Slovo na úvod: RÚBANISKO hrá v zostave Dáša - basa + spev, Kešo - gitara,
Babrák - gitara + vokál, Jugo - bicie. Na otázky v tomto rozhovore odpovedali
Dáša (D) a Jugo (J).
Wrbo
To, že príbeh menom RÚBANISKO začal ako bočný schizofrenický nihil projekt
DFF už všetci vieme. Možno si už ale menej ľudí spomína na prvé krastnrol
španielkové úlety, ktoré pozdejšie nahradila maximálne zbustrovaná basa
a ťažšie strávitelné noise vystúpenia. Ako to teda všetko začalo? Je regulérna
kapela o štyroch členoch konečná štácia alebo naberie RÚBANISKO úplne iný
- nový smer?
D: Všetko začalo tak ako píšeš. V začiatkoch ten koncept bol taký, že som
vlastne iba hral piesne, ktoré mi napísali nihilisti z temných lesov Malej
Fatry, bol som iba niečo ako médium medzi nimi a svetom, keďže ich nihilizmus
im bránil vo vystupovaní. Bolo to super oslobodzujúce, lebo som si mohol
robiť, čo chcem a za všetko niesli zodpovednosť oni. Prvý koncert bol 21.8.2009
v Žiline. Hádam sa našli aj ľudia, čo tomu všetkému verili, lebo otázky
som dostával na koncertoch veru rôzne. Ale nezľakol som sa a samozrejme
som tú srandu naťahoval ako sa len dalo. Ale ten istý vtip sa nedá opakovať
donekonečna a ukuká sa, keď už nie ostatným, tak minimálne mne. Po čase
ma to tak trochu prestalo baviť aj po hudobnej stránke. Na španielke už
to bolo predvídateľné, príliš ľahko stráviteľné, tak som skúsil zapojiť
buster a od roku 2011 som hrával tak. O rok som to isté skúsil so predpotopnou
basou a zvučil som aj nenaladené rádio, a ak to už bolo pre niekoho príliš,
tak som bol spokojný. Niekedy v roku 2011 som začal pomýšľať na nahrávku
a ešte v tom istom roku som to aj nahral, všetko akusticky. Malo to vyjsť
ako schizofrenický split s DxFxFx, ale tá RBNSK akustická nahrávka bola
desná, tak som to nepustil von. Už vtedy som sníval o tom, že by som to
všetko nahral v plnokapelovej verzii. Pôvodný plán bol osloviť Jula (v tom
čase bubeník ILÚZIE), nacvičiť to s ním vo dvojici a nahrať to. Do toho
sa priplietol kamoš Kešo, o ktorom som netušil, že by v takom humbuku vôbec
chcel hrať a kapela bola na svete. Všetky piesne už vlastne boli napísané,
takže sme to nacvičili v extrémne krátkom čase. Mali sme vtedy úplné inú
filozofiu a prístup ako dnes, vôbec sme sa s tým nepárali, nabúchali sme
to tak aby s tým bolo čo najmenej roboty. Pôvodne sme nemali v pláne moc
hrávať, ale človek mieni a život mení. Ako kapela sme mali prvý koncert
1.6.2013 a nahrávku sme skutočne zrealizovali začiatkom roka 2014, to je
náš debutný vinyl "Nihil blues. O rok na to sa k nám pridal gitarista
Maťo Babrák (TIME OF MY LIFE) a odvtedy si takto fungujeme. Myslím, že počet
členov je teraz tak akurát. Nový iný smer môže nabrať hocikedy a hocičo.
Ničomu sa nebránime. Zas ale elektro od nás nečakaj, furt to bude o hlučných gitarách.
Wrbo: Je momentálna zostava len dielom náhody? Alebo išlo o jasnú voľbu?
D: Je to dielom náhody. Stalo sa to pri pive na Žižkove. Aj keď ja vlastne
neviem, Kešo bol iniciátor a možno v jeho hlave išlo už o jasnú voľbu, to
sa nikdy nedozvieme vzhľadom k zahmlenej povahe toho momentu. Ani po tom
nikto nepátra. Sme velice radi, že to je tak, ako to je.
Wrbo: Ako to mávate so skúškami? Časť kapely žije v Prahe a časť v okolí
Žiliny. To asi nebude jednoduchá záležitosť, čo sa týka komponovania a skúšok.
