Wrbo: Na úvod by nezaškodilo povedať niečo o histórií. Ak sa nemýlim,
všetko to začalo ako one man projekt, ktorý postupne prerástol v regulérnu
kapelu. Tak ako to teda bolo?
Pulec: Písal sa rok 2009 a keďže moja vtedajšia kapela ANTIPATIA už dlhšiu
dobu stagnovala a mal som nejaké nápady, v počítači som si vytvoril bicie,
nahral do toho gitaru a zavesil na BandZone pod názvom NOSTALGIA. Akosi
sa mi cnelo za najkrajšími časmi nášho hrania, z toho teda plynul názov.
Koncom roka 2011 ma oslovili chalani z AENEMY (Tomáš s Nervom), či by sme
niečo "neskúsili". Slovo dalo slovo a začali sme hrávať. Názov nám ostal
aj kvôli tomu, že sme išli hrať prvý koncert a nič lepšie sme nestihli vymyslieť. :)
Tomáš: No ja som sa k Pulcovmu one man projektu NOSTALGIA dostal vďaka BandZone
a dosť sa mi páčili songy, ktoré tam mal. V tom čase nám podobne stagnovala
AENEMA a keďže s Nervom sme mali chuť hrať, oslovili sme Pulca, či by sme
niečo neskúsili spolu. Začali sme skúšať no a jeho nápady sme postupne tavili
do plnohodnotných songov. Časom sa vykryštalizovala finálna zostava, ktorá
šľape doteraz a síce ja bicie, Pulec gitara, Rado basa, Pepo a Ivko spevy.
Čo sa týka názvu, nechali sme pôvodný NOSTALGIA, ktorý možno na prvé počutie
evokuje lacný alko punk, no každý máme určité životné momenty, ku ktorým
sa v spomienkach radi vraciame a často je to proste nostalgia.
Pepo: Ja som prišiel do kapely ako štvrtý člen po tom ako sa rozpadla iná
kapela, v ktorej som bol hrával. Hudbu mám rád, chalanov z NOSTALGIE som
poznal, a keď som videl ich koncert bez spevu ponúkol som sa im, dali sme
nejaké skúšky a bolo. :)
Wrbo: Nedávno ste vydali nové CD. Bola by škoda o ňom nenapísať niečo
bližšie. Čo sa teda skrýva za názvom "Sila jednotlivca"? Kde ste
nahrávali a ako ste s výsledkom spokojní?
Tomáš: Názov "Sila jednotlivca" by mal byť pre ostatných akýmsi impulzom
pre opätovné uvedomenie si vlastnej originality - povedal by som až výnimočnosti
- bytia na tomto svete a v spoločnosti, ktorá čoraz agresívnejšími nástrojmi
a pravidlami uzemňuje akékoľvek prejavy vymykajúce sa jej "ideálnemu" obrazu.
V skratke - skúsme rozdúchať tlejúce pahreby ukryté v nás na mohutné plamene
:) . Nahrávanie - deň/dva predtým, ako som mal ísť nahrávať bicie som mal
značné zdravotné problémy no s výsledkom som spokojný. Mrzí ma, že som nebol
už pri tom keď chalani robili gitary a spevy, pre mňa sú toto intenzívne
momenty, no verím, že mi to vyjde nabudúce. Nahrávali sme u Peťa Masarika
z Handlovej, ktorý má skvelé DIY štúdio, parádny prístup čiže vrelo odporúčam.
Pepo: Za seba môžem povedať, že Peťo urobil fakt dobrú robotu, nečakal som taký výsledok.
