Wrbo: Čo sa ukrýva za vznikom tohoto sluchového deštruktora?
RADO: Túžba spoznať sa a mať split so 7 MINUTES OF NAUSEA, robiť rozhovory
a vôbec býť slávny, vymieňať si muziku s inými kapelami, chodiť zadarmo
na koncerty a k tomu dostať pivo a guláš, podsúvať svoje názory druhým a
ísť na turné do Japonska
RIŠO: Radov nesplnený sen hrať v kapele a ísť na turné do Japonska
JAN: Toto všetko sa zrodilo v Radovej vyšinutej hlave.
Wrbo: Existuje niečo ako filozofia noise? Prvé stretnutie s noisecorom?
RADO: Moja filozofia noise je: Zabite ich hlukom všetkých! Nech trpia, nech
si ťukajú na čelo, nech sa posmievajú, nech idú preč. Jebať! Trtkať sa s
jedným grindcorovým riffom do dokonalosti a potom z pražca pri koncerte
nespustiť oči môžeme osrať. Ladiť päťstoeurovú gitaru medzi každou pesničkou
počas hodinového setu môžeme jebať tiež. Radšej si dám tri pivá a budem
čumieť na buldozér ako láduje starý barák. Prvý noisecore, neviem, nepamätám,
asi ANAL CUNT / MEAT SHITS 7"Ep a nejaké české a slovenské úchylárny z distier
Petra Švancary a Laca Poláka. Vlastne počkať, v rámci porevolučného deathmetal
boomu som počul SORE THROAT a BRIGADA DO ODIO, ale to som sa vtedy tomu
len smial, to sme ešte nevedeli čo je to noisecore a brali sme to zo zlého konca.
RIŠO: Hlavne nefilozofovavať a jebať to na plné gule. ANAL CUNT
JAN: Priznám sa že ja zas až taký ortodoxný noisecore fanda niesom, aj ked
mám rád kopec kapiel čo vedia narobia dobrý bordel. Viac ako počúvať to
doma ma baví sledovať to naživo. Nikdy som sa nezamýšľal na filozofiu tohto
štýlu. Načo, to vobec neni potrebné. Rob to čo ťa baví a hotovo. Moje prvé
stretnutie s noisecore bolo niekedy v deväťdesiatych rokoch a asi to bol
aj u mňa ANAL CUNT.
Wrbo: V čom je noisecore pre Vás osobitý. Čím sa vyznačuje kvalitný (subjektívne
u Vás) noisecore?
RADO: Tým, že je nehudobný, agresívny a prijebaný. Tým, že ho môže hrať
kto chce na čom chce a hneď. Kvalita noisecore je priamo úmerná prijebanosti
jeho protagonistov.
JAN: Osobitý je v tom, že ho môže robiť naozaj hocikto. Záleží len na tom
či si ako Rado spomína dostatočne drbnutý na to, aby si to robil tak aby
to bolo zaujímavé. Kvalitný noisecore???? Buď ma to baví a má to poriadne
gule, ktoré my vyhodia dekel do luftu alebo je to nudná sprostosť bez nápadu.
kokotysko
Wrbo: Niečo k Vašim zahraničným výjazdom. Kde všade ste boli? Zažili
ste nejaké prekvapenia? V čom sa ľudia na západe, či východe líšia od našincov
(od organizácie koncertov až po samotné publikum)?
RADO: Boli sme v Lučenci, Košiciach aj Prahe, východniari čudne trepú a
viac pijú, západniari majú lepšie pivo a Orloj.
RIŠO: Maďarsko, Česko, Japonsko, Srbsko, Spojené štáty americké a Kanada.
Prekvapili sme samých seba, že ešte stále vydržíme piť niekoľko dní vkuse.
Na východe sa fajčí veľa cigariet, je to trend a majú silné PA systémy.
Západ je viac marihuanový a nemôžeš chlastať kde sa ti zachce, ale majú
skvelé pivnice a obývačky.
JAN: Za posledný rok sme toho pobehali naozaj dosť. Japonsko aj Amerika
sú totálne odlišné krajiny úplne vo všetkom. V japonsku je všetko natlačené
do minimálneho priestoru, koncerty sú kluboch alebo štúdiách a organizačne
to musí vždy fungovať na 100%. V Amerike je zas všetko obrovské, hrá sa
v pivniciach alebo na rôznych D.I.Y. miestach a organizačne je to viac punk.
Wrbo: Pamätám si Vašu priemiéru v BB. Bol som prítomný a zaobstaral som
si aj Vašu prvú kazetku. Mám takú spomienku, pri umývaní riadu som si ju
pustil a vtedajšia spolubývajúca - slečna čo si išla prevažne mainstream
ostala zhrozená. Tu mi to vniklo myšlienku. Počúvate doma svoje vlastné
nahrávky? A čo na to rodina?
RADO: Naše veci počúvam len keď dovalíme empétrojky zo štúdia, na odobrenie
pred vydaním, že čo sme to porobili. Na bežné počúvanie mám sto lepších
kapiel než nejakých pojebaných SEDEM MINÚT STRACHU. Rodinu to už vôbec nezaujíma.
