PUNKGEN

Rok dvetisícšestnásť. MEDICATION TIME ešte v plienkach. Začínali sme a dokopy o nás nikto ešte nevedel, čerstvo sme vonka vyhodili demo a plánovali prvé koncerty. Zrazu sa objavila recenzia v nemeckom Trvefrykt zine. Ujebalo nám dekel. Bola to originál prvá recenzia, ktorá sa o nás niekde vyskytla. Neskôr sa s Ninom, ktorý to všetko spáchal, dostal Tomy do kontaktu. Stretli sa na jednom koncerte v Drážďanoch, kde to má blízko zo svojej lokality a neskôr sa stretli aj Weimare, kde robia akcie.

Medzitým sme sa kus etablovali a priebežne som spoznal Michiho, ktorého kapele som robil koncert. Spolu s Fabim sa rozhodli spraviť prvý ročník FAST FESTu v Norimbergu, kde sme obdržali pozvánku. Akcia vypadala famózne, takže sme neváhali a potvrdili účasť. Aby sa využil víkend, kontaktovali sme Nina, či by nás nespravili deň predtým u nich. Už predtým nás lanáril, ale nedalo sa. Tentokrát však všetko zapasovalo a termín bol potvrdený. Ako sa pozvoľna blížil dátum, napísal mi Joel z Zürichu, že či nevieme natiahnuť cestu, a odohrať jeden koncert ešte u neho. Kývame aj na toto a celý víkend sa pár týždňov pred odchodom pekne vyrysuje.

Odchádzame o deň skôr. Prvý deň je na pláne presun do nemeckého Bad Schandau k Tónovi. Samotná cesta tam má cez sedemsto kilometrov a zaberie nám prakticky celý deň. Ale pre zmenu sa tie kilometre nejebe on k nám, ale my smerom k nemu. Na poslednú chvíľu treba meniť žiarovky v aute. Hotovo. Potom to skomplikuje čakanie na merch. Mali sme ho vybrať po ceste, ale deň predtým sa dojebala súčiastka v stroji a musíme počkať, kým sa to dotlačí. Tri hodiny spozdenie oproti pôvodnému plánu, ale prichádzame k Tomymu. Na byte klasika: chálo, pivká a nejaké to brko. Sme zase spolu po štyroch mesiacoch. So svojím interným humorom pobledneme do noci. Čaká nás predĺžený víkend, ktorý vypadá luxusne.

23.11.2018 - MEDICATION TIME, MISERY VORTEX, TOADEATER - WunderBar, Weimar

Budíme sa príjemne vyspatí. Gauč odviedol svoju robotu a čas nás netlačil. Presun je na dve hodiny, takže sa nie je kam ponáhľať. Aj keď musíme prísť už poobede. Tým, že pred týmto víkendom sme nemali kde skúšať, Nino ponúkol, že si môžeme dať skúšku priamo v klube, keď dorazíme. Sme tam okolo štvrtej. WunderBar je v podstate squat, kde sa robia akcie, funguje krčma, varí sa benefitne jedlo a ešte tam operuje kazetové distro. Všetko organizované a poháňané miestnym kolektívom. Omrkneme to. Má to tu svoj špecifický punc a to sa mi páči.

WunderBar zvonka

WunderBar zdnuka

Pozháňame to, čo nám chýba na skúšku, čo je vlastne všetko. Objavujeme tu skúšobňu, berieme bedne a bicie. Nazvláčame všetko na stage a dáme to dokopy. Odohráme jeden set do prázdneho klubu pre Dianu, Tónovu polovičku. Pohľady na seba, že to prebehlo dobre a vec je vybavená. Príprava hodina, hranie desať minút. Usadíme sa do klubu. Chceli sme sa ísť obzrieť po meste a zabiť čas, ale dážď tento plán ruší. Tak vysedávame a sledujeme, ako sa klub pomaly plní. Prichádza rôzna zmeska ľudí. Zoznamujeme sa s chalanmi z domácich kapiel, ktoré tu hrajú s nami. Čas pri debatách príjemne plynie a ani nevnímam, že už sme tu niekoľko hodín. Jediné, čo mi vadí, že sa dnuka fajčí a priestor musíš zanedlho krájať, aby si ním prešiel.

