PUNKGEN
| NOVINKY | KONCERTY | FOTOARCHÍV | RECENZIE | ROZHOVORY | ČLÁNKY | SÚŤAŽE |
| DISTRO | LABEL | ARCHíV FANZINOV | PREKLADY TEXTOV | RECEPTY | GUESTBOOK |
RSS
POZÝVAME:
.. ostatné koncerty

NOVINKA V DISTRE:

PUTRID EMENTAL CHEESE #10
2.50 €

NAJNOVŠIE FOTKY:
RYOSUKE KIYASU (12.8.2019, Košice)

NAJNOVŠÍ ROZHOVOR:
Muco (SANGRE DE CRISTO, SIGNA SINISTRA, KACZYNSKI, LAKKA)

NAJNOVŠÍ REPORT:
Fluff fest 2019 (25 - 29.7.2019, Rokycany)

NAJNOVŠIA RECENZIA:
JUST WÄr - Situation normal still fucked up CD

NAJNOVŠÍ ČLÁNOK:
Pozvánka na Setkání svobodných duší 2019

NAPOSLEDY NASKENOVANÝ ZIN:
Biosfere #5 / 2004

NAJNOVŠÍ PRELOŹENÝ TEXT:
OI POLLOI - We dont need them

NAJNOVŠÍ RECEPT:
Čili z TV Paprika











(7-.8.7.2017) OPIČÍ BÁL 3 - Sklabiňa (report)
Nasledujúce riadky majú ambíciu sa pokúsiť, čo najvernejšie z mojej osobnej perspektívy, zachytiť myšlienky, postrehy, dojmy a aj subjektívne nálady z už tretieho ročníka Opičieho bálu, ktorý z pôvodne jednodenného minifestivalu, dokázal pôsobivo rozkvitnúť až do podoby regulárneho dvojdenného dvojfestivalu a v tomto formáte sa prezentoval druhým rokom. Termín dvojfestival som použil z prozaického dôvodu - Opičí Bál v sebe okrem hudobného aspektu spája aj ten gastronomický - a to všetko vďaka manželskej dvojici tvorenej Aďom a Michelle. Myslím že o kvalite, rôznorodosti a početnosti nimi ponúkaných pokrmov sa vskutku nie je nutné bližšie zmieňovať a koniec-koncov si ani oni samotní zaiste na chválospevy priamo adresované ich eticko-kulinárskemu umeniu nepotrpia :).
Na vzdialenostne síce cestu nie dlhú, ale zato popretkávanú niekoľkými prestupmi, sa vydávam z najmenšieho mesta liptovského regiónu osamote. Na aut. stanici v MT spozorujem z diaľky sa približujúci bytosť - prezývanú Kočo, ktorá si vykračuje spoločne s priateľkou. Pri osobnom stretnutí s ľuďmi - hmýriacimi rozmanitými druhmi aktivít ako práve vyššie spomínaný Kočo - sa zakaždým v hlbinách môjho vnútra ozve nepríjemná, sebaspytujúca bolesť, ktorej hlavným zdrojom je neschopnosť rozčeriť stojaté hladiny svojho vlastného života. A už sľubujem že sa pokúsim, s ohľadom na prípadných čitateľov tohto sumáru, vyhnúť takýmto intímnym zamysleniam :). Po pár chvíľach sa vďaka miestnemu autobusu ocitáme až pred Sklabinský OÚ, odkiaľ sa krátkym peším presunom dostávame až na samotné miesto činu.
Bezprostredne po príchode, sa naskytá pohľad na plne pripravený areál, naplnený množstvom (na pomery svojpomocne konanej akcie) ľudí - oplývajúcich už len na základe letmého pohľadu dobrou a uvoľnenou náladou. Hudobná časť - na rozdiel od minulého ročníka - bude ihneď od samého úvodu prebiehať vo vnútri rozľahlého vojenského stanu, ktorého priestory z preventívnych dôvodov už neopustí až do odznenia poslednej spätnej väzby resp. pesničky v podaní vynikajúcej Djskej dvojice (aj keď počasie počas obidvoch dní - ukázalo až na asi dve krátke plačlivé epizódy - vľúdnu a prívetivú tvár). Celková atmosféra sa vyznačovala príjemne lenivým plynutím času bez sklonov k uponáhľanosti. A za tejto konštelácie sa pomaly hotuje k svojmu vystúpeniu Paľko - so svojim akustickým emo - crustom pomenovaným SAMOTÁR. Po kratučkej príprave spúšťa svoj set. Ako môže byť patrné už z názvu, tak významný priestor v rámci jeho tvorby, zastávajú pesničky s dosť osobne ladenými textami, konkrétne jedna takto zameraná mi aj utkvela asi najvýraznejšie v pamäti - "Pretrhnuté nite". Vystúpenie má spád, dokonca príde aj na cover od majstrov slovných hračiek PRAGO UNION, ktorého hlavnou myšlienkou je výzva