Pulec: Každý z nás má možnosť výrazne ovplyvniť alebo zmeniť mnohé, avšak
zatiaľ ešte málokto si to plne uvedomuje. Pekne to vystihuje pojem Butterfly
effect, a teda, že aj taká maličkosť ako mávnutie krídlom motýľa môže spôsobiť
tornádo na opačnej strane zemegule. Je už len na nás samých, aký dôraz tomu
priložíme. Čo sa týka nahrávania, všetci sme spokojní a zároveň vďační za
Peťov prístup, čas a ochotu pomôcť. Veľkým plusom je určite to, že Peťo
sa takisto už roky pohybuje v punk/hardcore scéne, čiže má pre tento žáner
omnoho väčší cit ako keď to robí človek, ktorému je tento druh hudby viacmenej cudzí.
Wrbo: Je "Sila jednotlivca" prvou oficiálnou nahrávkou? Alebo
ste už niečo predtým vydali?
Pulec: Na jeseň 2013 nám v skúšobni nahral Janek z Martina 8 piesní, s ktorými
sme mali pôvodne väčšie plány, no nakoniec sme len niektoré z nich zavesili
na BandZone. "Sila jednotlivca" je teda našou prvou oficiálnou nahrávkou,
pričom sa na nej nachádza 5 piesní z nahrávania "jeseň 2013". Dve zo zvyšných
troch už takmer vôbec nehrávame a poslednou zo spomínanej jesene je cover
"Kalamita" od mojej bývalej kapely ANTIPATIA, ktorú nebol dôvod opäť nahrávať.
Wrbo: Čo hudobná a textová inšpirácia? Odkiaľ čerpáte námety?
Tomáš: Pre mňa osobne je hudba všetko. Preferujem alternatívu, samozrejme
punk a jeho odnože, no nie sú mi cudzie ani dáke buchoty či indie atď.,
je toho strašne moc. Myslím, že čím pestrejší rozsah inšpirácií, tým pestrejšia
je tvoja vlastná tvorba. Drvivú väčšinu textov má na svedomí Pulec, no vždy
si všetko preberieme spoločne a keďže sme si názorovo podobní, texty odrážajú
vnemy nás všetkých.
Pulec: Námetov na texty je určite veľa, zložitejšie je to pretaviť do formy,
aby to v tých (väčšinou) troch slohách obsiahlo čo najviac a samozrejme,
aby to malo hlavu aj pätu. U mňa to zvyčajne vyzerá tak, že ma "kopne múza",
a potom idú slová, verše, slohy z pera spontánne, akoby samé. S hudbou je
to niečo podobné. Keby som si mal zobrať gitaru, sadnúť a "teraz idem vymyslieť
pesničku" tak väčšinou s tým mám problém. Myslím, že to netreba vôbec siliť,
pretože (našťastie) sú okamihy, kedy si idem len tak "zabrnkať" a vymýšľam
jednu melódiu za druhou. Úplne spontánne a prirodzene, tieto momenty mám
veľmi rád. Za pravdu mi určite dajú aj ostatní chalani z kapely, najmä Rado
s Ivkom, ktorí rovnakým spôsobom vytvorili melódie (nielen) do našej kapely.
Čo sa týka hudobnej inšpirácie, asi nemám žiadne vzory alebo kapely, ktoré
by ma v tvorbe nejako výrazne ovplyvnili, resp. aspoň o tom neviem.
Wrbo: Na punkovom poli sa pohybujete už pekných pár rokov. Aké zmeny
vidíte na sebe, ľuďoch okolo, punkovej, či hardcorovej subkultúre? Je to
iné? Ak áno, v čom?
Tomáš: Hm, najväčšia zmena akú som si na sebe všimol je, že som značne opeknel
:D . Teraz vážne, ako mladý punkáč som bol celý onášivkovaný, zicherajsky,
sidovica ... Postupom času som od toho akosi upustil, nepovažujem za až
tak dôležitý outfit, aby bolo hneď každému jasné, kam patríš (samozrejme
je to každého vec, vždy to patrilo/bude patriť k punku). Veci v hlave ostali,
zintenzívneli, osobne vnímam svoje vpadnutie do tejto subkultúry za jeden
z najlepších životných krokov formujúcich moje ja. Podstatná zmena u mňa
je vo vnímaní tohto priestoru. Nie len užívať si koncerty, vysockovať vstup
a na druhý deň si veľa nepamätať, ale aj niečo vrátiť späť, podporiť/urobiť
akciu, nebyť lenivý niekam vycestovať, zaujímať sa. Je to celkom jednoduchý
a príjemný kolotoč. Samozrejme je to iné ako pred pár rokmi, no pripisujem
to prirodzenému vývoju, niekto odíde, niekto príde.
