bol set TOTAL CHAOS úplne neškodný. Videl som ich neraz v klube (iba v Lučenci hrali tuším štyri krát), má to svoju energiu aj všetko potrebné, len to jednoducho nestačilo. Starí new yorskí pankáči to stále vedia. O tom pokoj. Dali do toho maximum. Ale keď ťa nechajú hrať sa polhodinku s bazukou a potom dostaneš gumapušku, zákonite to nebude stačiť. Myslím, že po FULL OF HELL by v tom momente nechcel hrať nikto. Zato BRODEQUIN vrátili latku intenzity naspäť. Technický brutal death, zahratý v minimalistickej trojici, odsypaný na jednotku. Síce si túto muziku z nahrávok nejdem, ale tento set bol ukážkou, ako má takáto kapela znieť. Razantne, striktne a  nekompromisne. Ale na druhú stranu aj nápadito a prehľadne. Ja som sa bavil. To som ešte netušil, čo príde potom. GHOUL spustili takú show, že som nechápal. Kostýmy, postavičky, intrá s príbehmi a hlavne seriózne našlapaná muzika. Crossover viacerých štýlov, nahustený a kompaktný. V jednom slove metal. Nehrali ani nejak extrémne, ani brutálne, ale malo to neskutočný dôraz a silu. A energiu. Napojili sa intravenózne na festivalovú žilu a napumpovali celý areál. Všetko obžilo. Aj mikróby v bahne. Ľudia pod stagom ultimátny bordel. Atmosféra dve sekundy do explózie. Nahrávky som si pobehal so znalosťou, že GHOUL majú povesť výbornej live kapely, ale z tohto som ostal aj ja mierne prekvapený. Chlapci tankujú raketové palivo.

Odbehávame na jedlo a rozhodujem sa, že si pozrem KRISIUN, aj keď to nemám v scenári. O týchto Brazílčanoch viem len to, že existujú, ale dobre som spravil. Tí zadelili neskutočný set. Oldschoolom napáchnutý death, zahratý pekne poctivo. Nasekané riffy, bicie a klepačky vytrieskané vyvážene a precízne bez trigrov, ktoré by to museli zachraňovať. Tempo a songy vražedné. Aj som pohrozil pár krát pánu bohu do okien. RATOS DE PORAO je už stálica festivalu. Neviem koľký raz sa tu objavili, ale zakaždým sú zárukou prevetrania vzduchu. Dynamický, priamočiary a útočný crossover, ktorý nejde po ranu ďaleko. Niežeby to bolo primitívne, len to nemá potrebu zbytočne sa okolo toho motať. Prídeš, napojíš sa, odsypeš si tam v kľude svoje a  spokojne môžeš odísť. V ich ponímaní je jednoduchosť výhodou, ktorá ti umožní zošlapiť pedál na maximum. A ten bol na podlahe celý čas. Týpci vedia, ako na to. Odozva od ľudí tomto smere vravela za všetko. Ešte pozrieť posledný dnešný set v podaní DISCHARGE. Tí hneď po nástupe zapli d-beat motor a tak to šlo prakticky celý čas. Starí fotri s novým spevákom to majú stále v sebe. Všetko podstatné, čo pomáhali vytvoriť, si stále dokázali udržať. Silné gitarové steny, neskutočný ťah v tempe zapísanom do dejín punkovej muziky a nasratý vokál plný hnevu a jedu. Kompaktný a vyvážený set tejto britskej kultovej kapely bol výbornou bodkou za dnešným silným dňom.

Divadielko a kvačkačky vypúšťame, volíme kemp. Po ceste objavujeme výbornú pizzu. Neskôr zrejme tiež dosť veľká kopa ľudí, lebo v priebehu festu sa tu čakacia doba naťahuje na nereálne rozmery. Ale tento večer patril ešte nám. Vybrakovali sme ju dohola. Asi predtucha. Alebo alkohol a zelená pažravosť. Pohodlie pri aute si nás podmaní a keď začne kolovať fľaša a brká, je jasné, že späť sa dnes už nedostaneme. Zvyšok večera už len v duchu klasických festivalových zjebov. Hneď sa vytvoria interné frky pre tento rok. Skvelý večer. Počasie maximálne prijateľné a tak bledneme skoro do štvrtej, než to poslední dvaja z nás definitívne vzdajú.

