PUNKGEN
< FFUD FEST | OPIČÍ BÁL | PIVNÁ TURISTIKA | totalitarianism still continues DISTRO | LABEL >
< NOVINKY | KONCERTY | FOTKY | REPORTY | RECENZIE | CESTOPISY | ROZHOVORY | PREDSTAVUJEME | ČLÁNKY | FANZINY | PREKLADY | RECEPTYSÚŤAŽEGUESTBOOK >

POZÝVAME:
... ostatné koncerty

NAJNOVŠIE FOTKY:
Skapal pes fest 2020 (28 - 29.8.2020, Trebišov)

NAJNOVŠÍ ROZHOVOR:
Mišo Kralovič: "Blog is the new výmena kaziet"

NAJNOVŠÍ REPORT:
GETO, CINNAMON WIND, MA CHANKA, CAMELEON (20.9.2020, Košice, Collosseum)

NAJNOVŠIA RECENZIA:
BANDIT - Warsaw MC

NAJNOVŠÍ ČLÁNOK:
Igor Bancer strávi narodeniny vo väzení

NAPOSLEDY NASKENOVANÝ ZIN:
Punkheard #2 / 1996

NAJNOVŠÍ PRELOŹENÝ TEXT:
ARTURO - Walzer

NAJNOVŠÍ RECEPT:
Goody foody na cibuľke a hríboch


INCRIMINATE + PROTEIN + EMBITTER + FORESIGHT (POĽSKO)
INCRIMINATE začal svoju púť celkom spontánne spojením dvoch tretín MEDICATION TIME a rimavskosobotskej bunky v apríli toho roku. Nabehlo sa na skúšky a materiál vznikal rýchlo. Keďže udržujeme dobré vzťahy s chalanmi z youth2youth records, boli zvedaví, čo sa u nás kuchtí. Jakub priebežne komunikoval a posielal hotové songy nahraté na telefóne. Materiál sa Poliakom tak páčil, že cez leto sme dostali ponuku vydať u nich demo kazetu a rovno ju ísť odpromovať v novembri do ich domoviny na predĺžený víkend pod hlavičkou ich labelu.

Ponuka nás mimoriadne prekvapila. Nikto o nás nevedel a do tej doby nás čakal len jeden koncert v Rimavskej a nahrávanie. Jakub mal odohratých pár akcií niekoľko rokov dozadu a Dejv pre zmenu naživo ešte ani nedebutoval. Takže koncertne skok rovno do plaveckého bazéna. Ale prečo nie. Boli sme nadšení. A nadržaní. Priebežne sa doriešila nahrávka, ktorú stíhame odovzdať deň pred deadlinom. Už len skúšať a dožiť.

15.11.2018 - Thats All Folks Tattoo Studio, Krakov

Prvá show na zozname bol Krakow. Vyrážame samozrejme neskoršie, ako je plán, ale stíhame. Cesta ubieha, ale pomaly. Darmo, dedina strieda dedinu a dianíc pomenej. Debatíme a zabíjame čas debilnými vtipmi. Sami sme zvedaví, ako celý tento víkend dopadne a čo nás čaká. Nakoniec sa dostávame do Krakova a po menšej nezhode s navigáciou to bezpečne stočím na pána v križovatke správnym smerom. Dostávame sa blízko, je to prakticky v centre, netušíme ako bude s parkovaním, tak hneď obsadzujem voľný spot a ideme to obzrieť.

Klub je o ulicu ďalej. Teda klub. Nebol to klub, ale originál tetovacie štúdio, ktoré upravili a vypratali tak, aby sa tu dala večer zahrať. Hracia miestnosť ako obývačka, malá chodba k tomu a vstupná hala. Ak sa tu ukáže dvadsať ľudí, bude to plné. Vypadá to famózne a vo vzduchu visí očakávanie. Obehneme bankomat a menší nákup. Máme ale ešte čas, tak preparkujem, ubalím a ideme na menšiu prechádzku po centre, ktoré sa začína ponárať do tmy. Už som tu bol, páčilo sa mi tu a páči sa mi tu opäť. Atmosferické mesto. Škoda, že sme tu nemali viac času na zabitie.

Vraciame sa do štúdia. Už prišiel aj Ivan, ktorého máme transportovať na ďalšiu akciu. Došiel vlakom, dá dve akcia a zase späť domov. Ako nič. Dnu sa už priebežne zbierajú ľudia a dá sa tušiť, že dnes to nemusí byť vôbec skromné. Nakoniec je to niekde okolo tridsať hláv plus kapely a ľudia okolo eventu, takže je tam tesno. Zloženie davu je rôzne a pestré. Pre istotu som si nachystal veci a dal ich bokom, čo sa neskôr ukázalo ako geniálny ťah. Pomaly nebolo kde stúpiť. Robiť to pred hraním by bolo logistické peklo. Už len dostať sa na hajzel bola celkom výzva.

