 RSS
|
| (6.8.2016) PRŮMYSLOVÁ SMRT, KULTRA!, TELEFON - Zubří (report) | Keby sa ma niekto spýtal, kam ma to v Česku najviac ťahá. Ktorý kút Moravy
je pre mňa najsrdcublízkejší. Odkiaľ sú tie najosobitejšie spolky, ku ktorým
už roky rokúce vzhliadam s úctou a rešpektom. Odpoveďou by som snáď nikoho
neprekvapil - Rožnovsko. Vraha som už žiaľ navštíviť nestihol. Kompenzoval
som si to teda už tradičnou akciou "Setkání svobodných duší", ktorú každoročne
organizujú práve ľudia okolo spomínaného klubu.
Ráno vyrážame pred obedom s myšlienkou, že si spravíme výlet po Rožnove
pod Radhoštem a jeho priľahlom okolí. V Turčianskych Tepliciach priberáme
k našej posádke posledného člena zájazdu a do dvoch hodín sme na mieste.
Od Ctiba som dostal pár tipov, kde a ako stráviť voľný čas do začatia akcie,
a tak prvou zastávkou bola miestna reštaurácia. Podľa jedálneho lístka,
ktorý mali zavesený na internete disponovali aj čisto rastlinnou stravou,
takže ruka hore. Čašník - usmiaty pán v rokoch si začne zapisovať objednávky
a tu nastáva sranda. S hrdosťou znalosti jedálneho lístka si pýtame čínske
nudle - odpoveď nás akosi zaskočí: Ne. Tak iná varianta - sójové nudle na
zelenine. Odpoveď opäť prekvapivo - Ne. Pričom sa tváril tak, ako keby o
tom jedle nikdy predtým nepočul. Pri otázke na iné bezmästité jedlo dostávame
klasiku v podobe smaženého syra. Ok, polka osadenstva sa uspokojí. Tak si
pýtame len šalát s opekanými zemiakmi (pán sa počas rozhovoru spýtal 2x
s čím si ich dáme - se salátem). Úsmev z jeho tváre sa počas rozhovoru vytratil,
vypúlil oči a bolo vidno, že sa cíti trochu nesvoj. Toľko gastroreport k
reštaurácii Písečná.
Po obede sme sa vybrali do Valašskej dedinky, čo je vlastne múzeum v prírode
s milión dreveničkami a inými výdobytkami doby minulej. Celkom zaujímavá
expozícia, len ľudí tam bolo viac než dosť. Takže si si nevychutnal/a všetko
tak, ako by si chcel/a. Potom ešte malá zastávka v Rožnovskom pivovare a
pred odchodom do Zubří, sme ešte navštívili miesto, kde stál legendárny
Vrah. Budova je v rekonštrukcii, takže z pôvodného ducha miesta sa tam toho
veľa nezachovalo.
Auto parkujeme v dedinke a pešo sa vydávame až ku poslednému domu pod lesom,
kde sa má akcia konať. To už iba vyvaľujeme oči a ochkáme krásou, ktorá
sa pred nami otvorila. Nádherný domček s utešenou záhradkou, kde pár metrov
od neho je hneď les a ten neskutočný výhľad. Ach, všetci skonštatujeme,
že toto je fakt nádherné miesto pre život. Dávame kafe/pivko, guláš a vyvalujeme
sa na lúke. Prví páni na holenie - PRŮMYSLOVÁ SMRT. Ubehlo už nejakých
13 rokov, keď si Vajco kúpil ich prvý demáč na CD, z ktorého sme boli -
ľudovo povedané - pekne v piči. Ak sa nemýlim, bolo to jedno z mojich prvých
stretnutí s textovo angažovanejším hcpunkom. Páni za tie roky hrajú už úplne
inú muziku a z nahrávok ma to až tak neočarilo. No naživo je to jiný kafe.
Hlavne bubeník (keď som ho na FFUDe videl v sobotu poobede rozbitého, neveril
som, že v noci podá taký výkon aký podal - klobúk dole) a vlastne celá banda
prekypovala energiou. Šialené rifovačky, klepačky ... Spevák, vystupovaním
pripomínajúci šialenca. Paráda, nenudilo ma to ani na chvíľku. Cez ZKAŽENOU
MYSL sme sa išli prejsť lesom, trochu si vychutnať tamojšiu prírodu. Po
návrate sa už zvučí KULTRA!. Elektropunk s automatickým bubeníkom,
prednahratými samplami, hutnou basou a gitarou znejúcou ako cirkulárka.
Hrali väčšinou nové veci, ale sem tam zaznela aj nejaká vec z demáču, ktorý
vyšiel ešte v roku 2014. Tu musím pochváliť pána basáka. Nádherné melodické
rozklady, ktoré utvárali charakter osobitosti väčšiny skladieb. Niektoré
pasáže mi práve vďaka biciemu automatu a rezavej gitare pripomínali VVBčko,
takže u mňa spokojnosť. TELEFON som videl ani pred mesiacom na Opičom
bále v Martine. Opäť nadpriemerný výkon. Na domácej pôde to bolo ale ešte
o trošku živelnejšie. Hrali sa poväčšine úplne nové piesne, ktoré nijako
nevybočujú z radu poslednej tvorby tejto kapely. Záverom cover od ZEMĚŽLUČ
- "Kto stojí na chodníku nemiluje republiku". Sakra, strašne vydarene
spravená prerábka, ktorá prešťala originál na metre ďaleko. Uznanlivo tlieskame,
pokyvujeme hlavami na znak hrdosti a radosti. Čaká nás ale dlhá cesta domov,
a tak si opäť raz nechávame ujsť svetobežníka Dášu a nechávame ho napospas
osudu valašských lesov.
Dík, nemalo to chybu!
Tento report už bol zobrazený 552 krát! Autor: Wrbo |
Späť na reporty|
Oznámkuj tento report ako v škole: |
Hodnotenie reportu: 1 
|
Pridaj komentár k reportu: |
|
|
ANKETA:
|
Skúšaš aj recepty zverejnené na tejto stránke?
|
|