PIATOK
Klasika. Budí ma pohyb čriev. Ešteže mám dobré trávenie a ešteže som včera toho toľko požral. Darmo, chálko mi tu bere. Budíček prebehol rýchlo a bezbolestne. Obúvam boty a futáš smer toiky. Tie sú v tip-top stave. Oceňujem, že pribudli tie s deklom. Podľa mňa ten dekel je deväťdesiatpäť percent úspechu. Eliminuje lyžiarsku pozíciu a tým pádom poskytne serúcemu komfort a potrebné sústredenie na výkon. Efekt je viditeľný. Vraciam sa k autu, so sracákom v ruke ma odstavia kamoši z Chorvátska na ranné brko. Dobre teda. Zvyšok už tiež obchenduje v kadejakom stave. Párhodinové spánky a vytreté tváre všade naokolo. Dávam rituál so semiačkami a melónom. Nabudí ma to, pretrávi mi a idem obratom po poslednom súste ten dekel skontrolovať ešte raz. Vychádzam ako z wellnesu. Cítim sa skvelo, prázdny a naštartovaný do dňa.

Slniečko svieti, zakotvíme pri aute, balíme jeden dva ranné a Tomes začína terorizovať nahromadenými plynmi z cesnakovo-syrových hrianok, ktoré včera furt tlačil do hlavy. Furt ma ten puch nájde. Na otvorenom vzduchu dosť slušný výkon. Medzitým na stagi odohrajú prvé dve kapely, ja mám na pláne až tretiu. BLACKMAIL z Maďarska, na ktorých mám smolu na ich domácej pôde, aj keď tam chodím ako na klavír. Zahrajú solídne posadený crust/d-beat švihnutý metalovým soundom a vyhrávkami. Tuho a mocne pobagrujú ešte ospalý areál. Pod pódiom stretávam Bendeho a bavíme sa, koľko sa okolo nás v tej chvíli motá známych tvári z Dürer Pincze. Domáca podpora musí byť. Kým Maďari ešte len najemno rozťahovali moje viečka, PSYKOANALYYSI ma rozsekali. Mám od nich jeden split a ten je hodne podarený. Mal som očakávania a boli splnené do bodky. Fíni mi nastrelili adrenalín rovno do kábla. To bol víchor. Maskovaná trojica spevák/bubeník/gitarista osadili taký set, až sa prach víril zo zeme. Rýchle a intenzívne ako údery reťazou po hlave. Špinavá, surová kombinácia extrémne posadeného hc/punku a grindcore výpadov. Šialený neurotický vokál všadeprítomného frontmana. Zohraté na stotinu sekundy. Zvuk čistá vražda. Natlakované pasáže škrtili a stredno-tempové bodali. Kuchynské nože v chrbte. Takéto kapely milujem. V trojici, dva nástroje plus vokál a pritom čistý holokaust. Z tohto roku jednoznačne najlepšia "malá kapela" a to myslím bez akejkoľvek urážky. Ide mi len o vystihnutie pointy, lebo to bolo veľké. Nie je o čom. Bolo treba vidieť.

Ideme obzrieť jedlo a počúvam prvé tóny NO GOD RHETORIC, či ma to zvábi. Odpoveď je negatívna. Dávame v kľude raňajky, volím vajíčka. Maťo dáke marinované sója párky, bars mu neberú. V strede jedenia sa stopne s  divným výrazom. Zrazu ho páli záha. A k tomu na neho v tom momente prišlo aj sranie. Ani sa nestíhame dosmiať a už dupká od nás do teplej toiky a so záhou v plameňoch. Vraciame sa až na brazílskych TERROR REVOLUCIONÁRIO. Krajina pôvodu a žánrové zaradenie grind/punk sľubuje niečo zaujímavé, ale v konečnom dôsledku to nejak špecificky netrčí. Je to zahraté poctivo aj s nasadením, ale nemá to žiadne výrazné momenty, prvky či atmosféru. Príde mi to také klasické. Škoda. GOD´S AMERICA je mi o dosť bližšie. Hutný, drsný power-violence v klasickom americkom duchu. Rýchle výplachy striedajú hustejšie pasáže. Zvuk temno ponurý a vokál zo studne. Má to všetky potrebné prvky: zmeny nálady, tempa, breaky, strihy. Krátke stopáže samozrejmosťou. Ich set ma chytil za srdiečko. Také to originál PV, ako má byť. Neskôr po sete SLAVEBREED s nimi prehodím reč a tiež meníme nejaké asfalty za šišky. Sami spomínali na pódiu, že by radi dačo. Príjemní týpci. Takýchto kapiel kľudne viac do budúcna. Apropo SLAVEBREED. Ich som nevidel tiež kurevsky dlho, tak som bol zvedavý, v akej forme sú s odstupom tých rokov. A musím povedať, že vo výbornej. Playlist poskladaný zo songov z ich dvoch albumov natlakovali. S ľahkosťou. Išiel z toho nadhľad a pohoda, pritom sa pred očami a ušami diala grindcore besnota. Blastbeaty lietali vzduchom, gitary tlačili vlnu za vlnou a škreky s revmi pretínali priestor. Nevraviac o ich prepnutých groovoch, ktorými celý ten kolotoč dostávajú do inej dimenzie a odlišujú sa od iných kapiel. Tie groovy ťali do živého. Veľké facky tam porozdávali. Tučný set.