J: So skúškami to je dosť zložité. Ak máme koncert na Slovensku, deň pred,
alebo v deň koncertu prídeme s Maťom do Žiliny za chalanmi, kde si prehráme
playlist, prípadne ak nás kopne múza, skúšame tvoriť niečo nové. Času a
energie však po tej vyjebanej dlhej ceste moc neostáva, tak s novými songami
to ide dosť pomaly. Ale ono zas sa nie je kam ponáhľať ... Tak isto to funguje,
keď hráme kdesi bližšie pri Prahe. Vtedy dôjde žilinská frakcia RBNSKa k
nám do Prahy a postup je rovnaký. Kým sme boli ešte traja a nezaložili s
Maťom v Prahe ďalšiu kapelu, bolo to pre mňa ešte komplikovanejšie, pretože
chytiť paličky do ruky po mesiaci až dvoch a rovno dať skúšku a koncert
bolo extra náročné. Takto sme aspoň spolu s Maťom zohratejší a hlavne rozohratejší.
Najdemotivujúcejšie na tomto dochádzaní je ale trepanie nástrojov vlakom.
Neraz som si zničený po koncertoch, ovešaný ťažkými pičovinami v duchu hovoril,
či mi to stojí za to ... Keďže s Maťom máme svoje nástroje v Prahe, museli
sme niektoré kupovať/zháňať dvojmo, nech nemusíme úplne všetko trepať hore-dole.
Ale stále to je to fest otrava.
Wrbo: Samostatnou kapitolou RÚBANISKA sú texty. Smutná realisticko-nihilistická
reflexia prevláda vo väčšine skladieb. Existuje vôbec vo Vašom repertoári
aj nejaká pozitívna pieseň?
J: "Svart vattenrutschkana" (Tobogan) je oslava najlepšieho festivalu
široko ďaleko, čiže tá sa počíta a potom asi záleží od uhla pohľadu ...
Máme jeden novší song s názvom "Junácka hajlovačka" a popisuje, ako
zahráme posledný koncert RÚBANISKA pre náckov na Kráľovej Holi a odjebeme
ju výbušninami spolu s náckami :D . Pre mňa rozhodne pozitívny song.
D: Tobogan neni celkom naša typická skladba, pretože bola vymyslená za pár
minút priamo na skúške a so zámerom nahrať niečo na výberovku pre Ffud fest.
Potom som už ten text ani hudba nemenili. Ale rozhodne je to najpozitívnejší
song, čo máme. A ako Jugo uvádza, pozitívne prvky môžeš nájsť aj v zdanlivo
negatívnych piesňach. Napríklad také "Peklo", šak to je hotový gospel,
sa čudujem, že si to ešte náboženskí kádrováci a panková polícia nevšimli.
Alebo "Jednoducho kokoti sme", to je tiež pozitívny song proti znečisťovaniu
planéty. Radšej nejdem pokračovať, prišli by sme vlastne na to, že sme pozi
kapela jak hovado. Pozi pózeri, haha. Podľa mňa my často spievame o pozitívnych
veciach, akurát na to ideme cez ten negatívny prístup. Neni som moc podkutý
v týchto veciach, možno je to aj nejaký filozofický smer. Teraz mám napríklad
rozpísanú totálne pozitívnu pesničku (v takom tom jasnom zmysle) o prínose
štipľavých pochutín ako chilli, cesnak, zázvor či chren na zdravie človeka.
Myslím, že nejaký nihilistický smer môžeme kedykoľvek osrať a písať pesničky
o hocičom, pokiaľ sa za to my budeme vedieť postaviť a bude sa nám to páčiť.
Ináč by sme boli poplatní poslucháčom a to už by bolo nejaké trápne štylizovanie
sa a obmedzovanie. V prvom (a jedinom) rade chceme, aby to bavilo nás.
Wrbo: Na konte máte momentálne 3 vydané nosiče (+ jedna kompilácia).
Samostatný 10" "Nihil blues" (vyšlo aj ako CD a MC), 7" split so
sereďsko/galantsko/šaľskou bandou CHEAP TALK a samostatný 7" retro singel
"Keď zvoní kosa / Čistý hnev". Prečo práve vinyl a čo pre Vás znamená?