Prví idú FORESIGHT. Izba je plná a zablokovaná. Z tohto dôvodu nevidím dneska ani jednu kapelu. Furt sa niekde motám a keď sa hrá, je prakticky nemožné dostať sa dnu do miestnosti. Takže dnes všetko len z počutia. Hráme druhí. Ide to dobre a nabieha nám rauš. Miestnosť mi nepríde až tak mega plná ako na domácich, ale zopár ľudí pozná aj songy, idú s nami a ani sám v tom procese neverím, že len náš druhý koncert a hneď takáto pozitívna odozva. Žiadne veľké pohyby, ale po tejto muzike hladní ľudia natlačení do neprimerane malej miestnosti vytvoria potrebnú atmosféru. My sme boli spokojní. Na otváraciu akciu to bolo riadne stimulujúce.
INCRIMINATE live in Krakov
Spíme tristo metrov od klubu a auto zaparkované, takže obojok automaticky dole. Pobalíme, nahádžeme bokom a kým prebehne set PROTEIN a EMBITTER, tak program je jesť, piť, fajčiť a konverzovať. V jednom momente len tak stojím na chodbe štúdia a nečakane sa otvoria zahádzané dvere z hajzla. Dejv. Išiel srať. Keď sa konečne prebojoval dnu, otvoril dvere a sadol, dav sa natlačil na vypínač na vonkajšej stene a zhasil mu svetlo. Nezabudnem na tú zmätenú a zocelenú tvár, keď vyšiel von. Beriem jedlo, vypadá famózne, ale týpek tam toľko anízu či kieho krista najebal, že som to po prvom hryze posunul Kubovi. Nedávam to. Neskôr mi na oplátku donesie jednu porciu bez toho, tak ho velebím. Mne sa dnu tej plnky nechce. Ani Olimu, tak drinkujeme spolu vonku. Ešte bude čas vidieť kolegov. Sem tam sa prikmotria aj chalani, špeciálne Dejv na rumík. Sme jediní, kto tu dnes echt pije nejaké pálenky. Možno jediní, kto vôbec pije. Chalani z kapiel sú až na jednu výnimku straight edge. My zase naopak, máme len jedného a tým je Jakub.

Keď prebehne celá akcia, zastavia sa aj mestskí policajti. Že žiadny hluk a pitie na ulici. To, že Oli akurát zložil fľašu zo stola do kríku prešlo ako nič. Však aktivita sa počíta. Inak pohoda, večer prebieha v komornom a rodinnom duchu a ani neviem ako, pomaly sa to rozpadá. My ideme spať k  poľskému Dawidovi, ktorý sa ale že extrémne podobá na toho nášho. Berieme vaky a spacáky a po pár minútach už stúpame hore schodmi do staršieho bytového domu v centre. Do bytov sa vchádza vysunutými chodbami formou spoločného balkóna. Celá bočná stena obrastená. Byt priestranný, vysoké stropy a masívne dvere. Vyfasujeme celú izbu pre seba. Ideme s Dávidom na balkón zapáliť jeden na dobrú noc. Debatíme o celom dni a príjemnom ubytku. Ešte netušíme, že každé jedno bude úplne iné a špecifické. Toto bolo len prvým v rade.

16.11.2018 - Poglos, Varšava

Budíme sa čerství, spánok bol kvalitný a dostatočne dlhý, aj keď mi celú noc chrápal Jakub v polohe na hypotéku do ucha. Sme na byte sami, Dawid s kočkou vypadli skoro ráno niečo riešiť. Sprcha, ovocie a pomaly sa dať dokopy a ísť podľa nejakej časovej dohody po veci. Zamkýname byt, ideme do štúdia, tam ale akurát nikto nie je. Zisťujeme čo. Máme hodinu. Tak sa odvelíme na raňajky do neďalekého podniku, kde sa kvalitne natlačíme. Keď sa konečne o hodinu a pol stretneme v štúdiu, Poliaci sa ospravedlňujú za nedorozumenie a balíme autá. Oni vyrážajú ešte po nejakých ľudí a zvyšné veci, my s Ivanom opúšťame mesto.

Cesta sa skomplikuje hneď na začiatku. Je špička, z mesta vychádzame neprimerane dlho. Zaseknutí v nerozpadávajúcej sa kolóne sa vlečieme a premávka je po najbližší dvojprúd katastrofická. Dávame aj pauzu na benzínke, kde zabíjame čas fotkami s odstaveným tankom na parkovisku. Na kraj Varšavy prichádzame v rozumnom čase, ale špička nás zachytí aj tu. Posledných tridsať kilometrov od exitu z diaľnice ideme v zápche vyše hodiny. Radosť. Konečne sme na mieste, vypadá to tu pusto, zrejme sme ďalej od centra. Netrúfam odhadovať, je mi to jedno. Som rád, že tento presun je konečne za mnou.