k nahradeniu prúdu slov, pretekajúcich našimi vzájomnými rozhovormi, aspoň občasnými fázami mlčania a rozjímania. Pre mňa osobne štart ako hrom! Uplynie nejaký čas a nasleduje náhrada za HUMAN HUMUS - UURBURA. Táto formácia sa po hudobnej stránke prezentuje ostrým a úderným crustom, v prestávkach vokalista oznamuje názvy skladieb, ktoré sa síce venujú prevažne obvyklým témam, ale po prečítaní textov môžem smelo skonštatovať, že sú opatrené vcelku nevšedným textovým spracovaním. Samozrejme, keď zoberieme v úvahu že kapela pochádza z podobných končín než napr. YARVAR COCHA či KUTYA HARAP, tak sa o nijaké veľké prekvapenie v konečnom dôsledku nemôže jednať:). V tento deň je na programe len päť koncertov, takže jednotlivé súbory sa nemajú kam ponáhľať a plašiť. Ďalší na rade sú očakávaní - JAKUBYSKO. V tento večer - z dôvodu žalúdočných ťažkostí ich tretieho člena - len vo dvojici, ale táto skutočnosť im rozhodne neuberie na sile a intenzite. Toto tvrdenie potvrdzuje aj besniace publikum - špeciálne skupina ľudí z ich Zvolena :). Bližší rozbor určite poskytnú iní, pretože ja sa považujem skôr za sviatočnejšieho poslucháča extrémnych žánrov, aj keď materiál zo splitu s PASKUDOU mám napočúvaný ozaj dôkladne :). Priestor na vydýchnutie nie je absolútne dožičený, keďže ďalšími na rade sú - BARNEY GUMBLE. Z úst vokalistu zaznie pri úvodnom predstavovaní úplne odlišný názov - pravdepodobne sa jedná o fórik pre zasvätených :). Set, čo sa týka obojstrannej výmeny energie, pokračuje v podobných intenciách než pri predošlej kapele. Okrem songov z 4-way splitu som zachytil v tej zbesilej, energickej spleti aj jednu staršiu vec - "Kamión smrti". Po zhruba štvrťhodinke, spozná tento silný set svoj záver. Úloha zavŕšiť piatkový program, pripadla tentoraz na noisový, poloimprovizačný projekt (berte prosím moje snahy o žánrové označenie jednotlivých produkcií s poriadnou porciou rezervy) s názvom S.U.M.A. Po starostlivej príprave, ktorú si prezentácia projektu takéhoto charakteru jednoznačne vyžaduje, sa pozvoľna pristupuje k hudobnému stvárneniu odstrelu komína. Okrem nástrojového zloženia v podobe basy, bicích a hrdzavého pílového pásu, je neoddeliteľnou a pevnou súčasťou performance aj projekcia. Len škoda, že vďaka postávaniu ľudí priamo pred improvizovaným plátnom, som mal problém sa myšlienkovo naladiť na (hlavne) v poradí druhú stvárňovanú projekciu. Inak, takéto atmosférické vyvrcholenie prvého dňa prišlo ozaj vhod. Nasledujúce chvíle odohrávajúce sa v obkolesení všadeprítomnej tmy, lemujú živé vzájomné rozhovory, posedenie pri plápolajúcom a hrejivé dotyky poskytujúcom ohni - začínajú od zhruba pol jednej až do skorých ranných hodín spríjemňovať prvé tóny linúce sa z reproduktorov, ktoré patria Djskej dvojici Denisa a Strapatý a jednotlivým ukážkam z ich monštróznej vinylovej zbierky. A pri tomto bode sa musím na krátky čas špeciálne pristaviť. Po oba dni ich prítomnosť predstavovala vítané osvieženie a zároveň láskavé pohladenie ušných bubienkov :). Som presvedčený, že predstavovali viac ako len kulisu pre nočné rozhovory pri ohni. Ponúkli pôvabnú cestu naprieč žánrami a je cenné, že sú ochotní sa s hudobným obsahom svojich zberateľských artefaktov podeliť aj s inými ľuďmi. V piatok skôr prevažoval punk v rôznych spôsoboch prevedenia, v sobotu zas naopak elektronika z 90-tych rokov a pod. Hodená rukavica k možnosti rozšírenia si vlastných hudobných obzorov, stačilo len zodvihnúť :). Noc pomaly ale isto prichádzala o svoje čaro a priamo úmerne s tým ako strácala svoj