J: Kazeta časom najviac stráca na kvalite, CD je neosobné a vinyl zažíva
znova veľký boom. Je to najväčší formát, grafika na ňom pekne vynikne a
časom nestráca na cene. Okrem toho som vášnivý zberateľ vinylov, tak u mňa
to je jednoznačná voľba. A ani si neviem predstaviť vydať na iných formátoch
dva songy ...
D: Dneska každá pičovina už vychádza na vinyle, tak sme sa zaradili. Aj
keď podľa mňa najpankovejší fyzický formát je CD, pretože si to môže hocikto
doma napáliť a šíriť. Ja zbieram všetky formáty, ale už som z toho neni
taký odvarený ako kedysi, je toho strašne veľa, peňazí málo, takže si osemkrát
premyslím, čo si zaobstarám. Samozrejme, že najobľúbenejší je vinyl, to
je predsa klasika. A o to sa snažím aj pri vydávaní muziky, či už mojej
ako DxFxFx alebo RÚBANISKA, proste všetky formáty, ale s dôrazom na vinyl,
takisto ako to mám aj pri zbieraní muziky. No a nesmieme zabudnúť na všadeprítomný
internet, tam to všetko dávame zadarmo na stiahnutie, kukni sem burinarecords.bandcamp.com a daj si.
Wrbo: Ktorá z týchto troch dosiek Vám najviac prirástla k srdcu a prečo?
J: Každú platňu, ktorú sme vydali som si púšťal len párkrát. Favorita nemám.
Asi to bude tým, že po nahratí to musíš stále počúvať a dookola pripomienkovať
zvuk, tak sa ti to prepočúva na veľmi dlhú dobu. Aspoň ja to tak mám. Skôr
to všetko beriem, ako svoje “deti“. Vytvorili sme niečo, čo tu ostane aj
po nás. Z tohto titulu ma teší každé vydanie rovnako. Keď sa zamyslím hlbšie,
možno predsa vyhráva posledný singel. Asi preto, že sme kus vyzretejší,
sme (dúfam) vo finálnej zostave a so skladbami sa viac hráme, aj keď to
možno nie je počuť :D
D: Každá. Lebo každá je iná. "Nihil blues" bol nahratý za pár hodín,
je to nasraté, bez príkras, na drevo, proste humbuk debut jak má byť, jak
sa vraví: prvý krát je to vždycky len raz. Na 7" výberovke sme chceli byť
spolu s ostatnými kapelami, lebo zdieľame tie isté pódiá, atď. Bola to svojím
spôsobom česť byť oslovený a zároveň niečo ako panková zodpovednosť v dobrom
slova zmysle. Ešte ďalej sa išlo na 7" splite s CHEAP TALK, to bolo o čistom
vyjadrení kamarátstva s Jugoslovákiou a pekne do toho zapadla aj pltnícka
história a to už nehovorím o vydarených release koncertoch, takto má podľa
mňa vypadať split so všetkým všudy. No a posledný singel je taký náš splnený
sen o pravom starosvetskom singli ako sa robili kedysi, veľká stredová ďúra,
silná A side, srandovná B side. Posledné dve sedmičky sme nahrávali na jednej
session, to už s nami hral aj Babrák a aj tie piesne už sú premyslenejšie,
proste dúfam, že sa posúvame niekam.
Wrbo: Pýtam sa to väčšiny kapiel a nedá mi to nespýtať aj Vás. Nie je
samovražda vydať v našom geopriestore vinyl na vlastnú päsť? Len tak pre
zaujímavosť - aká je predajnosť/záujem na SK s porovnaním napr. v susednom Česku?
J: Keď si vydávaš sám, na začiatku zainvestuješ ale vráti sa ti to dvojnásobne.
Ľudia platne kupujú viac, ako inokedy. Samozrejme to nie je len tak. Musíš
mať v kapele človeka, čo zajebe 200 svojich koncertov za rok a predáva tam
tvoje platne :D
D: Jugo vlastne pomenoval dva, nazval by som to obchodné princípy: mať na
začiatku prostriedky na vydanie a dobrú distribúciu. No a ešte tam chýba
tretí aspekt: nemôže to byť úplná blbosť. Keď už niečo pcháš na vinyl, tak
to musí mať aspoň akú takú kvalitu, keď už nie kvalitu hudobnú, tak nejakú
inú, haha. Predajnosť je u nás podobná v SR aj v ČR, na SR asi viac by som
povedal. Najviac sa predáva na koncertoch, z 51 vystúpení, ktoré sme mali
ako kapela, sme hrali 19 v ČR, takže taký nejaký bude aj pomer v predajnosti nosičov.