Omrkneme podnik. Veľký dvojpodlažný barák zapichnutý v nejakej šedej zóne. Dole veľký bar, na poschodiach dve miestnosti s pódiami a menšími barmi. Očividne tu prebieha veľa akcií, celý klub onálepkovaný a oplagátovaný. Dnes tu nie sme sami. Kým naša tour okupuje horné podlažie, na medziposchodí v ďalšej miestnosti prebehne synth/coldwave párty. Vytrepeme veci z auta po schodoch, niečo zhltnem a začína sa ma zmáhať neskutočná únava. Poliaci furt na ceste, začiatok v nedohľadne a organizátor Radek mi do toho oznamuje, že po showke treba ešte hodinu šoférovať k nemu na ubytko. Ostalo len dať sa do rohu na gauč a blednúť.

Poliaci konečne prichádzajú, nosia sa veci, chystá sa stage. Aj dnes ideme druhí. Kým otvárajú FORESIGHT, zboku to sledujem popri chystaní gearu. Potláčam únavu, takže mám zo setu zahmlené dojmy. Ale celkom im to sype, hardcore postavený na kombinácii s metalovými riffmi v strednom tempe. Ono nie je to presne pre mňa, ale konkrétne toto má celkom živelné nápady. Hlavným motorom je zrejme Chris. Hrá na gitaru ako pán, tlačí riffy a popritom stíha sledovať všetko okolo okrem hmatníka a naplno si užívať set. Hrá gitaru aj v PROTEIN a rozhodne je muzikantsky najzručnejší z oboch kapiel. Sme na rade. Hrá sa dobre, zvuk je parádny, ľudia sa bavia a deje sa aj nejaký pohyb. Sme nadmieru spokojní. Po dohraní prichádza endorfínový nájeb a únava je potlačená. Ideme s Dávidom zapáliť a troška sa zasekneme vo dverách spodnej akcie. Keď sa vraciame, akurát začína PROTEIN.

Škatuľka youth crew je pri nich celkom na mieste. Hardcore punk postavený na priamočiarych nápadoch a dalo by sa povedať, že aj v štandardnej forme tohto žánru. Chalani ale dávajú do setu intenzitu a prístup a vidíš, že ich to na tom stagi baví. Kde tomu chýba originalita, tam sa dobieha nasadením. Žijú tým, čo hrajú. Kapela si na domácej scéne vybudovala už slušné renomé a v odozve publika je to vidieť. Energia koluje. Kým sa chystajú EMBITTER, riešime ako bude s Ivanom. Potrebuje nejaký spoj z Varšavy domov a nerátal, že bude spať hodinu od mesta niekde na vidieku. Nakoniec sa to uzatvorí scenárom, že prenocuje tu u jedného člena výpravy a ráno ho hodia na stanicu. EMBITTER začnú hrať po desiatej, ale ja už som späť v kresle a myšlienkami v aute na ceste. Únava, ale hlavne zodpovednosť ešte nás niekam dostať, ma obmedzuje. Chcem to mať už za sebou. Takže ich vnímam okrajovo a pravdu povediac sa to o mňa len obtrelo.

Hustler Dávid s bankomatom
Je konečne dohraté a plán je jednoznačný. Čas pokročilý, ide sa baliť a  presúvať. Najprv musím zohnať posádku, tak nachádzam Dejva aj Jakuba na synth párty. Tam to vypadá dobre. Ak by sme prespávali priamo v klube, na tej párty by sme to asi zatvárali. Tento krát ale nie. Auto naložené rýchlo, lúčime sa s Ivanom a vyrážame s adresou v GPS za Poliakmi v závese. Tí sa s tým moc nejebú a pliaskajú to nepredpisovo ako v obci, tak aj mimo. Nemám s tým problém. Akurát by som nejaké pivko vypil ešte na dome, ale nezobral som v tom chvate nič z baru. Tak pozerám, máme po ceste benzínku, tak zastavím tam. Odbáčame z hlavného ťahu a mierime niekde do dedín. Benzínka je len pár kilometrov od domu, tak sa oddelíme. Však tých pár kilometrov trafíme. Horšie je ale to, že na benzínke si nemôžem kúpiť žiadne pivo. Je totiž po dvanástej a tým pádom sa nepredáva žiadny alkohol do neviem koľkej. Skysol som hneď. Tak beriem aspoň nealko na chuť.