Mizneme zase za kopcom a prehrabávam krabice s platňami. Mám dramaturgické okienko. Distrá už na totálku zmapované, aj som sa kvalitne zakecal tu a  tam. Padne nápad ísť pokvasiť k autu/stanom. Brká, pálenky a opäť Tomesove prdy. Na hodnú chvíľu vybledneme, aj mám nutkanie sem tam už zbehnúť späť dole. Ale je mi dobre, oddychujeme a všetko počuť, aj keď vzdialene. Nič, čo by som chcel vyslovene vidieť, mi neuniká. Akurát sa odohrá epizóda so spomínaným susedom. Ten na nás nabehne, obleje nás, skoro sa mi zjebe do auta a takmer v ňom prevráti otvorenú pálenku. A je otravný a hlučný. Tolerancia netolerancia, zakročíme a pasívne agresívne ho odbijeme tak, že už to pochopí. Prihodíme mu na chvíľu Atala, aby mal s kým piť a nebol smutný. Atal má aspoň zadarmo pálenku, tak je to obojstranný benefit. Problém vyriešený.


WOLFBRIGADE
Finálny plán je vrátiť sa až na set CRUDE SS. Tých už si chcem naisto pozrieť. Ale nejak sa to na mňa nechytá ako naposledy. Síce nevidím žiadny rozdiel oproti ich výkonu v klube, no na veľkom pódiu mi pripadajú kus stratení. Menej živelní. Statickí. Stratilo to niečo z tej dynamiky. Ako bolo to všetko ok, nedalo sa tomu vytknúť nič špecifické, len v klube to dokázalo pohrýzť a ublížiť viacej. Alebo ja som ešte taký zaspatý a vytrepaný. Tento pocit ale nadobro zmažú WOLFBRIGADE. Akonáhle na to nabehnú, tep smerom hore. Oprú sa do strún, nahodia bicí agregát a odbrzdená lokomotíva začína valcovať všetko v ceste. Striedajú sa hutné steny riffov s vyhrávkami, zvuk plnší ako bratislavská MHD a vokál sťahuje do temnoty. Posadený na stotinu sekundy, dôsledný v každom tóne. Znejú ako z nahrávok, akurát hustejšie a agresívnejšie. WOLFBRIGADE si vybili miesto na crustovom olympe a set ako tento jednoznačne ukazuje, prečo. Je to profesionálne a to po každej stránke. Skvelá ukážka, že aj takýto žáner sa dá hrať a komponovať totálne profi, kde sa nestratí nič z efektu, sily a údernosti. Škandinávia v plnej hudobnej kráse. Nesmierne silný set.


VIOLATOR
SYSTEMATIC DEATH vypadá v line-upe tiež sľubne. Predsa len, Japonci to tu dokázali neraz roztočiť. Troška nešťastná úloha po predošlom tlaku. Aspoň u mňa. Napriek tomu, že z tohto hardcoru staršieho strihu prší energia na každú stranu a kapela hrá nesmierne dynamicky a akčne, ako keby v tom stále chýbal ten finálny úder, ktorý ťa posadí na riť. Nejaké to vyhrotenie. Po nich idú VIOLATOR a tí zase nemajú s hrotením žiadny problém. Môj tip na najlepšiu thrashovú kapelu sa potvrdzuje po prvom songu. Ich thrash je položený skôr do metalových vôd, ale robia to tak umne, že sa nemáš čas z tej vody vynoriť a nadýchnuť. Gitaristom horia hmatníky, spevák s prenikavým vokálom a bubeník na baterky. Idú ako stroj, nezastaviteľne a s jasným cieľom rozkopať celý festival. Dav pod stagom napomáha a atmosféra je na bode varu. Areál sa stáva nukleárnym reaktorom. Skladby sa striedajú a kapela nepoľaví ani náznakom. Po sete ostávam schopný len zatlieskať s  výrazom uznania v tvári. Ostro nakorenený set a najlepšia thrashová kapela tohto roka.