Wrbo: Nedá sa mi nepozastaviť pri zvuku Vašich nahrávok. Pre niekoho
ťažšie stráviteľný, no pre mňa osobne je to skutočne osobitá špina lahodiaca
môjmu uchu i duši. Bola táto voľba prioritou? Dnešný hardcore (česť výnimkám)
skôr stojí na čistom uhladenom zvuku, kde sú všetky nástroje pekne vo svojich
frekvenciách a každá nečistota je odstránená.
J: Pravda je taká, že keď sme prvýkrát počuli, čo Libor nahral ("Nihil
blues"), resp. ako čisto znieme mimo koncertu, boli sme zhrození. Musel
prehnať nahrávku všelijakými krabičkami, aby to zašpinil. S Liborom sa fajne
spolupracuje, tak sme s ním nahrávali znova. Nedávno sme sa bavili, že do
budúcna by sme mohli skúsiť nahrať v nejakom štúdiu na Morave. Nejde ani
tak o zvuk, ale o skúsenosti, ktoré ti nahrávanie v takomto štúdiu dá. Momentálne
ale nemáme moc čo nahrávať, tak sami uvidíme či sa plány nezmenia.
D: Áno, táto voľba bola prioritou, chceli sme špinavú nahrávku. A od Libora
(Vomitor sound) sme ju aj dostali, on má taký špeciálny gombík pri nahrávaní
a tam je napísané "ŠPINA", tak presne ten sme použili. Niekoľkokrát, haha,
Libor je pán. Preto sme aj druhé nahrávanie zverili zase jemu. Zase bingo.
Nahrávali sme vždy naraz, nie na stopy, aj to pomohlo si myslím. Do tretice
asi skúsime niečo iné, zmena je život, to neni nič proti Liborovi, práve naopak,
je to najlepší punk/HC/metal zvukár široko ďaleko, ale treba aj niečo iné
skúsiť. Velice pomaly sa zbierajú pesničky na ďalšiu nahrávku. Nechceme
však predbiehať.
Wrbo: Nie je tajomstvom, že máte prsty v organizovaní No festu. Je táto
akcia pokračovateľom už pomaličky legendárneho Okthober festu? Prečo práve
Trangoška a Nízke Tatry? Ako vlastne vznikla celá táto myšlienka?
D: Tí priami organizátori sme ja, moja frajerka Zuza a kamoš David. Po skončení
Okthoberfestu v Starom Smokovci nám takýto typ akcie strašne chýbal. Netajíme
sa tým, že je to naša hlavná inšpirácia. A keď to dokázali zorganizovať
jebovia z lesa, tak prečo nie my. Keď bol zrušený posledný ročník (2014),
urobili sme náhradný mini-koncert v Žiline. O rok sme nad tým špekulovali,
ale nenašli sme vhodnú chatu. Chceli sme to mať (teda aspoň ja) niekde v
Malej Fatre, ale nedalo sa. Tento rok sme sa o to začali snažiť už skôr,
ale zase bezvýsledne. A potom ako blesk z jasného neba prišiel David, ktorý
keďže pochádza z Horehronu, spolu so sestrou Nikou našli vhodný typ chaty
v Nízkych Tatrách a ostatné už išlo tak nejak samo, s chatármi bola fakt
super dohoda. A tak to bolo aj počas festivalu, vládla skvelá atmosféra,
milý personál vychádzal vo všetkom v ústrety, a my sme tiež neboli burani.