Pepo: Myslím, že každý sme sa v niečom s postupom času zmenili. Napríklad
to čo som možno kedysi hejtoval už teraz nepotrebujem. Asi to ide nejako
s tým starnutím a dobou. Človek si potrebuje zariadiť život tak aby bol
spokojný a štastný. Páči sa mi tiež že v NOSTALGII je každý člen povahovo
úplne iný, ale vždy sa vieme nejak dohodnúť.
Pulec: S punkom som sa začal zoznamovať koncom 90-tych rokov, o čosi neskôr
sme založili prvú kapelu. Od samého začiatku mi bola blízka najmä punková
"filozofia", prikladal som dôraz skôr posolstvu textov, či už v piesňach,
ktoré som počúval alebo tvoril. Keď sa niekedy pozriem spätne do teenagerských
čias, cítim, že tá podstata tam ostala, mnohé názory sa samozrejme zmenili,
vyprofilovali, ale to cítenie "pre dobro matky Zeme" mi ostalo. Čo sa týka
všeobecného diania v scéne, nástupom vlny hip-hopu sa punk (hardcore) posunul
do úzadia. A navyše mám pocit, že kedysi to bolo žánrovo pestrejšie. Dnes
akoby platilo, čím tvrdšie (prípadne zložitejšie) tým lepšie. Avšak je to
prirodzený vývoj, tak ako sa mení všetko okolo nás, mení a vyvíja sa aj
táto subkultúra a hudba s ňou spojená.
Wrbo: Téma piesne "Housing first" ma príjemne prekvapila. Nestáva
sa často, že by sa v zabehnutom kruhu punkových tém vykročilo mimo a téma
bezdomovectva, či podobných sociálnych experimentov v tomto prípade s bývaním,
nie je až taká bežná vec. Zaujímate sa o problém ľudí bez domova? Ako je
na tom Vaše mesto? Osobné postrehy?
Pepo: Ľudia bez domova ktorý nie sú spokojný so svojim osudom a chcú s tým
niečo spraviť si zaslúžia dostať takú šancu. Častokrát sa na nich pozeráme
cez prsty. Mne sa páči myšlienka OZ Proti prúdu a projektu NOTA BENE. Myslím
si že toto je jedna z ciest ako týmto ľuďom pomôcť. Je to ale asi skôr na
odbornejšiu debatu, tento problém sa nedá vyriešiť za deň ani za mesiac.
Pulec: Mne sa zdá, že takmer celá naša tvorba sa tak trochu snaží vybáčať
mimo zabehnutého okruhu punkových tém, ak sa to tak dá nazvať. Napríklad
pieseň "Alkáč" je skôr protipól punkovým ódam na ospevovanie alkoholu.
S touto témou úzko súvisí aj bezdomovectvo, či je to už príčina alebo dôsledok.
Sú ľudia, ktorí sa (aj) kvôli alkoholu dostali na ulicu, no poznám jedného
inžiniera, ktorý kvôli podvodu prišiel o byt a piť začal až "na ulici".
V LM máme pár desiatok bezdomovcov, s jedným z nich sa poznám už takmer
14 rokov. Osobne s nimi nemám výrazne negatívne skúsenosti. Väčšinou sa
snažím pomôcť radšej jedlom ako peniazmi (na alkohol). Kedysi som počul,
že keď sa človek ocitne na ulici, prvých pár týždňov je viacmenej presvedčený,
že sa z nej čo najrýchlejšie dostane. No dni ubiehajú, na ulici sú pomerne
dlhé, popíja sa čoraz viac ..., preto je lepšie týchto ľudí z našich pohodlných
pozícií radšej nesúdiť.