A ak sme ti pomohli zbaviť sa otravnej mainstreamovej slečny tak nás to
veľmi teší a nemáš za čo.
RIŠO: Mama nosí naše triko a svokra minulé vianoce napodobňovala naše vokály.
Počúvam dosť často naše nahrávky väčšinou keď som zkúrený.
JAN: Moja rodina s tým žije so mnou už roky a nikdy s tým nebol väčší problém.
Vlastné nahrávky občas doma počúvam a to hlavne tie čo sú akurát nové, ale
občas sa vrátim aj k tým starším, keďže si málokedy pamätám čo sme kde nahrali.
Wrbo: Favorizujúci ruch? Resp zvuk čo Vás robí dokonale šťastnými?
RADO: Dokonale šťastným ťa môže robiť iba zvuk pri jebačke, nie? Ale mám
rád rôzne induistriálne a rytmické zvuky, napr. rozbiehajúci sa parný vlak
je super alebo taký poctivý marš desaťtisícovej armády po červenom námestí
znie skvele, a ak si myslel nejaké hlučné kapely, tak mám rád INCAPACITANS,
MACRONYMPHA, EINLEITUNGSZEIT, ESPLENDOR GEOMETRICO, HANATARASHI atď.
RIŠO: Šťastie sa nedá vypočuť
JAN: Ja mám rád rôzne (pa)zvuky. Je ich miliarda a každý je niečim výnimočný.
Neviem ti povedať, ktorý by mohol byť ten top, lebo to vždy záleží od momentálnej
mentálnej polohy.
Wrbo: Kam sa posúvate pri nahrávacích sension? S čím všetkým ste už experimentovali?
RADO: Posúvame sa od fľašky k fľaške a nahrávali sme už s husľami a s harmonikou,
viac si nepamätám, ale mňa osobne to veľmi baví špekulovať s novými vecami,
isto niečo ešte zase vymyslíme.
RIŠO: Experimentoval som s koksom, pikom, lsd a dávnejšie aj s heroínom,
ale nie pri nahrávaní. Neposúvame sa nikam
JAN: Experimentovanie ťa vždy posúva niekam ďalej. Nebojte sa experimentovať
s čímkoľvek a kdekoľvek.
Wrbo: Nahrávky vydávate ako na bežiacom páse. Na ktorú z nich spomínate
najradšej? Objavil sa aj nejaký netradičnejší formát?
RADO: Áno, vydávame radi, my fungujeme ako na objednávku, nám kto napíše
o split tomu dodáme nahrávku, kto chce urobiť triko ten dostane zelenú,
my sme zatiaľ neodmietli nikoho, však je to pre nás pocta, že sa ľudia zaujímajú!
A k tomu sme sa samozrejme vnútili pár kapelám, ktoré máme radi my. Ja osobne
nemám moc rád netradičné formáty, lebo sú to skôr také frajerinky čo si
aj tak nikto nepustí a robia sa v malom náklade a moc sa potom tvoje famózne
umenie nerozšíri, ale na nejakých krpatých lathé sme už tiež vyšli. Najradšej
spomínam na tú nahrávku čo výjde zajtra.
RIŠO: Vydávať chceme aj viacej, len labely sú pomalé a často to zbytočne
naťahujú, samozrejme veľký rešpekt každému kto nám niečo vydá. 5 a pol palce
JAN: Všetky nahrávky sú ako moje deti. Vždy mám veľkú radosť z každej novej
a vôbec nezáleží na formáte. Je úplne jedno či je to kazeta, vinyl alebo CD-rko.
Wrbo: Mimokapelné záujmy a záľuby?
RADO: R-pub, rybám chodím robiť piercing (chyť a pusť), cestovanie osamote,
nejaké knihy občas film, nič zvláštne.
RIŠO: Organizovanie koncertov, občas turistika, porno
JAN: Veľa času trávim pri rôznych PC hrách, rád pozerám horory hlavne 70-te,
80-te roky a keď je čas behám s priateľkou po slovenských krkahájoch.
RADO: kurva porno som zabudol, díky Rišo.
Wrbo: A teraz menej vážne. Nejaký zážitok z koncertov, či patália hodná
zverejnenia?
RADO: Mne sa páčilo keď Rišo v Blave v zápale hrania rozjebal svoju parádnu
jolanu o zem a nikto sa nepozeral, hahaha!!
RIŠO: Mne sa páčilo keď Rado v Lučenci od nervov, že Jano hrá Slayer namiesto
Metallica rozjebal basu o podlahu, hehehe!!
JAN: Skvelý zážitok bol napríklad spoločný koncert s MASSOLOU na FFUD feste,
to bol kurva rachot ako sviňa. Výborne sa nám tiež vždy vrzúka s nahlučnejšou
rodinou na svete SUPRAPHON FAMILY a celkovo vždy je to zábava keď máme na
pódiu nejakého hosťa.
RSS