Barmani sa vyjadrili, že pri takom počte ľudí (asi prvýkrát tam bolo vyše
200 ľudí) to ani nechápali, aká tam vládla super atmoška, žiadne bitky a
iné blbosti. Takže aj touto cestou chcem ešte raz všetkým poďakovať. No
a okrem toho, že sme prežili krásny novembrový víkend na horách s kamošmi
naplnený zábavou a hudbou a poniektorí aj turistikou, mala táto akcia aj
benefičný rozmer a to, čo ostalo po vyplatení nákladov (vyše 1000 €) išlo
na ABC a Lesoochranárske združenie VLK. Takže totálna spokojnosť a aj podľa
ohlasov sa akcia páčila. Vidíme sa na jeseň 2017.
Wrbo: Máte za sebou už desiatky koncertov. Nenašla by sa nejaká zaujímavá
patália alebo príhoda, na ktorú radi spomínate?
J: Pre mňa jednoznačne dvojdňové "Geodak minitour". Len neviem, čo by som
z toho vypichol. Boli to jedny z najkrajšie strávených dní s kapelou všeobecne.
Okrem toho, robiť predskokana AUTISTIC YOUTH je pre mňa kurva pocta. Pokokot
srandy, chlastu, kámošov. Však to poznáš. Nič špeciálne a pritom všetko.
Potom sú tu aj nepríjemnejšie záležitosti, ako je vykradnuté auto v Prahe,
zabudnutá plná krabica tričiek a platní pred vchodovými dverami v Bratislave,
ráno ostala len krabica. Alebo naše najhlbšie koncertné dno na Punxpikniku
pri Kolíne. Teraz si ale aj z toho robíme srandu.
Wrbo: Mimokapelné záujmy a záľuby?
J: Milujem jazdenie na skejte, svojho psa, frajerku, zbierku platní a najebaného
Keša hovoriaceho recepty. Na iné veci neostáva čas.
D: Nenávidím skejty, frajerky, domáce zvieratá, zbierky platní a recepty.
A tým pádom mám čas na kopu ostatných krásnych vecí.
Wrbo: Aká skupina, osoba, organizácia Vám v poslednom čase vytrela zrak,
či sluch?
J: Na konci roka zvyknem rekapitulovať TOP5 akcií, ktoré som zažil.
1) nedávny koncert SWANS
2) SOLSTAFIR
3) tieto dva koncerty vedú s takým obrovským náskokom, že nedokážem obsadiť
ďalšie fleky. Každopádne z domácich kapiel ma rozjebali VOLE a OR. Tiež
ma strašne baví kapela KRANG a ich album "Baddest brain", že niekto
v týchto končinách hrá konečne poriadny skatepunk. Inak tretí deň po sebe
som nedal dole z gramca čerstvo vydanú EPku od FYASCA. Super to je! "Budenie
po tme, z roboty po tme špinavý hodne, najskôr pivečko bodne ..."
D: Kapely:
- z domácich the WILDERNESS
- zo zahraničných koncert chorvátov RULES, ktorým budem dúfam na Burina
records spoluvydávať split LP s ich krajanmi ILL WIND, tiež vynikajúca vec
Ľudia:
- mladá DIY skejtová komunita, čo má asi milión chápadiel a aktivít po celom
Slovensku, to sa sem nedá ani napísať (Sketord, High forehead press, ...)
- organizátori Ffud festu, čo nám každý rok pripravia takú nádielku, že
ja vskutku nenavštevujem žiadne iné festivaly
- hocktorý človek, ktorý sa v dnešnej zmätenej dobe dokáže postaviť fašizujúcej
špine, resp. a to je ešte lepšie, v tomto politickom a spoločenskom marazme
ponúknuť niečo prínosné
- hocktorý človek, ktorý iba pasívne neprijíma pred monitorom, ale vyvíja
hocakú zmysluplnú aktivitu alebo podobnú aktivitu podporuje.
Wrbo: Aké sú plány RÚBANISKA do budúcna?
J: Z vinylových formátov nám chýba 12", tak vytvoriť, zhromaždiť a nahrať
naň skladby. Možno vydáme aj diskografiu na kazete.
D: Nejako to všetko ako kapela prežiť. Díky za otázky a nech sa darí tebe
aj stránke Hardcore revír, sledujem vás a nastavili ste vskutku šialené
tempo. Keďže tento rozhovor bude uverejnený na internete, tak nie je problém
v ňom pokračovať. Takže ak ktokoľvek z čitateľov chce, môže v diskusii pod
článkom pokračovať v doplňujúcich otázkach a radi odpovieme.
RSS