Wrbo: O Liptove viem toho skutočne len málo. Prvý punk, čo som ako tak
registroval bola kapela ŠIBENICA, inak si nevybavujem absolútne nič. Má
punk, či HC nejakú tradíciu vo Vašom okrese aj pred rokom 2000 (kľudne aj
po roku 2000)?
Tomáš: Čo sa týka dátumov, termínov a pod., ja mám v tomto bordel a len
ťažko by som ti vedel vysypať/priradiť kapely k určitému obdobiu. Samozrejme
bolo ich viac, nie len Šibenica. Spomeniem kapelu ANTIPATIU (Pulcov predchádzajúci
projekt), temný HC/punk ako sviňa, ktorej bola podľa mňa najväčšia škoda,
mali to husto našľapnuté, dáke ich veci nájdeš aj na BandZone. Ďalej VEREJNÁ
BEZPEČNOSŤ a ŽIVELNÁ POHROMA (po ktorých rozpade sa sformulovala terajšia
CRITICA či AENEMA), goregrind DISTROPHY, neopunk RUŽOVÁ ZÁHRADA a mnoho
iných. Povedal by som, že je to ako v iných mestách, väčšinou sa to točí
okolo tých istých ľudí, len sa menia názvy kapiel a odnož.
Pulec: V 90-tych rokoch bolo v LM niekoľko hudobných projektov, no pokiaľ
viem, väčšina bola orientovaná skôr rockovo alebo metalovo. Z punkových
formácií stabilne fungovala asi len spomínaná ŠIBENICA. Na prelome milénií
začalo vznikať viacero projektov, spomeniem napríklad MHD z Liptovského
Hrádku, alebo potom kapely našej generácie ako VEREJNÁ BEZPEČNOSŤ, ŽIVELNÁ
POHROMA alebo ANTIPATIA. Postupom času sa to začalo štiepiť, v podstate
všetky tieto spomínané kapely už zanikli, no väčšina ich členov hráva doposiaľ
v súčasných projektoch (AENEMA, CRITICA, NOSTALGIA). Za zmienku určite stojí,
dovolím si to nazvať "nová krv" v podobe chalanov z Liptovského Hrádku a
ich projektu ČAK NOJS. Na scéne sa pohybujú už dlho, no len pred pár rokmi
začali aktívne hrávať ako kapela. Je to taký liptovský crust/punk unikát,
kto nepozná, prichádza o veľa!
Wrbo: Čo Liptovský Mikuláš a súčasná podzemná scéna? Zakladajú sa nové
kapely/organizácie? Vidieť na koncertoch mladšiu generáciu hlukom nadšených deciek?
Tomáš: Podľa mňa je to v LM dosť pestré, nájdeš punk, HC, crust, Oi!, kadejaké
metále, čiže si každý nájde to, na čo má chuť. Nepochybujem o tom, že o
kope projektov ani sám netuším, keďže dnes založiť kapelu nie je až taká
zložitá vec. Osobne som si pár prírastkov z mladšej generácie na koncertoch
všimol, no o stabilnej účasti sa podľa mňa hovoriť nedá. Nech to vyznie
akokoľvek, ľudia v LM (a možno je to tak aj inde) nepodporia len tak hocičo,
proste nestačí, že urobíš akciu a prinesieš napr. niečo nové. Ak im nedonesieš
dačo, čo im práve reže, prípadne známu vec, nečakaj na koncerte 70 ľudí.
Urobiť koncert chce pomaly dokonalú stratégiu na to, aby si neprerobil aj
gate a mohol pomýšľať nad budúcou akciou. Preto klobúk dolu pred každým,
čo niečo zbúcha a aj pred samotnými návštevníkmi.