Po pol desiatej sa začne hrať. Ľudí nie je toľko, žeby hrozila plnka. Časť z návštevníkov sa ani nepresunie pozrieť prvé kapely. Redší dav sleduje najprv TOADEATER. Mne sa to páči. Pokombinované je to kadejako. Sú tam riffy od metalu hlavne, ale má to celkovo temnejší feeling. Dosť blackové a ukričané to je v globále. Gitarista milión škatuliek a zvuk aj dynamika sa prispôsobuje náladám songov. Miestami čistý kanál s predohrávkou, miestami tlak, miestami prevláda atmosféra či gradácia. Celkovo nápadité a rozhodne sa to snaží ísť vlastnou cestou. MISERY VORTEX sú skôr štandardnejší. Stavajú oproti TOADEATER skôr na konštantnom tlaku, než na zmenách nálad. Nasypané death/grindové motívy zabalené v rýchlej rytmike, masívnom podladenom zvuku a dvoch vokáloch. Brúsenie strún, sypačky a vykrikovačky. A k tomu ako bonus baba na gitare. Nevidí sa často ženy píliť takúto muziku. Dosť intenzívny set. Aj Oli, ktorého tieto veci bežne obchádzajú, uznanlivo kýval hlavou pri sledovaní.

Svätá trojica na stene

Už cítim únavu z celého dňa, ale je náš čas. Nachystáme sa rýchlo, všetko je pripravené ešte od skúšky. Akonáhle začneme púšťať intro, natlačia sa ľudia dopredu. Pred stagom kopa hláv, my spustíme a odsýpa to náramne. Hrá sa nám dobre, odozva aj atmosféra je výborná. Hneď ako je po sete, nabehne tlupa ľudí k merchu a ani nestihnem utrieť pot z tváre, miznú tričká, mikiny aj nosiče. Prvý čávo hneď zobral tri Mká. Neviem, či je to "efekt zahraničnej kapely", ale inak si ten záujem vysvetliť neviem. Ostali sme príjemne zaskočení. Vyťahujeme pivká z kopy bedničiek nachystaných pre kapely. Jedno strieda druhé, brká detto. Nino mi v priebehu večera vyriešil aj túto situáciu, takže už len kvalitne vyblednúť.

Pokecám s ním aj o tom, ako funguje WunderBar. Pýtam sa, či nie je problém so samosprávou. Predsa len, sú v tej historickej časti ako päsť na oko. Nino vraví, že sa nájdu ľudia, ktorým to prekáža, ale celkovo k nim samospráva pristupuje tolerantne. Primátor mesta sem dokonca chodí na doomové koncerty. A ľudia tam takisto dnuka pukajú ako teraz a nič sa nedeje a nikto nerieši. Príde tam, pobledne s ľuďmi, pozrie koncert a dá si pivko. Turisti sa sem tam pofotia vonka pred budovou, problémy nie sú a táto symbióza funguje. Kiež by to takto tolerantne fungovalo všade. Preberieme aj ich kazetové distro Lower class kids records. Zisťujem, že vlastne len xeroxujú booklety a pásky kopírujú na obyčajnom dvojkazeťáku. Až tak jednoducho k tomu pristúpili. Niečo pomeníme. Beriem aj pásky od nemeckých kolegov. Tí sa na moment vytratia aj do iného baru a vracajú sa takí naliati pivom, že hrôza. Roztečené tváre na komplet.

Večer pokročí. Viacej piva sa do nás nezmestí, vyfajčil som pasívne asi tak sedem škatuliek a oči od suchého dymu vŕzgajú. Ideme pomaly na poschodie do spacej miestnosti. Tá je jediná v klube skutočne vyhriata, s tromi poschodiami priečok na spanie. Vymyslené. Naskladáme sa tu všetci. Vyčúrať, pomodliť a spať.

