BASTARD NOISE – A CULTURE OF MONSTERS 12" (recenzia)
Deep six Kruh sa uzatvára. Členovia legendárnej kapely Man Is The Bastard sú späť v plnej sile pod hlavičkou The Bastard Noise. BN je veľmi známe meno pre šialencov, ktorý sa pohybujú v hlukovom undergrounde, no už predchádzajúce výborné splitko s The Endless Blockade naznačilo zmenu hudobného smerovania.
Neúnavný hudobný génius Wood ani po vstupe do piatej dekády svojho života a stovkách nahrávok na krku nemieni ísť do dôchodku. Spojil sa so starými kumpánmi, aby spolu vytvorili fenomenálnu nahrávku. Obávam sa, že v tejto recenzií sa to bude hmýriť samými superlatívmi, avšak táto doska si to jednoznačne zaslúži.
Po krátkom hovorenom intre s názvom "The Culture of Monsters" (z úst chlapíka z Creation Is Crucifixion) sa spustí prvý song "Pincers´ Movement" a ja som v nemom úžase. To čo sa týmto bláznom v zložení bicie, basa, hlukové krabičky podarilo vytvoriť znie fantasticky. Samotný zvuk albumu je taktiež na jednotku, posluch cez sluchátka je zážitok, hlavne sound basgitary ma dostáva. Základom je Woodova virtuózna basa, ktorej sekundujú absolútne precízne bicie a do toho sa ozýva pestrá paleta chrčaní a pískaní a čo ja viem čoho. Skladby majú celkom zložitú štruktúru plnú brejkov, takže nuda zaručene nehrozí. Inštrumentálny základ dopĺňa Woodov charakteristický spev vo viacerých polohách: hlboký growl a škrek a viac deklamovaný vokál (tak typický pre nahrávky M.I.T.B.).
Druhý song "Me and Hitler" osobne považujem za najzdarilejšiu kompozíciu albumu. Opäť začína drum´n´bass´n´noise (dobré nie?) orgiami v strednom tempe, ktoré prejdú do chytľavého refrénu (neustále si ho doma pospevujem) v ktorom si zanôtil sám veľký Mike z Lack Of Interest. Asi po štyroch minútach sa všetko zlomí do ambientnej plochy bez bicích s čistým ženským vokálom (pôsobí to asi ako vábenie nejakej víly). Po pár minútach sa na ambientné plochy začína vrstviť nános noisov a tri minúty pred koncom sa opäť ozvú bicie a dvanásťminútový epos sa v inštrumentálnom duchu končí.
Nasledujúca kratučká skladba "If Another World" začína opäť čistým ženským spevom (tento krát sa však jedná o inú speváčku a na rozdiel od predchádzajúcej skladby aj spieva text) za doprovodu piána (!!!!). Popravde ani neviem do akej štýlovej škatuľky by sa dala zaradiť.
Po nej ani nie dvojminútová vypalovačka "Through Modern Existence" je asi najpriamočiarejšia a najrýchlejšia skladba albumu. Dosť pripomína staré veci M.I.T.B. takže si konečne na svoje prídu aj fandovia klasickejšieho zvuku uctievačov lebky. Mimochodom na túto skladbu existuje veľmi podarený videoklip z dielne J. Randala (Agoraphobic Nosebleed).
Nasledujúca "Lumberton" je päťminútová inštrumentálka, v ktorej páni naplno ukážu svoje hráčske schopnosti. Keď už si myslím, že ma nič nemôže prekvapiť jebnú tam uvoľnenú freejazzovú pasáž opäť doplnenú o piano a zrazu som v úplne inom svete. Jazzy feeling je z času na čas nahlodávaný výpadmi zboostrovanej basgitary a po chvíli sme zase v krutom svete "bastardov".
Posledný epos "Interior War" (10 minút) začína v pomalšom tempe (akýsi sludgenoiseneviemčomišmaš???) a opäť nás atakujú výborné melódie a pochmurná nálada, ktorej veľmi pomáha Woodov oldschoolový growling. Možno to bude znieť smiešne, ale pripomína mi spev zo starších nahrávok Bolt Thrower s Karlom Willetsom. V polovici sa skladba premení na zvuky vesmírnej lode (ambient/noise), to však netrvá dlho a opäť sa ozve brutálnejšia forma kapely, ale s úplne iným motívom ako na začiatku. Skladba končí nejakým nasraným chlapíkom, ktorý všetko fuckuje (We´re all fucked! I can´t take it anymore. I´m surrounded by stupid fucks everywhere I go).
Toľko ospevovania hudobnej stránky albumu by stačilo a môžeme sa pustiť do ospevovania iných aspektovJ Červený clear vynil je zabalený v prekrásnom gatefolde obale vo farbách americkej zástavy (hviezdičky nesmú chýbať) s všadeprítomnými lebkami a obrovským buldozérom na obale. Vo vnútri je dodržaný taký istý koncept, avšak namiesto buldozérov tu máme tento krát tanky, hlavice a helikoptéry (tie sú aj na stredových koliečkach). K tomu ešte plagát vo formáte A1 ako bonus.
Texty sa zaoberajú, ako je už naznačené v názve, negatívami americkej "kultúry monštier" (dehumanizácia spoločnosti vďaka technológiám, chorobný patriotizmus, newspeak v súvislosti s vojnovými výpadmi atď). Aby som to zhrnul, na tejto 37 minútovej nahrávke nájdete absolútne nevšednú, originálnu a nadčasovú hudbu, čo v dnešnej dobe rozhodne nie je málo. Pre mňa album roka 2010. HAIL THE SKULL SERVANTS!!!
Mimochodom album vyšiel na overenej značke kvality Deep Six a zoženiete ho asi najbližšie v Day Aftri.
You and me and Hitler,
close association.
Death Before Dishonor,
the Trains are at the stations!
A culture of monsters
Pincer's movement
Me and Hitler
A silent night in the horrible garden
If another world...
Through modern existence (the march of the trolls)
RSS
Kruh sa uzatvára. Členovia legendárnej kapely Man Is The Bastard sú späť v plnej sile pod hlavičkou The Bastard Noise. BN je veľmi známe meno pre šialencov, ktorý sa pohybujú v hlukovom undergrounde, no už predchádzajúce výborné splitko s The Endless Blockade naznačilo zmenu hudobného smerovania.