Nie je ani kedy sa spamätať, hneď nabehne túžobné očakávanie na INFEST. Na nich sa teším hádam najviac z celého festu. Už keď sa zvučia, nervózne prestupujem pod stagom. Ale keď sa to začne, tak koniec mi je. Tlakujú song za songom, nahustene a nekopromisne. Ľudia hneď intenzívny mosh. Joe bol vraj v takom stave, že ledva sa vyškrabal na stage, ale nebadať nič. Jeho tvár s nasratým výrazom je všade. V jednom momente stiahne mikrofón a spieva v strede circle pitu. Kapela zohratá, úderná, tvrdá ako rana lopatou po lopatkách. Inokedy po krížoch. Inokedy po hlave. Stále neni dosť a dostávame úder za úderom. A ten zvuk! Z toho som asi najviac v piči. Ich staršie nahrávky majú silu ako kôň, ale ich zvuk je, vzhľadom na dobu ich vzniku, plochý. Vtedy to samozrejme stačilo a tie nahrávky dodnes odkrútia hlavu. Ale INFEST verzia obscene 2017 je niečo neskutočné. Akonáhle ich zabalia do toho hustého festivalového zvuku, ich muzika dostáva novší, ešte deštrukčnejší rozmer. Presne tu počuť skutočnú silu ich songov. To, že ich muzika obstála v čase nielen kvôli miestu, času a okolnostiam svojho vzniku, ale kvôli tomu, že to priamočiary nájeb päsťami rovno do ksichtu. INFEST je legenda. Kult. Božstvo. Môžeš uctievať do skonania sveta. Som nesmierne rád, že ich sem Čurby dotiahol, toto máš možnosť vidieť raz za život. Slza na kraji. Epické.

Ideme sa osviežiť, potrebujem spracovať, čo sa dialo. Ideme dačo zožrať a delíme sa, chalani chcú ísť do auta poblednúť. Vraj sa vrátia neskôr na set MYTERI, ale ako predpokladám, samozrejme sa to nestane. Ja sa rozhodnem ostať a pomotať sa a pokukať ďalšie veci. RAZOR napriek tomu, že sú jeden z headlinerov, ma vôbec neberú. Potom, čo tu v rámci tohto štýlu zadelili VIOLATOR, to znie plocho a nudne. Bezzubo. Odchádzam k Ossiemu na debat s tým, že sa vrátim na SEE YOU IN HELL. Motám pri stánku, dám si pár práskov a zo sekundy na sekundu ma prepadne také sranie, že musím v  polke zahasiť, vyhádzať obsah vreciek a utekať na neosvetlenú toiku. Ešteže som ráno vysmial Maťa. To mám za to. Nakoniec to dám s pomocou baterky na telefóne. Vraciam sa k Ossiemu, dopekám a prepadne ma zen, keď sa usadím na jeho rybársku stoličku. Ani za toho boha sa zdvihnúť. SEE YOU IN HELL tak dávam v tejto pozícii a nejak to neľutujem. Stánok už na dnes zavretý, tak máme čas v kľude plnohodnotne podebatiť. Pekné momenty.

Vraciam sa na set MYTERI, chalanov nevidno, takže je mi jasné, že ostali drinkovať pri aute. Ich škoda. Švédska kapela zrejme ani nevie sklamať, tam sa narodíš a vyfasuješ hneď buď hokejku alebo gitaru. Týpci sa do toho napriek pokročilému času opreli a nahustili do nás prvotriedny crust švédskeho strihu so všetkým, čo tam má byť: pestré gitary s kvalitným soundom, silná precízna rytmika a prenikavý vokál. Vyvážené, doladené, špecificky seversky atmosferické. Energia a pulz sa po menšom oddychu vracia do tela a opätovne sa prebúdzam do festivalového módu. Domáci GOMORA ma v tom udržia. Na začiatku je to troška drevené, ale akonáhle sa rozohrajú, už sú ucelenejší a kompaktnejší. Tempo majú nasadené svižné a má to aj celkom pestré gitarové nápady, takže to v tejto nočnej hodine a únavy z celého dňa udrží moju pozornosť až do konca. Zrejme sa na tom podpisuje aj zábavno-hrozný rozhovor, ktorý mám tú možnosť začuť z lavičiek za sebou. Dve najebané pätnástky si tam vymieňajú svoje strohé sexuálne (ne)skúsenosti a je to celkom zábava to počúvať. Disney channel v priamom prenose.