24.11.2018 - FAST FEST I. - Kunstverein, Norimberg

Ráno je miestnosť teplá, ale aj zaparená a zatuchnutá. To ma prebúdza. Idem na vzduch, vyložiť nepotrebný náklad a opláchnuť sa. Zanedlho sa prebúdza zvyšok izby. Smrdím ako popolník, ale na sprchu je tam zima a veľa motajúcich sa ľudí. Zídeme na raňajky. Pečivo a fajné vegan nátierky. Nejaké ovocie, ale žiadna zelenina, čo ma troška prekvapí. Som k pečivu navyknutý furt nejakú zeleninu tlačiť do hlavy. Ešte kávička, druhé kolo vykládky a môžeme v jemnom daždi vyraziť do Norimbergu.

FAST FEST flyer

Dnes FAST FEST. Chalani vyskladali brutálny line-up, nemôžeme sa dočkať. Prichádzame do mesta okolo tretej a chvíľu sa pretĺkame špičkou. Nájdeme spot. Veľký komplex, v ktorého časti to dnes prebehne. Veľká miestnosť, kde sa bude hrať a veľký backstage oproti cez chodbu, kde sa dajú zložiť veci a vyložiť merch. Ľudia sa hromadia. Došiel aj Mark zo SxOxTxEx ako merchguy pre RIVER RUNS DRY. Zoznamujeme sa priebežne s ďalšími ľuďmi, ktorí pribúdajú. ANF s naším miláčikom Salvatorem na čele, Gump a neskôr celý ONA SNOP, ARNOXDUEBEL, CAPTAIN CAVEMAN. Joel, ktorý spí s nami a berieme ho so sebou do Zürichu, kde hráme zajtra na jeho koncerte a v neposlednom rade Fabi, ktorý to organizuje spolu s Michim. Ešte sa ani nezačalo hrať a už sa tu cítim výborne. Na tvárach spokojnosť, akcia je vypredaná a všetkých stopäťdesiat lístkov odišlo v predpredaji. Všetko vypadá sľubne.

Začne sa načas o piatej. Dnuka všetci natlačení na stagi. Prví idú domáci CAPTAIN CAVEMAN. Kapela, ktorú treba vidieť. Trojčlenný power-violence v zostave bicie, basa a vokál. Set ako vystrihnutý z inštruktážneho návodu. Rýchle, úderné songy s vysokou hustotou. Pestré, dynamické a svieže. Sypačky precízne a na doraz. Celé posadené, ukričané, agresívne a ničiace. Stroj na skazu. Sypali jeden song za druhým. Tak intenzívny set, že chlpy sa presťahovali dnu. Na konci si sa cítil, ako keby ťa niekto vypliaskal lopatou. Keď bolo po a uvedomil som si, že máme hrať po nich, tak ma originál zalial pot. Nebolo mi všetko jedno. Latka bola šialene vysoko.

Ideme na to. Osadenstvo v miestnosti je poredšie, ale akonáhle sa spustí intro, tak do tridsiatich sekúnd sú všetci naspäť natlačení na stage s hladným výrazom. Vymeníme si pohľady. Nabehne mierna nervozita. Po pár taktoch to odznieva a my sa bavíme setom. Salvatore si zahosťuje v coveri INFEST. Pred stagom bordel, ľudia sa bavia a odozva je neskutočná. Sme v piči z toho tu. Celého. Sme v piči aj z faktu, že tu ľudia poznajú našu tvorbu. Ešte hodinu pred štartom kráčam priestorom a niekto ma odstaví, že nás počúva a teší sa na náš set. Chalani z ONA SNOP, ktoré sem leteli a prišli okrem Gumpa až po našom sete, nám neskôr rozprávajú, že ich mrzí, že nás nestihli. Originál, so všetkou skromnosťou, sme týmto zaskočení. Aj polichotení, ale hlavne tomu nejak nemôžeme uveriť a spracovať to. Alebo je to tak, ako povedal Gump. Každý, kto má PV kapelu si myslí, že hrá úplnú kokotinu a pritom si to ľudia idú, aj keď dotyční nechápu prečo. Niečo na tom zrejme bude.

