DIY Tento svieži vietor do plachiet slovenského hc/punku majú na svedomí pohrobkovia
z kapely the CITADEL. Tí si svoj rozlúčkový part odbili symbolicky na Ffud
feste, pri ktorom bol nejeden cynik nútený utrieť slzu dojatia. Spikey,
Tomi a Filip to ale nevzdali, splašili nového basáka, sekundárny "majk"
obstarala Spikeyho polovička Weva a zosnovali nové teleso, ktoré mi len
tak mimochodom decentne usralo dekel na ich premiérovom koncerte v Seredi.
Nedávno sa zamkli do štúdia a vyplodili tento materiál na temer mŕtvom nosiči
menom compact disc - pre neskôr narodených je tento výraz už regulárny archaizmus.
Na čiernom obale sú znázornené dve železné rukavice plus texty. Staviť na
minimalizmus sa vždy vypláca. A teraz muzika. Cenné body si u mňa každá
kapela získava už len tým, že si album neotvára nejakým debilným introm.
DAMATO v momente vykladá karty na stôl v podobe prvého songu "Zmije",
brutálne priamočiary hardcore dokorenený punkom a Spikeyho asertívným vokálom,
ktorý Weva výborne dopĺňa. Už na živom prevedení bolo všetkým jasné, že
to nie je Spajkyho protekcia. Celkovo ten dvojpohlavný vokál vo mne vyvoláva
asociácie starších kapiel ako poľská HOMOMILITIA, či legendárna slovač NONCONFORMIST
vo výrazne sviežejšom muzikálnom háve. Zmeny možno badať aj po textovej
stránke; melancholický poét Spikey Citadel sa tu definitívne mení na priekopníka
krutého realizmu, ktorý škrtá zo svojho slovného arzenálu veškeré metafory
a inotaje. Tie nahrádza literárnym fľusancom do xichtu všetkých poslucháčov.
Lyrika berie na paškál rôzne neduhy našej skostnatelej society, od faloše
cez pochybnú slobodu, vďaka ktorej sa nejedna individualita preorientuje
na legitímneho mizantropa. Ak ťa CITADEL náznakovo navnadil na teoretické
svetielko na konci tunela, DAMATO ťa v momente presvedčí o vyhorenej žiarovke.
Zvuk je dynamický, ľahko čitateľný, v momente sa dokážem orientovať v skladbách,
vždy viem "kerá bije", a to je v mojom prípade jav nevídaný. Záverečný verdikt?
Proste tu nájdeš sedmičku skladieb, ktoré majú hlavu a pätu, brutálny ťah
na bránu a na rozdiel od tuctov obdobných spolkov to dokážem dokola počúvať
aj doma. Kapela podľa všetkého bude postupovať personálne zmeny, nakoľko
Wevu čakajú maňkovské povinnosti, takže som napätý jak čúzel, čo si na nás
táto galantská smečka nachystá v budúcnosti.
Lahar - Umeni strachu
Gride - tanec blaznu
>> (guestbook) 16.12. 16:51 Theresa a Traktor: Ahojte, diky za nabidky, GNU i Raveliny uz mame.
>> (guestbook) 15.12. 16:23 Small: Tak ja uz mam dost, vidim traktor, pisu traktor
Nicmene desku uz mam, dekuju.
>> (guestbook) 15.12. 16:21 Traktor: Cau, fero, 0100 uz mam, diky!
>> (guestbook) 11.12. 17:38 fero: Ahoj Small,
tu dosku 0100 mame este v distre, ak by si chcel. Kludne pis na different.label@gmail.com
Takisto nejaka holka pred casom pisala o dosky Gnu. Thema 11. Aj tie by sa nasli. Ta ..
>> (guestbook) 08.12. 16:59 Small: Nemáte někdo na prodej tuhle desku?
Tento svieži vietor do plachiet slovenského hc/punku majú na svedomí pohrobkovia
z kapely the CITADEL. Tí si svoj rozlúčkový part odbili symbolicky na Ffud
feste, pri ktorom bol nejeden cynik nútený utrieť slzu dojatia. Spikey,
Tomi a Filip to ale nevzdali, splašili nového basáka, sekundárny "majk"
obstarala Spikeyho polovička Weva a zosnovali nové teleso, ktoré mi len
tak mimochodom decentne usralo dekel na ich premiérovom koncerte v Seredi.
Nedávno sa zamkli do štúdia a vyplodili tento materiál na temer mŕtvom nosiči
menom compact disc - pre neskôr narodených je tento výraz už regulárny archaizmus.
Na čiernom obale sú znázornené dve železné rukavice plus texty. Staviť na
minimalizmus sa vždy vypláca. A teraz muzika. Cenné body si u mňa každá
kapela získava už len tým, že si album neotvára nejakým debilným introm.
DAMATO v momente vykladá karty na stôl v podobe prvého songu "Zmije",
brutálne priamočiary hardcore dokorenený punkom a Spikeyho asertívným vokálom,
ktorý Weva výborne dopĺňa. Už na živom prevedení bolo všetkým jasné, že
to nie je Spajkyho protekcia. Celkovo ten dvojpohlavný vokál vo mne vyvoláva
asociácie starších kapiel ako poľská HOMOMILITIA, či legendárna slovač NONCONFORMIST
vo výrazne sviežejšom muzikálnom háve. Zmeny možno badať aj po textovej
stránke; melancholický poét Spikey Citadel sa tu definitívne mení na priekopníka
krutého realizmu, ktorý škrtá zo svojho slovného arzenálu veškeré metafory
a inotaje. Tie nahrádza literárnym fľusancom do xichtu všetkých poslucháčov.
Lyrika berie na paškál rôzne neduhy našej skostnatelej society, od faloše
cez pochybnú slobodu, vďaka ktorej sa nejedna individualita preorientuje
na legitímneho mizantropa. Ak ťa CITADEL náznakovo navnadil na teoretické
svetielko na konci tunela, DAMATO ťa v momente presvedčí o vyhorenej žiarovke.
Zvuk je dynamický, ľahko čitateľný, v momente sa dokážem orientovať v skladbách,
vždy viem "kerá bije", a to je v mojom prípade jav nevídaný. Záverečný verdikt?
Proste tu nájdeš sedmičku skladieb, ktoré majú hlavu a pätu, brutálny ťah
na bránu a na rozdiel od tuctov obdobných spolkov to dokážem dokola počúvať
aj doma. Kapela podľa všetkého bude postupovať personálne zmeny, nakoľko
Wevu čakajú maňkovské povinnosti, takže som napätý jak čúzel, čo si na nás
táto galantská smečka nachystá v budúcnosti.