CHOKED BY OWN VOMITS sledujem tiež, ale len niekde do polky. Premáha ma únava a dostavil sa aj nejaký hlad, tak ešte rýchlo dačo zobrať do ruky na cestu. Ale ako idem okolo pivného stanu, pozerám, aká párty tu je. Zoberiem ešte jedno pivko a kráčam k autu. Chalani už takmer pospatí, ale ukecám Tomesa, nech ideme späť na párty do stanu. Privolí a tak sa vraciame na miesto činu, usedáme k lavičke a sledujeme dianie. Konkrétne menšiu masu ľudí rôzneho zjavu, ako si pohupkáva do retro muziky. Balíme a pridáva sa Bende, ktorý ide okolo. Vznikne menšia potýčka medzi nejakými crustermi o kelímok za dva žetóny. Naťahujú sa ako jebnutí, všetko komanduje špatná angličanka, ktorá bľačí na celý stan. Nakoniec to rozumne vyrieši jeden z členov OEF crew a do minúty je po probléme. Veľa kriku pre nič. Zrazu prisadá Pompeo aj s Izraelcami z MOOM a ani neviem ako, už sa na stole chystá speed. Zdvorilo odmietame, nechcem byť nastrelený do jedenástej ráno, šak už je pomaly päť. Radšej ešte ubalíme. Potom sa na sebe smejeme, že troťovia. Ešte aj čaja tuto si to pľasla ako nič a my z pervitínového kraja chceme len skromne dopiť pivko a ísť spať. My by sme to mali po správnosti čepkami ťahať. Dopijeme a za brieždenia sa ukladáme spať. Už v tom bode viem, že nenaspím veľa.

SOBOTA
Prebúdzam sa do tepla. Slnko dneska udrelo v plnej sile a po včerajšom laškovaní sa do nás dneska poriadne oprie. Je dusno už z rána a to ma vyženie z auta. Močím a snažím sa opätovne zaspať. Moc to nejde. Je len niečo po deviatej, naspal som skoro krásne štyri hodiny a cítim sa ako žuvačka na chodníku. Dolepený, prehriaty a tvarovateľný. A dostúpaný. Stíham zobačiť toiku a  po návrate k autu dostanem spásonosný nápad. Sprchu si pôjdem dať. Berem pakšamenty a vyrážam. Pri areálových sprchách fronta ako na Bieberov koncert, tak odkláňam kurz do backstagu. Tu mám šťastie, nikto tu dokopy nie je, akurát sa stretávam s Liborom a Sisou v čakárni. Oni na keramiku, ja na sprchovací kút. Predo mnou len dve baby ju stihli použiť, ale voda pomaly po členky. Mne jedno, po mne potopa. Dávam si rýchlu, studenšiu, ale o to osviežujúcejšiu sprchu. Tak mi dobre padne, že tam aj sprcháč zabudnem. Čistá katarzia. Očista. Zase si môžem nasadiť masku človeka a ísť medzi ľudí.

Troška kuknem zo setu poľských BOTTOM, ale fakt len na minútku. Svižné. Vraciam sa, kvasíme pri aute a užívam si slnko, nezaparený a poľudštený. Melónik, semiačka atď. Tento rituál som si osvojil prvý rok, ale budem praktizovať. Pretrávi, zavodní, dobre je. Balíme, schádzame do areálu pozrieť kapely. NUCLEAR DEVASTATION z Holandska sme síce videli, ale pamätám si to matne. Ťažkotonážny metal kombinovaný s crustovou dynamikou vo mne nezanechal žiadny konkrétnejší dojem. To po nich idúci HAGGUS ma nakopli. Síce ich pán uvádzač uviedol ako goregrind, ale táto škatuľka je dosť mimo. Bol to originál hrubozrnný grind, stavajúci na a jednoduchých a účinných násilných postupoch. Žiadna veľká veda, hlavne poriadne pomleť tie akordy a vytrepať tie bicie. Surové, agresívne a priamočiare. Maskovaná trojica to dala s prehľadom.

Ideme obzrieť obchody a pomíňať ďalšie finančné prostriedky. Slnko páli a tieň uvítame. Oddychujeme, sem tam ubalíme a počúvame. Odbehneme obzrieť BLACK SKIES BURN, kde ako náhrada sedí za bicími Striga, chalan kúsok od nás, naturalizovaný v Anglicku. Je to rozhádzané kus, ale viem, že na to mali dve skúšky, tak prižmúrim oko. Späť do tieňa. Ten je dneska môj najväčší kamarát a opora. Zakecávam sa s Ondrom z Dead heroes, ktorý bude mať zaujímavý deň spojený s transportom domov. Míňam u neho posledné prachy na sedempalce a spokojný s odvedenou prácou sa ideme presunúť k autu. Odložiť nákup a na moment aj seba samých. Vystriem sa a spánkový deficit si berie daň. Vypína ma a telefón na nabíjačke v stane u Ossieho, takže prespávam zopár kapiel. Medzi inými aj jediných Slovákov EMBOLISM a po zobudení zabudnem na stretko s Davom, chlapíkom, ktorý dal dokopy biografiu Dannyho Lilkera a s ktorým som si ohľadne toho vymenil zopár emailov a mali sme sa stretnúť osobne. Proste som to nedal. Stáva sa.