Je dohraté, takže otvárame fľašu a balím. Tiež ma tu po dohode vyzbrojili. Jediná požiadavka v našom rideri. Dáme rýchle kolo, aby sme stihli ďalší nemecký rachot ARNOXDUEBEL. Je tu kopa ľudí, skvelá atmosféra a tak nejak sa priebežne strácam v časových slučkách a nevychytávam úplne všetko. ARNOXDUEBEL ale povinne. Tvrdý, úderný a hrubý power-violence. Nátlak na sluch. Vzduch v miestnosti z tej hudby tuhne. Už mi píšu pálenky a Olimu detto. Vidím, ako stompuje vyloženou nohou po pódiu, tak je dobre. Sprisahanecký pohľad a dlane otočené prstami dovonka. Chalani to tam s prehľadom rozjebali.

Večer ubieha, levely stúpajú. Furt sa niekde motám a debatím. Preto zachytím len časť setu kamošov NEEDFUL THINGS. Zapnutá cirkulárka. Dve polohy. Zapnuté/vypnuté. Masívna gitarová stena tlačená bicími. Málo priestoru na experiment či vybočenie. Tu sa tlačí hlukom priamočiaro dole do priepasti. Chalani to robia od deväťdesiatehopiateho, takže tipuj výsledok. LYCANTHROPHY stihnem celé. Čo napísať aj tu. Podobne ako kolegovia zo spoločnej dodávky, odohratých dvadsať rokov, na konte za fúrik nahrávok a skúsenosti na rozdávanie. Fastcore/grind ako z rozprávky. Nasypané, úderné a živočíšne. Stále to majú v sebe a stále si po ich sete spotený aj na riti.

ONA SNOP na FAST FESTe

Festival ma opätovne pohlcuje do party módu. RIVERS RUN DRY a WEAK TIES mi uniknú. Set ONA SNOP ale nemôže. Potvrdení len dvadsať dní pred festom ako náhrada, ale celá kapela sme z nich odvarení. Na Fluffe to bolo neskutočné a dnes je to rovnaké. Leeds produkuje neskutočne kvalitné kapely a ONA SNOP momentálne jedna z vlajkových lodí. Power-violence plný nápadov, zmien, breakov a strihov. Nikdy nevieš, skade niečo vyskočí a kopne ťa do lopatiek. Stále sa v tej hudbe niečo deje, a pritom sa pri tej spontánnosti nestráca živočíšnosť a agresivita. Tej majú na rozdávanie. Napriek krkolomnosti zohraté na maximum. Kapela, ktorá má svojskú originálnu hudbu, jedinečný a nezameniteľný ksicht a naživo hrajú tak, ako keby raňajkovali cereálie zaliate raketovým palivom. Tam vpredu sme uznávali. Nedalo sa inak. Toto bol jednoznačný strop festivalu. Nekompromisne.

Pálenka sa minula, prešlo sa na pivko a v rámci koncertov sme boli na konci. Na moju škodu cez STRAFPLANET som niekde zatúlaný. Poslední na rade sicílsky ANF alebo celým menom ALWAYS NEVER FUN so Salvatorem za mikrofónom. Najlepšia voľba na záver. Ich muzika je namiešaná hlavne zo skočných hardcore momentov a klasických PV výsypov. Výkon top. Songy stručné, priamočiare, ale zároveň silne dynamické a stavané na pohyb. Človeka hneď bralo do otočky. Pred stagom bordel a energia ako pri štiepení jadra. Tento set bol jeden krásny záver tejto akcie a posledný dezert z desaťchodového menu.

Nasleduje afterka, ale prevažne ju trávim vonka rozhovormi. V určitom bode mi dojde, že som hladný, tak idem naškrabať nejaké zvyšky do kuchyne, ale je to dosť mizéria. Úplne som zabudol, že treba aj jesť a očividne je neskoro. Pivko dodá potrebné kalórie. Pretlčieme sa pár hodín, sem tam spolu, sem tam osve. Okolo pol tretej máme dosť, tak sa lúčime a hľadám chalana, u ktorého spíme. Rozoberáme presun. Pýtam sa, za koľko sme tam na pešo. Že dvadsať minút. On je bicyklom. Tak sa zhodneme, že toľko prejdeme a nevoláme taxík. Aspoň sa prevetráme. Nabalení vakmi a spacákmi nakoniec šlapeme dlho ako kokoti a nemá to konca. Po dvadsiatich minútach nepretržitej chôdze sa ho pýtam, ako dlho ešte. Ževraj sme niekde v polke. Tak to nejak zle vypočítal. Možno tým, že to trvá dvadsať minút jemu na biku. Preklínam, že neposlúcham svoju vrodenú lenivosť a inštinkt. Mohol som si to odsedieť päť minút v taxíku. Namiesto toho rozbitý a dopotený pachtím ulicami za víziou matraca.