vplyv a moc, sa jednotliví návštevníci či hrajúci návštevníci odoberali k spánku, až ostala napokon len hŕstka bdejúcich. V tomto momente som sa aj ja rozhodol nakloniť si priazeň životodarného spánku, ale onedlho vďaka alko - akustickému predstaveniu Včelín brothers, sa moja na ten konkrétny moment viazaná túžba nenavrátiteľne rozplynula a už som sa ani nepokúšal ju opätovne oživiť. Bratskej dvojici zdarne sekundoval jeden z partie ľudí združených okolo ZVHC :). Jedným dychom ale musím dodať- že akýkoľvek prejav neľútostnej kritiky z mojej strany voči tomuto konaniu - by sa musel nevyhnutne vysporiadať s nepríjemným pokryteckým zápachom, ktorý by bol problém niečím prekryť.
A tak len sledujem postupné a pravidelné pribúdania práve sa zobudivších ľudí. Počas týchto okamihov sa nič výnimočné a za zmienku stojace nedeje, akurát je možné spomenúť, že niekoľko skupiniek sa rozhodne si skrášliť a ozvláštniť svoj deň zdolaním strmšieho kopca, prostredníctvom ktorého sa dokážu dostať až k zrúcaninám Sklabinského hradu - nachádzajúcom sa nad obcou Sklabinský Podzámok. Taktiež, speváčka the BLOTS a členka org. tímu, zapisuje s výdatnou pomocou ostatných skomolené názvy jednotlivých vystupujúcich - za účelom ich zaradenia do rámca dnešného časového harmonogramu. Pokračujú tak v tradícii slovíčkarenia s názvami, ktoré malo premiéru počas minuloročného Opičieho bálu. Pri pohľade na rezultát ich kreatívnej činnosti, ale nedochádza k spontánnemu rozšíreniu kútikov mojich úst do ihrajúceho úsmevu. Buď bolo na vine moje vtedajšie vnútorné rozpoloženie, alebo sa jednoducho pozerám na svet priveľmi vážnou optikou :). Keď sa podarí neúprosnému času ukrojiť z tohto sobotňajšieho dňa poriadny kus, začína sa vážne schyľovať k odštartovaniu nielen hudobného programu, ale v súbehu s ním aj toho nemenej lákavého - gastronomického :). Nesporným znamením je príchod prvých zoskupení a zároveň aj manželskej dvojice s čerstvo pripraveným jedlom a surovinami potrebnými pre prípravu vegegulášu :).
Tesne po tretej odpáli koncertný blok už zaiste dostatočne známe banskobystrické kvarteto PIVNICA. Po zmenách resp. preskupeniach, keď vtedajší bubeník prešiel k mikrofónu a na jeho miesto zasadol nový člen, živé vystúpenia tohto telesa zákonite nabrali na sviežosti a niekdajšia statickosť definitívne prináleží minulosti. V toto popoludnie kapela podáva svoj štandardný výkon obohatený o niekoľko nových skladieb (aj totálnu novinku s názvom tuším "Občan a vodca"?). Dostatok ľudí reaguje divokým a často aj dosť nekoordinovaným pohybom. Pri pohľade na niektorých z nich si sám sebe kladiem rečnícku otázku - či ich k tejto pohybovej aktivite vyburcoval prejav kapely alebo len zneužitie množstva alkoholických nápojov v ten deň ? :). Ešte pred vystúpením BLACK PASSENGER prichádza k neplánovanému setu, ktorý obstará Dalibor z DISTAXU na svojej španielke s projektom - ZRCADLO SRDCA. Čo k nemu napísať? U mňa nejde o premiérové stretnutie s týmto pozorohodným mixom folku, crustu, popu a neviem čoho ešte, ale rozumiem že u mnohých - ktorí tú česť ešte nemali - mohlo vyvolať zmätené reakcie či dokonca až neprimerane negatívne zhmotnené v letiacom pohári smerom k vystupujúcemu Daliborovi. Ale on si zjavne z tohto, nie práve najpríjemnejšieho okamihu, očividne ťažkú hlavu nerobil a pokračoval sebaisto ďalej v exhibícií svojho svojrázneho zmyslu pre humor a v maznaní sa s polohami svojho hlasu - keď od sladko popového nemal problém prejsť až k vzorovému crustovému hrdelnému kriku v záverečnej ľudovej piesni o