Navigačka nás od benzínky vedie striedavo cez asfaltku a poľné cesty a troška premýšľam, či bolo múdre sa oddeliť. Nakoniec finálna odbočka do slepej uličky a končíme na jej konci pri bráne k brutálnemu baráku. Dodávka je tu, sme dobre. Otvárajú nám a keď vidíme interiér domu, ani neveríme, kde spíme. Dom ako z MTV Cribs. Veľký, priestranný, moderne zariadený a designovo dotiahnutý. Aj zabudnem na to, že som pičoval, že sem treba šoférovať. Obsadzujeme jednu detskú izbu na poschodí. Kúpelňa je väčšia ako naša izba. Niečo zjeme, ubalím, otvorím nealko a ideme sa s Dávidom vyvetrať. Keď sa vrátime, začneme sa fázovať na hračkách v izbe. Top je detský bankomat, kde ide aj karta, má výdajník a vstup na USB. Zrazu Jakub vytiahne z kopy plyšákov Cookie Monstera, začne s ním robiť paródie a prichádzajú nekonečné smiechy. Ujebávame sa tak, až sa na nás prídu z druhej izby Poliaci originál pozrieť, čo sa deje. Darmo, nevedia sa takto vyhrotiť. Niečo po druhej sa konečne uložíme. Pohodlný matrac ma okamžite vťahuje do seba.

17.11.2018 – Nacjonalizm?- NIE, Dziękuję! FEST VII, Rudeboy Club, Bielsko-Biala

Ráno ako z rozprávky. Kvalitný spánok. Kvalitná sprcha. Idem obzreť dom za svetla a už sa tu hýbu deti, ktoré včera rodičia odložili k starým rodičom. Bývajú v dome hneď vedľa. A čo je hlavné, pobehuje tu aj pes. Už som pár dní od tých svojich, takže prsty idú automaticky do srsti a po desiatich minútach ňuňuškania je po absťáku. Nasledujú honosné raňajky, po ktorých sa prehrabujem Radekovými vinylmi a knihami a popritom debatíme. Chlap má vlastnú marketingovú firmu, roky sa venuje organizovaniu akcií a očividne dokázal s manželkou okolo seba vybudovať výborné prostredie pre svoju rodinu. Rešpekt. Úžasní hostitelia. A famózne ubytovanie číslo dva.

Dnes hráme ako súčasť jednodňového festivalu. Otvárame to tam my, pred nami trojhodinový presun, takže odchod po raňajkách. Je príjemne slnečno, šoféruje sa fajn a keď konečne vchádzame do mesta, sme celkom očarení z pohľadu von oknom. Nachádzame dnešný spot, parkujeme, na skok čekneme klub, zapálim a ideme sa prejsť. Sme kúsok od centra, takže sa hýbeme len okolo, ale je to tam vyslovene pekné. Obehneme historické centrum a usadáme do kaviarne, kde je zvonku plagát na dnešnú akciu. Po pár minútach tam nabehne celá poľská dodávka a zisťujeme, že sme vlastne v spriaznenom podniku. Dáme kávu, koláčik a môžeme ísť späť.

V klube už medzitým začali prípravy. Maciek ma informuje, že sa po akcii presúvame pár kilometrov do mesta autom, ale rovno navrhne, že ak chcem vypiť, tak mi zoberie auto on. Instantný deal. Podnik je veľký a má kopu stolov. Pódium primerané, medzi dvomi stĺpmi a zbytočne ohradené. Z jednej strany malý priechod a schodisko von k bočnému východu. Sem si medzitým kapely vláčia veci a zanedlho je to tam zahádzané. Bude radosť sa tu chystať. Z druhej strany malý backstage, kde sa zmestí tak päť ľudí, prepchatý jedlom a nápojmi. Na dverách je rozpis. Dokopy deväť kapiel rôznych žánrov. Ako inak, aj dnes sme druhí.

Kým otvárajú FORESIGHT, chystám sa za plentou v mini chodbe. Je len pol šiestej. Dneska to bude za nami rýchlo. Ako dobre. Niekedy padne dobre odohrať skorej, ako čakať štyri hodiny v klube. Ako tak napasujem stojany na vyvýšenú plochu pre bicie, ale v priebehu setu to tenký koberec nedáva a celé sa mi to pod rukami aj nohami posúva. Hrám, ale preklínam. Jakub a Dejv sú podo mnou a Oli sa dal úplne dole pred bariéru. Set ubehne rýchlo. Ani nevnímam, ako to vypadá pred nami. Ani tam vlastne nevidím poriadne. Ale sound bol dobrý. Nabalíme auto, nech to tam nezavadzia a môžeme sa naplno venovať samotnému večeru.

Ako prvé chálo. Široká ponuka. Hlavne nátierky a kopa pečiva. Síce praktické, ale solídny betón. Otvorím pivko a je čas ubaliť. Ideme vonka a ako fajčíme, objaví sa pri nás sympatický týpek, originál punker. "To jest truvka?" Na oplátku vytiahne fľašu vodky a zanedlho táka slovensko-poľská debata, že koniec. Muzika, drogy, automaty. Klinec večera veta: "Alkohol, to jest hobby." Za niekoľko minút tam padlo viac vtipov na úrodnú pôdu, ako za celé tour s poľskými kolegami. Chalani z kapiel boli priateľskí, milí a nápomocní, nemôžem na nich povedať jedno krivé slovo. O to pokoj. Ale boli takí reakčne konštantní a očividne u nich nefunguje vyhrotený humor. U nás je to na druhú stranu základ. Neviem si pomôcť, ale bezprostrednosť tohto chalana bola prudko nákazlivá. Kopa zjebov na parkovisku.