Konečne prídeme skoro po trištvrte hodine na miesto. Neverím. Barák vypadá fajn, ideme chodbami do bytu. Zložíme sa, obsadzujem posteľ a idem si dať osviežujúcu sprchu. To ma definitívne preberie a ešte zapálim jeden fajrontový s Joelom na balkóne. Vstrebávame dnešný večer. Oslava ukričanej hudby a kolektívny rozjeb plný skvelo naladených a bezprostredných ľudí. Mali sme možnosť sa spoznať s novými tvárami z príbuzných kapiel a pozdraviť tie staré. Excelentný line-up, ktorý driapal omietku. A my sme mohli byť jeho súčasťou. Pri neskorších rozhovoroch sa zhodneme, že pocitovo najlepšia akcia, kde sme ako MT hrali. Celé dobré od začiatku po koniec. Organizačne, hudobne, ľudsky. Unikátny večer a neopakovateľná atmosféra. FAST FEST bol epický.

25.11.2018 - MEDICATION TIME, SADAKO, CRISIS BENOIT - Ebrietas, Zürich

Oli prepočítava cestu do auta.

Na druhý deň neopakujeme chybu a na raňajky a pre auto sa presúvame taxíkom. V klube sa stretávame s chalanmi z kapiel a organizátormi. Každý ma nahodenú nevyspatú tvár. Opakuje sa včerajšok a ku kope pečiva s nátierkami žiadna zelenina. Mám deficit zo včerajška, tak zabetónujem. Lúčime sa, je po dvanástej a čas ísť. Nesieme organizátora a presun je na päť hodín. Odmietam platiť švajčiarsku ročnú známku za 40 km diaľnice, tak nastavím navigačku mimo spoplatneným úsekov. Pri aute zistíme, že nám začína pukať z rohu čelné sklo a do toho sa odjebe kľučka na zadných dverách. Život dáva, život aj berie.

Cesta ubieha relatívne fajn. Som ale unavený a vytretý. Zažehnávam to debatou s Joelom, ako to u nich frčí, pretože úprimne moc nemám prehľad o švajčiarskych kapelách. Ak som ho správne pochopil, je to v podstate pár ľudí a pár miest, kde sa robia akcie. Žiadne terno. Jemu chodia na akcie prevažne kamoši a to stačí na to, aby to udržal. Do Zürichu prídeme načas, ale je taká zápcha, že sa vlečieme kolónou vyše hodiny. Potom nepochopím inštrukcie, nestihnem odbočiť a ideme ešte jeden oblúčik centrom v zápche. Nakoniec dorazíme pred klub niečo po šiestej.

Bar na vrchnom poschodí, malá hracia miestnosť pod ním. Na mieste nie je nikto a nič. Okrem Rada. Náš dobrý kamoš, ktorý tu už nejakú dobu pôsobí. Došiel aj s kočkou a dneska spíme u neho. Závan domova. Pre obe strany. Hneď chalanom dáva pálenku a mne hašiš. Balím a čakáme, čo ďalej. Medzitým príde dodávka s Talianmi, vykladajú sa veci, zastaví sa Joelova frajerka s kamoškou, aby vyhodila jedlo. Taliani nachystajú veci, spraví sa menšia zvukovka a čaká sa. Medzitým odíde Joelova frajerka aj s doprovodom a do klubu okrem kapiel prídu dvaja platiaci. Okrem nich sme tu len my, Taliani, Rado s frajerkou a Joel. Dneska komorne. Prichádza na mňa útlm, tak vyhrotím chalanov, nech sa najebú, aby sa dialo dačo.