Pepo: Myslím si že Liptov je na tom celkom dobre. Samozrejme stane sa že
na niektoré akcie by mohlo prísť aj viac ľudí. Kapely však vznikajú, fungujú,
koncertov býva tak akurát. Skôr mi tu chýba viac klubov kde by mohli byť
koncerty punk/HC scény uskutočňované.
Pulec: Nadviažem na jednu z predchádzajúcich otázok, a toto sú slová jedného
z mojich priateľov, že "nástupom vlny hip-hopu už nie je o rockovú hudbu
taký záujem". Neviem o tom, že by sa v LM zakladali nejaké nové punkovo
orientované kapely a zároveň jedným dychom dodám, že aj záujem mladšej generácie
o tento typ hudby, resp. koncertov je skôr na zostupe. Na druhej strane
ma zase veľmi teší, že na mnohých akciách sa vedia zísť aj ľudia, ktorí
viacmenej úplne upustili od počúvania tohto typu hudby, ich názory sa takisto
v mnohom zmenili, avšak to mladícke punkové srdiečko ostáva. Častokrát je
atmosféra na koncerte veľmi osobná a priateľská, aj keď drvivá väčšina účastníkov
už dávno nemá sidovku, reťaze, tobôž nie číro.
Wrbo: Každý rok organizujete benefičný koncert na Mikulášsky útulok.
Kedy a hlavne prečo sa zrodila táto myšlienka? Celkové zhrnutie všetkých ročníkov?
Pulec: Koncom roka 2012 sme s NOSTALGIOU chceli zorganizovať koncert, ktorý
by bol čisto v našej réžii, pričom výťažok z vstupného by sme darovali "na
dobrú vec". Nejakým spôsobom sme sa dostali k ľudom z OZ Zatúlaný chlpáčik
- Psia nádej, pričom vtedy ešte žiadny útulok neexistoval. Opusteným zvieratám
sa však so zápalom snažili všemožne pomáhať, hoci nemali v podstate žiadny
oficiálny priestor. Pôvodným zámerom bolo, že ak budeme v tradícii BenefCore-u
pokračovať, zakaždým pôjdu peniaze na pomoc niekomu inému. No už po prvej
akcii sme mali z "útulkáčov" veľmi dobrý pocit a tak to ostalo pri tom,
že každý ročník a výťažky z neho sú venované práve tomuto OZ a teda opusteným
zvieratkám. Momentálne máme za sebou 5 ročníkov, spolu sa vyzbieralo a odovzdalo
vyše 1600,- eur. Sú to výnimočné akcie, na ktorých sa zídu rôzne typy ľudí,
rôznych vekových kategórií, ktorým už ani tak nejde o hudbu, ale najmä o
stretnutie s priateľmi, jedinečnú atmosféru a v neposlednom rade samozrejme
snahu a chuť pomôcť.
Pepo: Som rád že ľudom, ktorých prichádza z roka na rok viacej, nie je osud
opustených zvierat ľahostajný a prídu podporiť túto akciu. Samozrejme aj
kapelám sa hrá hneď lepšie keď je plný klub.
Wrbo: Politika v punku. Prežitok, či póza, aby sa na oko zdalo, že "ako
niečo aspoň v textoch riešime"? Je sebareflexia v tomto smere hnacím motorom
alebo ide len o kalkul s ktorým sa jaksi počíta?
Tomáš: Záleží hlavne od toho, ako to kapela podá. Ak celý song len "odhrešíš"
a dokopy neuvedieš žiadny poriadny postoj, nemusel si sa vôbec namáhať a
vtedy by som to označil za pózu. V opačnom prípade oceňujem snahu, pretože
kopa vecí, čo sa deje napr. najmä u nás je už často krát neúnosná a ponúknuť
nejaké riešenie chce gule. Ty môžeš rozumieť danému problému lepšie ako
niekto iný, ak mu ho prostredníctvom textu "objasníš" a posunieš ho vpred,
určite nejde o prežitok ale o zmysluplnú vec.