Magure :). Účelom tejto mini performácie bolo nepochybne najmä pobaviť prizerajúcich. A ten sa nakoniec s ľahkosťou dočkal svojho naplnenia. Onedlho sú už nachystaní na svoj set ostrieľaní hudobníci, tentokrát pod názvom BLACK PASSENGER. Presne takýto energetický balíček som pri odháňaní dobiedzavej ospanlivosti potreboval! Hmatateľnou energiou prekypujúci melodický hardcore punk silno inšpirovaný oldschoolovým hc/punkom. A v pasážach keď sa k hlavnému vokálu pridal mimoriadne melodický druhý, tak som sa mohol až zadusiť od vyvolaných pocitov blaženosti :). Prím hrali piesne spievané v angličtine, ktorá k tomuto štýlu parádne pasuje, ale došlo na minimálne (tuším) dve skladby odspievané aj v slovenčine. Ešte mi nedá prejsť mlčaním jeden postreh, ktorý odznel počas strhujúceho setu tejto kapely. Konkrétne sa dotýkal účasti punkových kapiel na festivale Pohoda. Plne rešpektujem právo ľudí - pohybujúcich sa roky-rokúce v diy hc/punk scéne na podobný náhľad - ale nevidím nič nesprávne na tom, že aj kapely bežne operujúce v undergroundovom prostredí, majú chuť či akési nutkanie sa objaviť so svojou tvorbou aj na takých miestach - ktoré im ešte pár rokov späť ani len nezišlo na um dávať do spojitosti so svojim prístupom hudbe a všetkými ostatnými záležitosťami s tým úzko spätými. Ako návštevník by som určite podujatie podobného rangu nenavštívil, ale pre podzemných umelcov môže ísť o zaujímavú príležitosť ohmatať si aj takéto prostredie. A naviac keď sa - v geografickom priestore zvanom Slovensko - jedná pravdepodobne o jediný veľký festival s neskrývaným a jasne vyhraneným spoločensko - politickým presahom. Prirodzene, mnohé zo subjektov či jednotlivcov ktoré otvorene spolupracujú či inými formami podporujú tento festival sa môžu stretnúť s prejavmi našej nevôľe a ostrým nesúhlasom, každopádne ale v rámci názorovej plurality (po ktorej sa neustále tak žiadostivo volá :)) ide skôr o skutočnosť vítanú a podnecujúcu diskusiu, hm. Alebo možno som len nič nepochopil a vyššie spomínaná vyrieknutá veta vo mne vyvolala úplne iné reakcie - než tie ktoré boli zamýšľané - a všetko beriem príliš vážne :). Teraz ale rýchlo späť k Opičiemu bálu. Práve dochádza k prvej programovej rošáde (ak si správne vybavujem) a namiesto poľských TORPUR - zaujme miesto na časti terasy RISPOSTA. S touto kapelou som sa prvý krát mal tú možnosť zoznámiť až z ich split počinu s KUTYA HARAP a moju pozornosť si ihneď dokázali podmaniť najmä cynickými textami - pretekajúcimi až cez okraj (kalnou vodou) doplna naplneného pohára - a celkovo pochmúrnou, mizantropickou atmosférou ovenčenou zlovestným a hlavne navýsosť zrozumiteľným vokálom. A podobné ingrediencie tvoria aj výslednú chuť ich dnešného predstavenia, ochuteného o citeľné metalové korenie. Samozrejme, som nemohol nepostrehnúť že ich zostavu zasiahli početné zmeny, ale aj napriek tomuto faktu im to odsýpa skvele. Polikov, ktorí do areálu bývalej strelnice dorazili len pár minút dozadu, potrebujú istý čas na aklimatizáciu a vydýchanie sa po absolvovaní náročnej cesty z Krakova - v duchu ľudskej vzájomnosti nahradí FYASCO. Podobne ako v piatok JAKUBYSKO sa tiež predstavujú v oslabenom zložení, aj keď v kontexte ich sobotňajšej show, oplýva konštatovanie "oslabenom" len ozaj čisto formálnym významom. Od prvých sekúnd sa do svojej obľúbenej práce púšťajú s plnou vervou, v publiku je po dlhšom čase badateľný aj náznak nejakého pohybu. Obrovskou chuťou a radosťou z vlastnej tvorby presiaknutá štvrťhodinka vyvrcholí skutočne bizarne - coverom od známou