Taliani hrajú spôsobom, že sa po pár minútach striedajú obe kapely. SADAKO ma baví. Temný rýchly hardcore s potenciálom. Riffy nápadité, prevedenie intenzívne. CRISIS BENOIT je nejaký prazvláštny wrestling grind, ale nemá to hlavu ani pätu, nezohraté to je a bubeník hrá klepačky len rukami bez nôh. To som ešte nevidel. Takto sa prestriedajú do polhodiny niekoľkokrát. Oliver tam pár krát naletí, aby rozprúdil zábavu. Sme na rade. Ideme verejnú skúšku, ale Talianom sa to páči a pri coveri INFEST začnú lietať po klube. Nakoniec nás to donútia zopakovať na záver, takže dávame prvý krát v živote prídavok. Práve tu a teraz. Nakoniec dobre.

Ešte nejakú dobu sme v klube a debatíme s Talianmi. Je pobalené a nadchádza čas riešiť ošemetnú vec. Každému je jasné, že náklady sa nepokryjú. Joel vyzbieral štyridsať frankov a prakticky nám nemá čo ponúknuť. Nechávam peniaze Talianom a inkasujem päťdesiat eur, ktorú má Joel záložne v peňaženke ako príspevok za jeho odvoz sem. Mám troška tlak z toho, ale neriešim to. Keď sme totiž dohadovali akciu, trval som na fixnej sume, pretože čisto kvôli tejto akcii sme prešli deväťsto kilometrov. A predĺžili celý trip o jeden deň, ktorý zaberie len cesta stadeto k Tomymu, ale to je druhá kapitola. Nehrotím, troška o tom pokecáme, ale ani nie je veľmi čo riešiť. Ak by došlo pätnásť ľudí, mal by vykryté obe kapely, lebo vstup dvadsať éčiek. Ale nedošli a sám si to nevedel vysvetliť. Som neznalý pomerov, tak ani ja. V konečnom dôsledku to dopadlo fajn a zabavili sme sa a chlapci sa stihli v klube pekne zošrotovať. Tomy to následne pekne celé zhrnul. "Sme kapela, čo ide vypiť aj do zahraničia."

Ideme baliť auto. Na chodníku nachádzam svoj rytmičák aj s merchom, ktorý tam položili Dia a Naty, keď išli v záchvate hľadať nejaký fastfood. Ešteže nie sme v Čiernej nad Tisou, tam by to nemalo dlhú životnosť. Presúvame sa dve autá k Radovi. Veľký byt akurát okupujú sami. Teším sa na syrokrémové halušky, špeciálne kvôli mne robené, lebo však jediný vegetarián. Nadšenie opadne, keď zistím, že vymiešané so šunkovým syrokrémom. Pečivo a nátierky to istia. Dám sprchu a osadíme nejaké panáky a pivká. Nevydržíme dlho, lebo všetci sa pekne načali už v podniku a ja som pekelne unavený. Tóno obsadí nafukovací gauč a na dobrú noc si pustíme posledný set WEEKEND NACHOS. Kruh sa uzatvoril.

DNI POTOM

Na druhý deň musíme vstať už okolo deviatej, lebo domáci do robôt a treba opustiť byt. Oliver krivý celý. Namiesto hydratácie volí cigu na balkóne, lebo čas tlačí. Presúvame sa do centra. Keď už sme tu, chceme si to obzrieť. Nájdeme parkovisko a ideme smerom do centra. Oliver nás šialeným tempom poháňa neznámo kam, až si sadne na lavičku, že nezvláda a je mu zle. Odbehnem mu kúpiť vodu a vracia sa pospať si do auta. Ja, Tóno a Dia dáme v kľude prechádzku mestom, pri ktorej sa natlačíme výborným falafelom a jeden berieme aj Olimu. Ten spí v aute tak tvrdo, že sa zobudí až minútu po tom, ako k nemu nastúpime.

Presun k Tomymu je peklo. Akonáhle sa konečne vykrútime zo Švajčiarska a môžem sa hodiť na diaľnicu, začne intenzívne pršať. Premávka sa zahusťuje. Napriek tomu, že ideme miestami aj v štvorprúde, každý sa tlačí, vyblikuje a vytrubuje ako kokot. Myslel som, že keď sú taká motoristická krajina, tak k úrovni ciest budú mať aj patričnú úroveň šoférovania. Chyba. Správajú sa ako idioti. A ako bonus chodia na benzínky z oboch strán, takže kľudne sa ti stane, že ti tam hocikto vbehne do protismeru. Na hlavu. Väčšinu cesty posádka spí, tak preklínam a nadávam do nereagujúceho auta. Som z toho unavený a vyčerpaný. Seriózne jeden z najhorších kapelných presunov, ak vôbec nie ten najhorší. Na posledných dvesto kilometrov konečne ustupuje upršané počasie a preplnená premávka. Keď konečne zídeme na posledný úsek medzi obce, pri vstupe do jednej ma cvakne radar. Pokuta ale dodnes neprišla. Aspoň nejaká satisfakcia za tých vydretých sedemstopäťdesiat kilometrov.