Presunieme sa dnu a stíhame koniec setu PROTEIN. Už je nakúpené, tak to vnímam skôr pocitovo, ale nálada dnu je dobrá. Netreba už riešiť nič, len napadnúť bar. S novým poľským kamarátom do seba kopneme nejaké panáky. Do toho the THRONE pohltia klub. Temný hardcore, nasiaknutý hutnými gitarami a masívnym soundom, kde sa kombinujú rôzne postupy cez disbeat až po sludge. Ja mám túto kombináciu ponurej atmosféry a agresie rád, takže set ma instantne zobral. Zase vonka sa vyvetrať a tentoraz ma Dejv berie na PAST. Postpunk/cold-wave so ženským vokálom. Do toho nastupujúceho intenzívneho raušu doslova psychadelický zážitok. So všetkým. Malo to čaro a dokázalo to správne opantať a niekam uniesť. Presne takto by tento žáner mal naživo fungovať. Pecka.

Zrazu začne večer brutálne rýchlo utekať. Ani neviem, ako sa pretĺkam. DZECZ ma neosloví, v tomto stave moc ťahavé. FIGHT THEM ALL nevidím, lebo už ktovie kde v piči som bol. Oliver mi hneď naloží, aký som kokot, lebo u neho najlepšia kapela večera. Darmo. Keď si roztrepaný, stáva sa. GUANTANAMO PARTY PROGRAM boli na poslednú chvíľu zrušení a nasledovala posledná kapela ORPHANAGE NAMED EARTH. Označenie romantic crust znelo riadne divne. Crust/punk/metal, ktorým sa prebíjali melodické linky a mal rôzne atmosferické momenty, vyhrávky a zmeny nálad, ale stále disponoval surovosťou. U mňa dobré a so záujmom som pozrel celý set. Inak tiež domáca kapela. Vlastne my sme boli jediní, kto nebol z Poľska. Line up žánrovo pestrý a ukážkovo reprezentačný. Silná akcia.

Končíme opäť na bare. Maciek ma medzitým informuje, že auto môže zostať tu, lebo tým, že neprišla jedna kapela, pôjdeme spať na neďaleký hostel namiesto nich. Rockstars do piče. Ale výborne, finálna zodpovednosť sa odplaví dole hrdlom a Fogzilla ide do útoku. Štýlovo. Keď platím, vysypem si všetky mince do ruky a demonštratívne nimi jebnem dlaňou o bar a posúvam barmanke. Tá sa na mne baví, tak je dobre. Prepijem všetky lóve, tak presedlám na pivko z backstagu, aj keď je premrznuté z chladničky, takže je to vlastne pivová dreň. Smäd je veľký učiteľ. V nejakom momente sa na mojom chrbte objaví opäť Maciekova ruka. Je čas ísť, máme tu odvoz. Chalan má kľúče a  má nás ubytovať. Je to prakticky za rohom a vezie nás tam minútu.

Po vyšlapaní tristo schodov sme konečne na izbe. Veľká, priestorná. A čo je hlavné, naša. Zíde sa kvalitný spánok. Ale ešte nie hneď. Zapínam reprák, otvorím pivká a ubalím. S prvým ideme dole, ale ten druhý neskôr dáme na sedliakov na veľkom výklenku v masívnom okne. Dnes už tie schody nedám. Oli odpadne prvý, my traja debatíme, s Dejvom sem tam potancujeme, a večer zakončujeme tým, že sa s Jakubom o pol tretej ráno naťahujeme na izbe a  porovnávame si svoje chvaty. Psycho. Konečne príde únava a padám do čistej postele a ďakujem náhode za tento pridelený komfort. Ubytko číslo tri zabité.

Primitívi na výlete

18.11.2018 - DK Luksus, Wroclaw

Budím sa slušne vytretý, ale nie zničený. Naisto osadím sprchu, než sa musíme narýchlo vypakovať z izby. Na chodbe členovia iných kapiel s tvárami tiež značiacimi náročnú noc. Presunieme sa k autu, preparkujeme k centru a ideme sa poflákať do mesta. Jesto kopa času ešte. A sme hladní. Mesto je prakticky prázdne, ale nejaké podniky sú otvorené. Nájdeme reštiku, kde robia aj vegan burgery a voľba je jasná. Objednáme tekvicovú polievku a hlavný chod. Zrazu tam originál vojde chalan z Rimavskej Soboty. Tlak. Hneď sa zdraví s Kubom a zisťujeme, že tu bol včera na inom festivale. Jazzovom. Svet je malý.