a nelichotivou kauzou zatienených Horkýže slíže. "Troch spitých robošov" si istotne zvolili z dôvodu možnosti sa vnútorne stotožniť nielen s obsahom názvu tohto songu, ale aj s číslicou korenšpondujúcou s ich štandardným zložením. :) Geniálne a sebaironické zároveň! Po tomto zážitku sa konečne dočkávame telesa s názvom TORPUR. Po úvodnej, expresnej predstavovačke nastáva smršť spočívajúca v hardcore-punk rock´n´rollovych skladbách s maximálnou minutážou okolo jednej minúty. Do toho podrobuje zaťažkávajúcej skúške ušné bubienky sledujúcich preechovaný vokál - o ktorý sa rovnomerne podelia všetci traja členovia formácie. Po presne desiatich minútach minútach je tento nevšedný set bez veľkých rečí ukončený. Takto sa to má hrať! :). Program pokračuje v svižnom tempe síce neočakávaným, ale o to väčšmi prekvapujúcejším sólo setom v podaní MC KOLONA. Pod týmto umeleckým menom sa ukrýva Mazi z Jihlavy, ktorý sa rozhodol po hraní v rôznych hc/punk kapelách pre tento spôsob sebavyjadrenia. Len tak na okraj pre tých, ktorí by náhodou nedisponovali potrebnými informáciami :). Naposledy som ho mal možnosť zočiť počas jedného marcového víkendu v bratislavskej A4, kde sa prezentoval v plnej zostave aj s beatboxerom a elektronickými bicími. Ostal som od ohúrenia a očarenia absolútne prikovaný k zemi. S textovou zložkou som bol samozrejme oboznámený už dlhší čas, ale živé prevedenie ma nechalo stáť s otvorenými ústami. V dnešný večer logicky len osamote, keďže išlo o neplánované vystúpenie. Keď sa hip - hopový žáner uchopí za správny koniec, tak výsledok je podobný tomu, aký sme mali možnosť vidieť v rámci jeho skráteného setu. Skraja dostali priestor skladby z jeho najnovšieho albumu pomenovaného "Krádež", na ktorom sa podľa vlastných slov usiluje o iný prístup pri spracovávaní bolestivých a naliehavých politických tém, než tomu bolo napríklad v skvostných KŘIKZTICHA. Z albumu "Hrdosť" zaznie "Smlouva" a zo starších tuším "Falešná hra"? V prúde štipľavých a podnety poskytujúcich slov je možné spoľahlivo identifikovať väčšinu z nich. Pri pozornom počúvaní sa v istých pasážach pristihnem pri tom, ako obsah niektorých veršov neomylne zasahuje moje citlivé miesta, ktoré pod návalom správne mierenej kritiky, odovzdávajú túto práve zažitú skúsenosť mojim myšlienkam - odvďačujúcim sa za tento impulz pohybom - ústiacim až do začiatku nepohodlnej činnosti - tiež známej ako myslenie. Set skončí doposiaľ asi ešte nenahratou skladbou, zameriavajúcou sa na náboženstvo ako na vec, ktorá pri správnom pochopení môže fungovať v prospech daného jedinca. Nejedná sa v žiadnom prípade o pohľad na náboženstvo z triumfalistických pozícii, ktoré majú vo forme pravidelného modlenia, sviatostí a pod. silnú tradíciu napríklad u nás, ale o pohľad z úplne opačnej strany - skôr filozofickejší. Každopádne by som si rád tento text niekedy niekde prečítal a pokúsil sa o ešte celistvejšie usporiadanie myšlienok na túto tému. Uff, po tejto lahôdke nasleduje- ZKAŽENÁ MYSL. Počas celej dĺžky trvania ich setu mám problém naladiť sa na ich monotónne znejúci crust. Ale znalci iste dokázali oceniť, alebo? :) Po zhruba dvadsiatich minútach je koniec a teším sa (stopercentne nielen ja) na lákavé vygradovanie tohto festivalu. Prvou z trojice zostávajúcich kapiel je DISTAX. Tí pred plne zaplneným stanom šlapú ako dobre namazaný stroj. Aj keď nemám v obľube frázovité vyjadrovanie, ale výkon a maximálne nasadenie všetkých súčastí tohto bezchybne zohratého súboru mi privial do mysle práve toto ustálené spojenie :). Ďalšie