Pulec: Zaujímavo postavená otázka. Punk bol vždy akýmsi zrkadlom negatívneho
diania v spoločnosti. Aj keď boli kapely, ktoré to ponímali skôr z tej zábavnej
stránky, takmer u každej sa našli nejaké piesne s vážnejším obsahom, poukazovaním
na konkrétny problém. Ako sa s tým vysporiadavajú samotné kapely, resp.
ich členovia je už individuálne. Považujem za úplne perfektnú vec, keď všetci
členovia v rámci jednej kapely sú názorovo na jednej vlne, aj keď je to
skôr idealizovanie. Na druhej strane sa takisto treba pozerať na veci z
rôznych uhlov, čiže ani úplne opačný pohľad na danú vec nemusí byť na škodu,
ba práve naopak. Osobne nepoznám až toľko kapiel a ich členov, čiže neviem
posúdiť pre koho je to len nejaký kalkul alebo nie. Text nejdem napísať
preto, že by sa nejaký konečne zišiel, vychádza to najmä z vnútorného pocitu,
ktorý potom už len pretavím na papier. Ukážkovým príkladom sú napríklad
naše piesne "Závislosť" alebo "Nostalgia".
Wrbo: Najzásadnejšia pieseň (piesne) z Vášho repertoáru? A prečo?
Tomáš: Asi spomínaná "Housing first". Páči sa mi idea projektu, v
Škandinávii prebehli úspešné adaptácie a pomaly sa rozbieha aj v Česku,
myslím, že by sa to ujalo aj u nás. Ďalej určite "Alkáč", chľast
hýbe celým Slovenskom, sám sa viem sem-tam "zrúbať na padrť", no dôležité
je uvedomiť si hranice. Všade sa omieľajú "tvrdé" drogy ako príčiny rôznych
problémov a alkohol ako keby bol neškodný. Veľká chyba.
Pepo: Ja mám najradšej pieseň "Odpovede", pretože vznikla ako posledná
a tie mám vždy najradšej :-)
Pulec: Tých zásadnejších je tam viacej, no pre každého to môže byť individuálne.
Ak sa niekto opíja každý víkend a nevadí mu to, tak sa mu pieseň "Alkáč"
môže zdať ako hlúposť. Text nie je o klasickej alkoholovej závislosti, je
skôr postavený do roviny osobného rozvoja. Samozrejme je na každom z nás,
čo chce v tomto živote dosiahnuť. Medzi zásadnejšie piesne určite patria
aj "Farmaceut", "Voda", "Odpovede" ... Popravde, máme
v pláne prostredníctvom internetu, resp. sociálnych sietí posolstvo jednotlivých
piesní ľuďom viac priblížiť, nakoľko v tých dvoch-troch slohách sa to celkom obsiahnuť nedá.
Wrbo: Mimokapelné aktivity, či záujmy a záľuby?
Tomáš: Mimo NOSTALGIE hrám ešte aj v spomínanej AENEMA, ktorá ale skúša/koncertuje
veľmi zriedkavo, keďže všetci sme niekde rozlietaní. Ďalším projektom je
ŽIADNO TAKVO, kde hrá so mnou aj Pulec, hráme také liptovské srandy, je
to akýsi opak punkovej nasratosti a ide tam hlavne o zábavu a uvoľnenie.
Okrem hudby aktívne futbal na dedinskej úrovni, prípadne iné športy rekreačne,
turistika, dobrý film.