Prichádzam späť na miesto diania niekedy v strede setu CYTOTOXIN. Ešte sa len preberám späť k životu. Ich show ma ale instantne dáva dokopy. Brutálne odohratý technický death, nápadovo a muzikantsky pestrý. Chorobný vokál. Jednoduchšie pasáže striedajú tie náročnejšie, všetko vyvážené v  dynamický a účinný celok. Na pódiu dymiaci sud, ktorý sa neskôr dostane do epicentra moshu. Ľudia sa bavia a vibrácia pozitívnej nálady z extrémnej muziky sa nesie celým areálom. Zatiaľ najintenzívnejší set za dnešný deň. EL KASO URKIJO po nich zase je najväčšie sklamanie festivalu. Španieli majú silnú scénu aj kapely, mal som nejakú predstavu a očakávanie. Toto je ale kostrbaté, nevýrazné a bez energie. Originál také nijaké. Po dvoch songoch miznem a vraciam sa na the ARSON PROJECT.

To je už iná kapusta. Chalani vydali nový album, ktorý je vnímaný možno rozpačito, keďže sa troška odklonili od surového grindcoru k viac pestrejším polohám a začleňujú do toho aj iné prvky tvrdej muziky. Ja osobne túto zmenu vítam, po niekoľkých rokoch ticha je prirodzené vyjsť s niečím novým, lebo sa nechceš opakovať. Navyše ich live set jednoznačne zmetie akúkoľvek pochybnosť. Stále je to nekompromisná devastačná švédska mašina, ktorá likviduje všetko naokolo. Akurát to robí pestrejším spôsobom. Elisove zručné riffovanie, Oskarova úderná a posadená hra, Will držiaci hutný spodok a o život vrieskajúci Niklas. Všetko je tam. Obohatené o sample a kopu nových postupov. Skombinované umne, s balansom a bez akejkoľvek straty na výbušnosti a energii. Nový materiál píše rovnako hustým štýlom v klube aj v otvorenom priestore. Dostaneme aj tri staršie skladby. Plus tip-top škandinávsky zvuk. Nie je načo sa sťažovať, set the ARSON PROJECT bola čistá vražda. Jeden z najlepších výkonov tohto roku.


AHUMADO GRANUJO
Ideme dačo zjesť a nájdeme si miesto s dobrým výhľadom. Na rade sú AHUMADO GRANUJO, takže showka bude ako na pódiu, tak rozhodne aj pod ním. Navrátený vokalista David je späť, ale hlavne za bicíme Cicháč (ex CEREBRAL TURBULENCY napríklad) a to je najpodstatnejšia zmena. Prvý krát vidím AHUMADO v takej forme. Nový motor sa neskutočne podpisuje pod celý feeling kapely, kde, priznajme si to, boli bicie najslabšou časťou. Ja osobne ich vidím štvrtý krát, ale hrať takto posadene a s takým drivom som ich ešte nevidel. Songy z dvoch kultových albumov sa striedajú, ľudia besnejú a vzduchom okrem nich lietajú všemožné nafukovačky, lopty a kopa iných farebných vecí. Obscene atmosféra v plnej miere. Fakt ma prekvapilo, akým štýlom dokáže zmena jedného člena zmeniť celé vyznenie kapely k lepšiemu, tu to ale doslova (bubenícky) bije do uší. Dovolím si tvrdiť, že v lepšej forme asi ešte neboli. Minimálne nie od návratu na pódiá.

Ideme sa schladiť do tieňa, odpaľujeme a predbežne si balím ešte jeden, aby bolo čo zažehnúť pri špeciálnom sete STORMTROOPERS OF BEER. Kapela poskladaná z troch krajín s Danny Lilkerom ako hlavnu postavičkou na čele, vytvorená za jediným účelom. Kompletne prehrať prvý kultový album S.O.D. "Speak english or die". Síce tridsať rokov stará muzika, ale jedna z prvých mosh nahrávok všeobecne. Ak nie prvá. Táto muzika je stavaná na robenie bordelu a tak to vypadá. Akonáhle sa ozvú prvé tóny, rozvibruje sa celý priestor. Tá nahrávka nezostarla a má v sebe náboj, ktorý postaví na nohy aj vozíčkara. Skladby, ktoré vošli do histórie, nestratili nič na svojej agresie a strihu. Pasuje to sem najviac na svete. Užívam si každý song, presne poznám notu po note a je to odohraté majstrovsky. Odozva pod stagom asi najsilnejšia za celý festival. Atmosféra neskutočná. Strhujúca. Presne vieš, čo sa stane, ale aj tak ťa v tom momente odveje. Sila. Jediným negatívnym momentom bola nejaká slovná potýčka medzi týpkom a Dannym, ktorá sa začala ešte pri zvukovke. Potom tam čávo stojí spredu sprava pri stagi a vykrikuje preklínačky po španielsky na všetkých naokolo. Chvíľu ho sledujem, až v periférnom videní vidím Čurbyho, ako ho stiahne ako malého sopliaka so sebou a je po protestoch. Spacifikoval ho na pána. Bol som aj zvedavý, či bude vyhostený z festivalu, ale neskôr ho vidím prechádzať okolo mňa, takže to asi doriešili dohovorom. Alebo si musel kúpiť druhý lístok. Babrák.