Nažratí ideme do kaviarne. Koláč a kávička hore na to. Poliaci sú už tam. Dnešný presun nie je extra dlhý, takže tu stokujeme celkom dlho, než sa komplet zdvihneme na odchod. Do Wroclawu prichádzame už za tmy, aj keď celkom skoro. Klub je priamo v centre, tak nachádzame najbližšie možné parkovisko a ideme na prieskum. Ešte je technicky zavreté, tak sme vyhostení. Jakub s Dejvom idú za Poliakmi sadnúť na kávu do neďalekého obchoďáku, my s Olim obzrieť nočné centrum. To stálo za to. Fakt pekná prechádzka, aj keď to nedávame dlho, lebo je kosa a fúka silný vietor. Na posledný deň vydalo najhoršie počasie.

Vraciame sa. Medzitým už podnik obsadzuje milión ľudí, pretože súčasťou eventu je aj vegánska večera. Podľa zloženia tvári tipujem, že drvivá väčšina ale na koncert neostane, čo sa potvrdzuje. Bez urážky. Len bolo viditeľné, že paralelná akcia sa s tou našou moc nepretne. Takýto event tu ale zrejme oslovuje dosť ľudí a to je v konečnom dôsledku pozitívny výstup. Bez ohľadu na hudbu. Klub je veľký a štýlový. Najprv treba zísť veľké drevené schody a k hracej miestnosti sa ide cez dlhú chodbu dokola. Prebojovať sa cez tých ľudí je celkom namáhavé samo osebe. S rukami plnými vecí je to doslova bojová úloha. Hracia miestnosť je veľká a na naše účely predimenzovaná. Ale konečne sa je kde v kľude rozložiť a nachystať tak, aby o to nikto nezakopával.

Priebežne sa nazbiera okolo tridsať platiacich. Neviem, či je to na kombináciu mesta a nedele malé alebo veľké číslo, ale keď to porovnám s tou vegánskou večerou, tak rozdiel v účasti je citeľný. Bledneme za plentou, oddeľujúcou hraciu časť. Oli s Dejvom otvárajú pálenku. Neskôr ideme zapáliť a vonka sneží. Hráme podľa osvedčeného poradia a konečne mám možnosť si každú kapelu pozrieť v kľude. A s dobrým zvukom. FORESIGHT je nápadmi pestrý a ich kombinácia hardcore metalových riffov funguje, napriek tomu, že v tejto muzike sa s  ničím prevratným už neprispeje. Ale celok znie dobre, útočne, agresívne a nenudí. Obdobný prípad je aj PROTEIN. Hardcore punk postavený na princípoch žánru. Všetci to poznáme, všetci sme to počuli, ale keď to robíš so zápalom, poctivo a má to potrebnú dynamiku a drive, funguje to stopercentne. EMBITTER si zase idú temnejšou cestou, viac do toho miešajú negatívny odtieň. To im umožňuje tu a tam prekročiť žánrové hranice medzi hardcore a metalom a hodiť do pľacu netypickejšie momenty. Všetky kapely sú naživo energické a zohraté. Idú svojou cestou spoločne pod jedným labelom, ale každá po svojej hudobnej cestičke. Chalani dali dokopy výdatný line up. A to je fakt, ktorý som si naplno uvedomil až dnes večer.

Čo sa nás týka, odohrali sme dosť dobre, ak to môžem posúdiť. Klub bol naplnený z časti, atmosféra komorná, ale tým príjemným spôsobom. Set prakticky bez chýb a so zvukom ako zo škatuľky. Oli, kričiaci celý set spopod pódia, jednoznačne tvrdil, že najlepší sound aj výkon z celého minitour. Cítil som to rovnako. Akonáhle sa skončilo, začína proces odchodu. Poliaci idú každý svojím smerom a my sme jediní, kto ostáva na noc. Takže doriešime nevyhnutné veci ako peniaze, náš podiel pások a balenie. Stokrát ďakujeme za celú tour a že nás vydali a zobrali so sebou. Až keď sa vonka lúčime, precitnem, koľko ľudí to s nami obišlo. Dva plné osobáky a jedna dodávka. Pritom tri kapely, ktoré zdieľajú členov. Tlupa ľudí lúčiaca sa na chodníku.

My máme pridelené garde, ktoré nás má navigovať a ubytovať na squate. Dúfam, že sa jedná o ten istý, na ktorom som už raz spal, keď som tu hral nejakých desať rokov dozadu. Tmolíme sa uličkami, snažím sa ísť opatrne, lebo všade je tenká vrstva poľadovice. Nakoniec odbáčame medzi bytovú zástavbu a nič mi nepríde povedomé. Zaparkujeme a kráčame k budove. Vypadá inak, ako si pamätám, ale akonáhle vstúpime, som na jasnom. Zvonka nahodená nová fasáda s farebným motívom na stene, aby to nejak zapadalo do koloritu okolia, ale vo vnútri sa toho moc nezmenilo. Okamžite spoznávam dvor, steny, výzdobu. Dnu zase chodby, hraciu miestnosť, izbu na spanie. Tento squat bol všeobecne prvým, ktorý som mal možnosť spoznať a bolo fajn, vrátiť sa na miesto činu.