moje slová sú zbytočné, pretože by ani v najmenšom nedokázali v plnej kráse zachytiť tento ľahký dotyk perfekcionizmu :). Snáď ešte väčší počet zvedavcov - oproti predošlej kapele - žije v očakávaní setu EVIDENCE SMRTI. Do jeho atmosféry nás vkusne vtiahne úvodné zoslanie kliatby na tých, čo nenašli zaľúbenie vo farbách a môže sa začať pomalé a precízne utkávanie pavučiny ťažoby obopínajúcej dušu s každým ďalším tónom a slovom čoraz silnejšie a tuhšie. Pri asi štvrtej skladbe prichádza expresné vybočenie vo forme skladby nesúcej sa na terajšie pomery ES v ultra-rýchlom tempe, ktorým sa necháva strhnúť aj hlavný vokalista. Po pár desiatkach sekúnd sa ale situácia prinavracia do predtým naznačeného smeru a pokračuje sa v budovaní ťaživého, miestami až skľúčenosťou napáchnutého ovzdušia. A za onou pochmúrnosťou, ponurosťou a hlodajúcim znepokojením netreba hľadať žiadnu samoúčelnosť či nebodaj kalkul. Naopak, vyviera z nášho každodenného kontaktu so sebou samým resp. následne s okolím a všetkými jeho podobami. Najviac vo mne zarezonovala pesnička z posledného splitu - "Hlad" - okorenená aj o náležitý neverbálny prejav vokalistu. Drobnú kozmetickú vadu predstavovali akurát len technické problémy - sužujúce mikrofón. Tie, aj podľa vyjadrenia človeka ktorý mal s ním dočinenia, mu boli prekážkou pri jeho obvyklej prezentácii textového obsahu jednotlivých skladieb. Ale popasoval sa so vzniknutou situáciou viac než zdarne a set po odznení jedného coveru mohol dospieť do svojho konca. Po nevyhnutnej prestávke nasleduje vyvrcholenie dnešného dňa - lesný metal z Vysočiny LÁJE. Vystúpenie tejto smečky odštartuje naliehavým introm, ktoré prejde do plynulého príbehu za doprovodu ťažkých gitarových kíl. Metaforizujúca práca s motívmi ako človek, príroda, tma, noc, stromy a pod. zohráva v textovej zložke kapely významnú a podstatnú úlohu, takže musím na tomto mieste vyzdvihnúť skvelé načasovanie tohto koncertu (pre lepšiu ilustráciu - ich set odštartoval tesne pred polnocou). Aby sa predišlo narušeniu resp. dokonca pretrhnutiu príbehovej nite, tak zákonite nie sme medzi jednotlivými časťami príbehu svedkami nijakých páuz. Sem-tam sa razantne prihlási o slovo aj výrazné heavy - metalové sóličko :). Som toho názoru, že miesto uprostred uprostred divokej prírody, lesov a hôr, je pre kapelu akou sú LÁJE nositeľom väčšej autentickosti (v porovnaní s prezentáciou ich tvorby v nejakom hudobnom klube). Aj outfit hlavnej rozprávačky príbehu dokonale zapadá do celkovej mozaiky :).
S radostnými pocitmi sa ešte chvíľu potúlam po areáli a vychutnávam v plnom prúde prebiehajúcu noc v náručí zdanlivo pokojne oddychujúcej a spiacej prírody. Okolo tretej hodiny nadránom sa presúvam na horné poschodie tu prítomnej budovy. Po ponorení do ľúbivých tónov - doliehajúcich z vinylotéky - zaspávam tvrdým a ničím nerušeným spánkom.
V závere môjho poohliadnutia za tohtoročným Opičím bálom čiastočne nadviažem na jeho úvod. Myslím že ústredné postavy stojace za vznikom a organizáciou tohto sympatického festivalu - netreba jedným dychom zabúdať ani na okruh ich bezprostredných spolupracovníkov - sú natoľko prestúpení úprimnou a nefalšovanou skromnosťou, že ani v najmenšom nedychtia po vytváraní oslavných ód na ich vlastnú adresu. Prosté ďakujem v tomto prípade nepochybne postačuje. Úplne posledné slová budú patriť tým, ktorí si dokážu nájsť čas na prečítanie aspoň niektorých úsekov z tohto reportu. Inak stručnejšie sa zatiaľ žiaľ vyjadrovať neviem:). Pre nich platí to isté, čo aj o pár riadkov vyššie.