Už sa ani moc nevzdaľujeme od stagu, bledneme hore dole a míňame posledné žetóny na drinky. Medzitým sa rozložia a spustia SINISTER. Jedna z kapiel, ktoré som vo svojej deathmetalovej ére troška sledoval. Nezaznie nič, čo spoznávam, navyše je to nejaké zvukovo utopené a celé sa mi to zlieva. Ich staršia éra mi prišla pestrejšia, toto je taký klasický deathový kolovrátok. Čakal som aspoň troška závan nostalgie, ale nenabehlo nič bohužiaľ. O to viacej ma rozložili NUCLEAR ASSAULT. Opätovne Lilker a za bicie si sadá pán Barker, to zas bude. Ich thrash/crossover je mi známy, ale nikdy som si nedal námahu poriadne prevetrať ich štúdiovky. Ale fuh! Taká výbušná show, až som nechápal. Štipľavé útočné songy doslova demolovali prizerajúcich. Ofenzívne riffy zabalené v tučnom zvuku. Barker to tlačil dopredu, ako len on vie a všetci šlapali v takom tempe, že dvanástka v čínskej fabrike wellnes proti tomu. Obzvlášť ma dostal vokál. Niekde na hrane medzi thrashom a speedom, ani tam ani tam, ale dokonale sa hodil do celkového konceptu. Bola to proste bomba. Doslova nukleárny útok. Ľudia v extázi, využívajúc jedny z posledných  možností zničiť svoje telo v kotli a vypustiť dušu. Extrémna bavka. Okamihy, pre ktoré sem rád chodím.

Aby toho na dnes nebolo málo, nasledujú VICTIMS. Oni zahrali vyslovene krásny set. Ich špecifické melódie pekne a kompaktne splývajú so spodným crustovým prúdom, ktorý ťa nesie celú dobu setu. Nekecajú, driapajú skladbu po skladbe a unášajú ťa preč z priestoru. Možno je to už tou hladinou kanabinoidov v krvi, ale je to transcendentálne. Atmosfericky bokom od všetkého, čo tu hralo. Vykrojené a naporcované presne tu a teraz. Najemotívnejší a najprecítenejší feeling spomedzi všetkých. Ani neviem ako, iba si zrazu uvedomím že dohrali. Netuším ako dlho, ale bol som tým úplne pohltený. Akonáhle spustili, nevnímam nič okolo seba, len to že ja, tu a teraz a VICTIMS. Perfektne prenesená esencia a identita z nahrávok. Set hodný kráľov. Ideme si po dáke pálenky na kopec nad stagom a oproti mne idú týpci z HARD CHARGER. Stretol som sa s nimi päť roky dozadu, keď tu hrali, dali sme menší debat a boli úplne prví, s kým sa mi podarila uzavrieť barterová dohoda merch za weed. Tom, bubeník, ma okamžite spoznáva, napriek tomu, že mi stihli narásť vlasy, brada a kilá. Som zaskočený, že si pamätá. Dohodneme sa, že sa vychytáme po ich sete. Obrazíme stánky a vzduchom lietajú posledné žetóny.

Sadneme k malej kantína a dávame si najlepší vegan burger na feste. Už len sem budem chodiť. Pred stage a balíme na WORMED zo Španielska. Tých evidujem, aj keď to nepočúvam. Dám tomu šancu a je to dosť námrd. Death prešpikovaný technikou, muzikantskými ťahmi, nápadmi a pestrými zmenami, neskutočne hrubo posadeným vokálom a svojským ksichtom. Furt sa v tom dačo dialo. Jebala z toho virtuozita ovládania nástrojov, no napriek tomu to nebolo preonanované a tým pádom neskĺzali do pretechnizovanej nudy. Spokojne pokyvkávam hlavou celý set. Chalani to balia, je pol druhej a v ich tvárach vidím celofestivalovú únavu. Ja rozhodne nie. Najbližšie dve kapely chcem ešte vidieť. Aj keď už začínam tiež cítiť štyri festivalové dni, WOJCZECH z Nemecka je v tomto momente ako vedro vody na púšti. Kvalitne naservírovaný rýchly natrepaný grindcore. Krátke songy bombardujú takým spôsobom, až sa cítiš ako v Bagdade po nálete. Nie je čas sa zaoberať ničím, len tým, ako tu ľudí dotrhať. Besné psy, ktoré dostali prvú potravu po pol roku. Tak znejú. Až sa človek bojí priblížiť, aby sa mu dačo nestalo. Čistá agresia, hnev, nenávisť. Mimoriadne nasratý set.