Zložíme veci a ideme ešte posedieť a užiť si posledné momenty a ubaliť poslednú šišku. Dal by som si k nej aj nejaké pivko, ale toto nedopadlo slávne. Chcel som si zobrať nejaké po akcii z baru. Dostali sme lístky na pivo, čo mi prišlo troška ironické, ale fajn, že na nás chalani mysleli. Tak som tam nakráčal a dávam barmanovi lístok s otázkou, či mi nedá fľaškové, lebo sme na odchode. Celý podnik je v tom momente, okrem nás, prakticky prázdny. Čávo za barom na mňa neochotne pozrie a odbije ma, že lístok platí len pre čapované. Nevadí, nech mi dá fľaškové bez lístka, kľudne zaplatím. Nie. Už neblokuje. Vysvetľujem situáciu, že ťažko zoberiem do auta hocičo v pollitrovom plastovom pohári. Že som z kapely, šofér a či nebude taký dobrý a nedá mi jedno fľaškové, aby som si ho dal v kľude na ubytku. Nie. Však aj priplatím. Nech nechá kolegom odkaz a nahodia do pokladne ráno. Nie. Doslova poprosím. S nasranou tvárou mi odvrkne, nech neotravujem, originál sa otočí chrbtom a to je jasným signálom, že táto debata je na konci a s nápojom proste neodídem. Ešte hodím očí na všetko sledujúcu čašníčku a keď sa stretneme pohľadom, radšej sa tiež pozrie do zeme a ide dačo narýchlo pozbierať. Rozum ustupuje neochote a vzdávam to. Demonštratívne hádžem na pult všetky naše lístky a odchádzam. Hrejivý pocit z celého podniku dojebali na záver šmahom ruky.

Pri stole na squate sa usadzuje aj hostiteľ a zvukár z klubu. Už keď sme zvučili, tak sa mi zdal povedomý. Jacek z ASS TO MOUTH. Spomeniem koncert v Lučenci, kde hrali, a sme doma. Nasleduje hodinová debata o všetkom. Dosť rozoberieme naše predošlé, časovo simultánne kapely a dôvody, pre ktoré zakapali, Na pretras príde aj personál z klubu. Jacek tam robí dvorného zvukára a vraví, že sa správajú ako jebnutí, dokonca aj k nemu, ktorý tam zvučí roky. Keďže zajtra máme jednoznačný plán vstať a vypadnúť čo najskôr, už niečo po pol druhej ulíham. Kto by bol povedal, že na prahu úplne novej hudobnej cesty ma posledný nocľah prekvapí závanom tej minulej. Keď zaspávam, myslím na to, že po takmer piatich rokoch stagnácie z objektívnych dôvodov sa veci tri roky dozadu pohli dopredu a dnes mám dokonca kapely dve. A že som za tento stav nesmierne vďačný.

EPILÓG

Ráno budím chalanov niečo po siedmej, nech sa dajú dokopy. Fotíme spot a  v daždi vyrážame domov. Cesta ubieha rýchlo, ale nadšenie z dobrého medzičasu sa definitívne stratí na česko-slovenských hraniciach, kde sa zasekneme dva a pol hodiny v kolóne. Kebyže viem, idem trasou dlhšou aj o sto kilometrov navyše, ako podstúpiť toto ešte raz. Cesta z Čiech cez Čadcu už nikdy viac. Domov sa dostávame až podvečer, kedy je po vyložení vecí v skúšobni tento trip definitívne za nami.

Čas po ceste sme samozrejme krátili rozhovormi. Prišlo aj na tému rozdielnosti našich svetov. Bolo vidno, že chalani fungujú inak a boli možno troška zaskočení tým, že cestujú s kapelou, ktorá nemá problém počas večera si hockedy pľasnúť pálenky či vyfajčiť brko. U nich je to dosť komunitné a idú si v tom spoločne a sú svojím spôsobom uzavretí v rámci seba. Keď sa napríklad jeden z nich na chvíľu ocitol v Bielsko-Biala sám v backstagi, po krátkom obzretí si otvoril plechovku s pivom. Stačilo troška anonymity. Až vtedy som zistil, že on nie je sxe. Nemyslím to negatívne, pre mňa je to proste strohý pozorovací fakt. Dynamika vzťahov v takejto skupine ľudí je zákonite iná.

Poľské heslá na wifi
Na porovnanie Jakub. Dostal sa k sxe po rokoch roztrepávania sa, je na to vo svojej lokalite prakticky sám, a jeho sociálna interakcia je nutne mimo tohto sveta. Preto je pre neho prirodzenejšie s tými podmienkami interagovať. A aj hrotiť humor tak, ako my. Nie je mu to vzdialené, lebo sa ho to svojím spôsobom stále týka. Chcem tým podotknúť, že fungovanie človeka v spoločnosti je závislé od prostredia. Ak je niekto súčasťou komunity, tá ho formuje aj svojím vlastným spôsobom. Keď si na to sám, musíš sa adaptovať po svojom. Straight edge filozofia má jasne stanovené princípy, ale je rôzna vo svojich formách. A to mi príde ako zaujímavý sociálny aspekt. Jednoducho povedané, ak dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté.