Pulec: Už pomerne dlhú dobu sa zaujímam o zdravý životný štýl a všetko s
ním súvisiace. Rád sa vzdelávam v oblasti zdravého stravovania, čo samozrejme
realizujem aj v praktickej rovine. V letnej sezóne sa starám o záhradu,
kde ekologicky pestujem rôzne druhy zeleniny. Blízky mi je aj pohyb, najmä
chôdza alebo turistika. A v neposlednom rade osobný rozvoj alebo duchovný
aspekt ľudského bytia, celkovo ma fascinuje život ako taký a najmä "deje"
alebo "pravidlá", ktoré dokážeme vnímať, no slovami sa nie celkom dajú vyjadriť.
Pepo: Priateľka, kámoši, sem tam si idem zašportovať.
Wrbo: A teraz menej vážne. Nejaký zážitok z koncertov, či patália hodná
zverejnenia?
Pepo: Zážitkov je mnoho no spomienok už pomenej :-). Ale nie, mne sa najviac
páčilo naše turné so spriatelenými kapelami CRITICA a ČAK NOJS. Myslím že
sme si užili kopec srandy (a samozrejme aj nervov :-)) ale tak to má byť.
Týmto by som chcel chalanom poďakovať že do toho išli. Snáď sa nám ešte
v budúcnosti podarí niečo podobné zbuchnúť.
Pulec: Rád si spomínam na rôzne momenty. Napríklad víkend, kedy sme v piatok
doobedu v skúšobni nahrávali tých pár piesní s Janekom, večer sme išli nečakane
hrať do BB a na druhý deň sme ešte viac nečakane zahrali na akcii s názvom
Heat connector, kde bola odozva publika tak pozitívna, že sme si miestami
mysleli, či sa nám to náhodou nesníva. Veľmi rád sa spomienkami vraciam na
náš zatiaľ jediný koncert v zahraničí (Poľsko), bol to veľmi príjemný výlet
a snáď môžem za všetkých chalanov z kapely povedať, že sme radi, že sme niečo také zažili.
Wrbo: Aká skupina, osoba, organizácia Vám v poslednom čase vytrela zrak, či sluch?
Tomáš: Americká kapela LA DISPUTE. Možno pre niekoho stará známa vec, pre
mňa cca ročná záležitosť ale bomby riadne. Našiel som sa v mnohých songoch, odporúčam.
Pulec: Ja sa priznám, že súčasnú scénu až tak moc nesledujem, na koncerty
síce chodím, ale doma počúvam skôr iné, kľudnejšie žánre. Takže keby som
aj vytiahol nejakého interpreta, ľuďom čítajúcim tento magazín to bude skôr
cudzie. Mám však rád buď emotívne alebo nazvem to psychedelické žánre, resp.
stavby skladieb. Veľmi blízke sú mi nečakané hudobné zvraty. Organizácií
s peknými myšlienkami je určite veľa, avšak netreba zabúdať ani na jednotlivcov,
prípadne veľmi úzke skupinky o dvoch-troch ľuďoch. Za všetkých spomeniem
napríklad mladý pár, ktorý čistí matičku Zem od odpadkov (na FB ich nájdete
ako Wastebusters) alebo chalana s FB stránkou "Zober si čo potrebuješ",
s ktorého príspevkami sa vo veľkej miere stotožňujem.
Wrbo: Čo NOSTALGIA plánuje do budúcna?
Tomáš: No keďže ja som momentálne v Austrálii a sám neviem, kedy sa vrátim,
kapela nie je aktívna. Veľmi ma to mrzí, chýbajú mi skúšky, koncerty, chalani,
proste všetko okolo toho, no momentálne je to takto, život prináša kadečo.
Verím ale, že sa potom znova rozbehneme a zažijeme znova kopu srandy.
Pepo: Dúfam že po prestávke začneme pracovať na nových skladbách a zase sa niekde posunieme.
Pulec: Ako píše Tomáš, aktuálne je v Austrálii, čiže nehráme a čo bude potom
si netrúfam povedať. V mene všetkých chalanov ďakujem za záujem a poskytnutý
priestor, veľmi si to ceníme. Držíme palce, nech sa darí!
RSS