Tento report už bol zobrazený 634 krát!
 Autor: Miroslav Vozárik
Späť na reporty
Oznámkuj tento report ako v škole:
1 2 3 4 5
Hodnotenie reportu: 1.38

Pridaj komentár k reportu:
NICKNAME:
E-MAIL:
WEB:
ANTISPAM: L+W+P
TEXT:


 #7205 doktor   napísal/a 18.07.2017 18:19:17
super report a ešte superskejší fesťák !
POSLEDNÉ KOMENTÁRE:
15.08. 22:47
Eduv syn: Muco, daj tie ps >> Muco (SANGRE DE CRISTO, SIGNA SINISTRA, KACZYNSKI, LAKKA) (rozhovor)
15.08. 09:36
fog: dobre pocitanick >> Muco (SANGRE DE CRISTO, SIGNA SINISTRA, KACZYNSKI, LAKKA) (rozhovor)
14.08. 00:01
Eduv syn: Rotunda: zivot t .. >> FYASCO - Kurva to je tlak / Nech žije smrť! 7" (recenzia)
13.08. 23:54
Eduv syn: Mikro uvaha ktor .. >> (novinka)
07.08. 18:39
Rotunda: hej, take punkov >> FYASCO - Kurva to je tlak / Nech žije smrť! 7" (recenzia)

ANKETA:
Má to tu ešte zmysel?

[257/92.78%]
Má!

[11/3.97%]
Ako kedy, je tu aj plno píčovin.

[2/0.72%]
Je mi to jedno, som tu prvý krát.

[7/2.53%]
Nechaj tú mŕtvolu už konečne dôstojne pochovať, aj tak je všetko na facebooku a aktuálnejšie!


Počet hlasov: 277

Online: ... Autor: adrik punkgen@gmail.com: 2003 - 2018 ...