Aby sa to nepochopilo špatne, nemám žiadny problém so sxe. Len ma s odstupom času tento fakt pri písaní reportu troška nútil k porovnávaniu týchto mikrosvetov. Muzika ale prekonáva rozdiely. To je najpodstatnejšie. Preto ju ja osobne mám tak rád. Hudba má ľudí spájať, nie rozdeľovať. Koniec koncov myslím, že to tak vnímajú aj chalani z Poľska. Za celý trip z ich strany nepadlo jediné negatívne slovo alebo reakcia na spôsob, akým sme tam fungovali. Skôr naopak. To oni nás vydali, dotiahli sem, postarali sa o nás a zabezpečili všetko tak, aby sme sa cítili ako súčasť ich rozšírenej rodiny. Za to budeme naveky vďační. Bola to jazda plná raušov, zážitkov a poľských zjebov. Po prostu życie.

V tlačenej verzii vyšlo vo fanzine Predčasná vzbura #12
 Autor: Fog

Tento cestopis už bol zobrazený 29 krát

Späť na cestopisy
Oznámkuj tento cestopis ako v škole:
1 2 3 4 5
Tento cestopis ešte nik neznámkoval!

Pridaj komentár k cestopisu:
NICKNAME:
E-MAIL:
WEB:
ANTISPAM: W+2+V
TEXT:


ZAUJALO NÁS:
!COLLOSSEUM MUSÍ PREŽIŤ!

POSLEDNÉ KOMENTÁRE:
25.02. 23:31
Skulda: že se to Maskilovi bude líbit. jsem myslel, že tady to pokročilé discordance axis štýlo je na tebe málo primitívne
>> BANDIT - Warsaw MC (recenzia)

23.02. 16:39
Theresa: Koupim LP GRIDE-Záškuby chaosu

Díky >> (guestbook)

23.02. 16:37
Theresa: Koupim toto album. Diky >> GRIDE - Záškuby chasu 12" (recenzia)
23.02. 11:32
masskillah: kokot dobra sypanica!!!! >> BANDIT - Warsaw MC (recenzia)
17.02. 14:01
zintaer: ... a Šanov sú poslovia lásky. >> (novinka)
17.02. 12:39
deegee: axc: Hate liberali sú podľa teba kto? Tí čo nesúhlasia s rasizmom. Upádáš a opúšťaš fest poslednú dobu. >> (novinka)
17.02. 08:48
axc: to wrbo:aby to hate liberalom robilo vrasky :-D >> (novinka)
17.02. 05:23
Wrbo: Sa inak celkom cudujem, ze PHR vydava dosky tejto pochybnej kapele. Neviem, ako je to v sucasnosti, ale v dobe nahratia tohoto zivaku bola kapela znama svojimi rasistickymi vyr .. >> (novinka)
10.02. 16:30
Theresa: Tak shanim uz jen Gride.

Diky. >> (guestbook)

08.02. 14:03
masskillah: vyborna nahravka >> (novinka)

ANKETA:
Slovenský UG vinyl roku skurveného roku 2020?

[0/0%]
BRATISLAVSKÉ DIEVČATÁ 12"

[0/0%]
ČAD - Zabi ma picture 12"

[0/0%]
EDÚV SYN / ŽAKHÉLES - Plakala / Kráľ Hoodu 12"

[0/0%]
EDÚV SYN / FVCK_KVLT - Karel Gott je mŕtvy keď hralo rádio / Kvlt teachings 2 x 12"

[0/0%]
FAJRONT / SAMOTAR / MY O VLKOCH / Hledání 12"

[0/0%]
FAT - Granum 12"

[0/0%]
FOKULAR - Narrative 12"

[0/0%]
LORD ALEX - Nové cesty 12"

[0/0%]
MEDICATION TIME / Arno x Duebel 7"

[0/0%]
PARKETOVÝ LEV 12"

[0/0%]
PRINCOVIA - "Márna snaha" 12"

[0/0%]
SEDEM MINÚT STRACHU / Disleksick 7"

[0/0%]
SEDEM MINÚT STRACHU / Mr. Nice And Mr. Beautiful 7"

[0/0%]
SEDEM MINÚT STRACHU / the Gerogerigegege 7"

[0/0%]
SEDEM MINÚT STRACHU / the Gerogerigegege 2nd 7"

[0/0%]
SHALLOV. ‎- Compress, expand 10"

[1/100%]
RÚBANISKO / TIME OF MY LIFE 12"


Počet hlasov: 1


(copyleft) 2003 - 2021 adrik punkgen@gmail.com