Posledné meno z môjho imaginárneho zoznamu, čo chcem vidieť. HARD CHARGER z Kanady. 2012 to tu tak rozjebali, až som nechápal. Scenár sa opakuje. Na fakt vyhrotenom tempe nastavený crust-metalový rock and roll. Plný vydretého gitarového nátlaku, burácajúcej basy a šialene nastaveného taktu. Pekne v trojici. Motorhead na druhú. Tom poháňa kapelu v takom švungu, že máš pocit, že čochvíľa sa samovoľne vznietia. A to pritom do toho stíha ešte aj vokál. Také tornádo, až mi odleteli mokasíny. Nehorázna skaza táto kapela. Kebyže tam vysypeš za fúru dreva, ostane po tom sete posekané. Zem sa triasla ešte minútu po tom, čo dohrali. Impozantné. Idem si vybrať posledné pivká a obchendujem pri stagi, než sa objavia Kanaďania. Ubalím dva brká a v družnej debate trávime skoro hodinu. Pridá sa aj moja britská spojka Harry, ktorého nárazovo stretávam celý fest a je čas sa rozlúčiť. Popritom sa udeje posledná show festu, MEAT KNIFE, ale z toho, čo začujem, to znie hrozne. Každopádne balia aj Kanaďania, tak ako posledný preživší a jediný šofér z našej skupiny si idem konečne ľahnúť. O štvrtej. Pekne.

Posledný deň prebieha klasicky. Zobudíš sa, dáš sa dokopy a vytretý v aute dúfaš, že budeš doma čo najskôr. Čo je však najpodstatnejšie, nesieš si so sebou jeden špecifický pocit. Máš dosť, štyri dni na stokára a hlavu vytrepanú ako stroje v Admirale. Tešíš sa domov, lebo však sprcha, keramika, komfort. Na druhú stranu chceš, aby si už bol späť. Máš to tu rád. Furt sa tu cítiš dobre. Všetko tu do seba zapadá. Muzika, prostredie, ľudia, atmosféra. Šialený ostrov uprostred šialenejšieho sveta. Stačí raz za rok doplávať. Potom sa tu to o teba postará samé. Vlastne to tu prakticky samé aj žije. Vytvorí sa tu jeden kolektívny funkčný organizmus, ktorý ťa prijme, dá ti výživu a ochranu pred tým, čo je vonku. Symbióza. Tu nie som ja, ty, my, vy. Tu sme všetci na pár dní proste Obscene extreme. O rok priatelia. Teším sa.

Pridaj komentár k reportu:

Meno:

Email:

Antispam: X+B+V

Správa:

Zaujalo nás:

Posledné komentáre:

dnes 14:49 deegee:


Wrbo: Nesom istý, či si Adam pamätá večer :(
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)

včera 07:06 Wrbo:


haha super report :-) Adam mi to podal podstatne strohejšie, už aj čítam, že prečo :-D
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)

22.03. 19:06 emo:


Jedina moznost spieval Achmed. bol aj Vrabec ale nie vzdy. a staly clen bol Papi na gitare. Bicie neviem kto.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

22.03. 12:15 Majo:


Jasné že Košice!!!pilier ug scény vtedy a z chromatic A
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:21 adrik:


http://muzika-komunika.blogspot.com/2017/02/jedina-moznost-skusobna-live-atrium.html
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:20 Noro TT/Wien:


A bola tu otazka na tu Jedinu Moznost. Mysli sa JM z Kosic, kde hrali clenovia Nonc., tusim v 1989-91 (inac velmi potesilo, toto pocut po vyse 30 rokoch!)
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:17 Noro TT/Wien:


Dobre si to napisal kamo! Oplatilo sa z Viedne prist, aj ked boli namietky, ze Noncoformistisu nezohrati, ale u mna to atmosfera koncertu (aj pred koncertom) prevalcovala. Prach som predtym nepoznal ( ..
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 11:58 Majo:


A ktorej jedinej možnosti?lebo jedna je niekde z Handlovej,
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

20.03. 21:21 fog:


no vidis brasko, ako si to pekne naklepal. ako nic. mucosolvan na hrad.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

20.03. 11:05 Kubo:


A na záver setu Nonconformist ešte odznel cover kapely Jediná Možnosť ! Ak sa Vám dá tak určite choďte na ich koncerty v Žiline, Nitre, Bratislave, Brne a Prahe.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)