Na byte ukuchtia Dia s Tomym plnú misu jedla famózneho jedla. So sprchou mi to vleje novú energiu do tela. Oli zajtra preberá kormidlo, takže večer pálenkujem ja. Kým vládzeme, ideme. Užívame si posledné momenty, než sa zase rozdelíme na neurčito. Ani netuším, kedy sme šli spať. Ráno som slušne vytrepaný, ale taký bol plán. Vyrážame zanedlho po prebudení. Pri Prahe neskutočná kolóna, ale našťastie len pre kamiónový pruh. Ideme popri nej slušných pár kilometrov. Chlapi si postoja. Dokonca vidím aj čáva, ako vybieha z kamióna hore kopcom so sracákom do lesíka. Vtipný moment. Pred Nitrou beriem volant opäť ja a okolo ôsmej vykladáme s Olim veci na skúšobni.

Bolo to náročné. Obísť 3200 kilometrov kvôli trom koncertom a zabiť ďalšie tri dni len presunmi kvôli nim nie je práve najlákavejší scenár. Toľko kilometrov sme neobišli ani na tourku, kde sme mali osem dátumov. Keď to však inak nejde a chceš robiť to, čo máš rád, aj toto je cesta. Weimar, FAST FEST aj Zürich prispeli do príbehu našej kapely. Ten trip stál za to. Napriek zložitejším okolnostiam. Keďže fungujeme v časopriestorovo vyhrotených podmienkach, tak je pre nás asi prirodzené hrotiť všetko okolo fungovania tejto kapely. Možno to tak musíme robiť. Možno to inak nevieme. A možno to takto máme radi.

V tlačenej verzii vyšlo vo fanzine B.I.T.CH. 2

Pridaj komentár k cestopisu:

Zaujalo nás:

Posledné komentáre:

03.04. 21:34 Rado RK:

Bolo skvele, kopa ľudí naozaj odkiaľkoľvek...ako vždy naozaj ústretové prostredie bosorky...dik...normálne mi to pripomenulo BB spred skoro 20 rokov keď v Irishi, Tartarose, Podlaviciach, 77m ..
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

28.03. 14:49 deegee:

Wrbo: Nesom istý, či si Adam pamätá večer :(
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)

27.03. 07:06 Wrbo:

haha super report :-) Adam mi to podal podstatne strohejšie, už aj čítam, že prečo :-D
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)

22.03. 19:06 emo:

Jedina moznost spieval Achmed. bol aj Vrabec ale nie vzdy. a staly clen bol Papi na gitare. Bicie neviem kto.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

22.03. 12:15 Majo:

Jasné že Košice!!!pilier ug scény vtedy a z chromatic A
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:21 adrik:

http://muzika-komunika.blogspot.com/2017/02/jedina-moznost-skusobna-live-atrium.html
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:20 Noro TT/Wien:

A bola tu otazka na tu Jedinu Moznost. Mysli sa JM z Kosic, kde hrali clenovia Nonc., tusim v 1989-91 (inac velmi potesilo, toto pocut po vyse 30 rokoch!)
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:17 Noro TT/Wien:

Dobre si to napisal kamo! Oplatilo sa z Viedne prist, aj ked boli namietky, ze Noncoformistisu nezohrati, ale u mna to atmosfera koncertu (aj pred koncertom) prevalcovala. Prach som predtym nepoznal ( ..
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 11:58 Majo:

A ktorej jedinej možnosti?lebo jedna je niekde z Handlovej,
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

20.03. 21:21 fog:

no vidis brasko, ako si to pekne naklepal. ako nic. mucosolvan na hrad.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)